Porovnanie autenticity uchovania Biblie a Koránu

Datovanie a jazyk Biblie Starého zákona #

Tanach = je celá hebrejská Biblia. Názov je skratka z troch častí:

1. T – Tóra (Zákon – 5 kníh);
2. N – Nevi’im (Proroci) napr. Izaiáš, Jeremiáš
3. K – Ketuvim (Spisy) - žalmy, príslovia, kroniky atď.

Tóra #

• obsahuje prvých 5 kníh Biblie (Genezis, Exodus, Levitikus, Numeri a Deuteronómium)
• tradične pripisovaná prorokovi Mojžišovi - zjavenie textov malo prebiehať približne 1300r pred naším letopočtom. Zachovávaná ústnou tradíciou, až do zápisu.
• jej najstaršie zachované časti:
  • A.) Papyrus Nash = malý fragment obsahujúci časti: Desatora, modlitby Šema 📅 datovanie: cca 150 – 100 pred n. l. (čo je približne 1200r po zjavení! )
  • B.) Zvitky od Mŕtveho mora (Qumránske zvitky): - obsahujú fragmenty zo všetkých kníh Starého zákona (vrátane Tóry) okrem knihy Ester. Datovanie: cca 250 pred n. l. – 70 n. l. (čo je pribliňe 1000r - 1300r po zjavení)

Proroci #

• najzachovalejšie sú:
  • Izaiášov zvitok 1QIsaᵃ – takmer kompletný (66 kapitol, cca 1 292 veršov). Mal ho zapísať prorok Izaiáš (ktorý žil 8 storočí pnl), datovanie tohto zvytku ukazuje pôvod zápisu v r. 125 – 100 pred n. l. Písané v biblickej hebrejčine, niektoré časti v aramejčine. Materiál: pergamen alebo papyrus. Rozsah: napr. Izaiášov zvitok má cca 7,3 metra.

Neskoršie zachované verzie Tanachu:

• Septuaginta (LXX) – grécky preklad Starého zákona z 3. – 2. storočia pred n. l., často sa líši od MT.
• Masoretský text (MT) – štandardný hebrejský text, vytvorený medzi 7. – 10. storočím n. l. – ktorý sa dnes používa

Rozdiely v starých textoch Starého Zákona #

Mimo toho, že tieto texty nepochádzajú z doby zjavenia (ale sú minimálne 600r neskôr zapisované, niektoré i omnoho neskôr), tak tie, ktoré sú zapísané obsahujú veľké rozdiely: Spomeniem iba 3 najvýraznejšie príklady rozdielov (je ich omnoho viac):

• 1. Jeremiáš 10:6–8 a 10: Masoretský text: tieto verše sú zachované. Ale: v LXX: úplne chýbajú. → LXX má o cca 15 % kratší Jeremiáš ako MT.
• 2. Deuteronómium 32:8: MT: „podľa počtu synov Izraela“; Qumrán (70nl) a LXX: „podľa počtu Božích synov (bene elohim)“→ Výrazný teologický rozdiel (anjeli vs. Izraeliti).
• 3. Exodus 1:5: MT: „70 duší…“ vs. LXX: „75 duší…“ → Nový zákon (Sk 7:14) cituje LXX.

Záver k uchovaniu Tanachu a Tóry #

Starý Zákon celkovo je zapísaný 800-1300r. po zjavení Tóry. Jednotlivé zápisy Septuaginta, Masoretský text a Qumránske zvytky sa odlišujú v zásadných popisoch udalostí. Niektoré pasáže chýbajú, alebo sú v nich faktické (číselné) odlišnosti. Tieto veci (zápis mnoho storočí po zjavení) a hlavne faktické chyby medzi rôznymi zápismi vylučujú texty Tóry a Starého Zákona Biblie ako neomylného a správne zapísaného Božieho slova.

Datovanie a jazyk Biblie Nového zákona #

Nový Zákon tvorí 27 kníh: 4 Evanjelia a 21 listov, Skutky a Kniha zjavenia.

4 Evanjelia #

• tradične sú pripisované učeníkom Ježiša Mesiáša

• reálne sú uhlíkovou metódou datované až do 2-3 storočia n l (čiže 200-300r po jeho odchode)

• Najstaršie fragmenty evanjelií (nie celé evanjeliá!) sú:

  • Papyrus Rylands P52 (Rylands Fragment) • 📖 obsahuje: niektoré verše z evanjelia podľa Jána (Jn 18:31–33, 37–38) • 📅 datovanie paleograficky: cca 125 – 150 n. l. Uhlíkovou metódou nepotvrdené. • 🗣️ jazyk: gréčtina (nepôvodný jazyk). Miesto nálezu: Egypt
  • Papyrus 66 • 📖 obsah: veľká časť Evanjelia podľa Jána (jeden z najstarších takmer kompletných textov jedného evanjelia) • 📅 datovanie iba paleograficky: cca 200 n. l. (150r po odchode Ježiša – 3 generácie ústneho prenosu) • 🗣️ jazyk: gréčtina (nepôvodný jazyk)
  • Papyrus 75 • 📖 obsah: Evanjelium podľa Lukáša a Evanjelium podľa Jána • 📅 datovanie iba paleograficky: cca 175 – 225 n. l. C14 testy nie sú verejne publikované • 🗣️ jazyk: gréčtina (nepôvodný jazyk)
  • Papyrus 45 • 📖 obsah: časti všetkých 4 evanjelií + Skutky • 📅 datovanie: cca 200 – 250 n. l. • 🗣️ jazyk: gréčtina (nepôvodný jazyk)

• Najstaršie takmer kompletné evanjeliá (kódexy):

  • Kódex Sinajský (Codex Sinaiticus) • 📅 cca 330 – 360 n. l. (4. storočie n.l) – až 3 stor. po odchode Ježiša • 🗣️ jazyk: gréčtina (nepôvodný jazyk) • 📖 obsah: celý Nový zákon (vrátane evanjelií), 730 listov (1 460 strán); 27 kníh NZ + niektoré apokryfné spisy. Miesto nálezu: Sinaj. Miesto uchovania: British Library
  • Kódex Vatikánsky • 📅 cca 300 – 325 n. l. (4. storočie n.l) - (až 3 storočia po odchode Ježiša) • 🗣️ jazyk: starogréčtina (nepôvodný jazyk) • 📖 obsah: takmer celý Nový zákon (a Starý zákon), nájdené a uchované vo Vatikáne

• Listy:

  • Papyrus P46 • Základný kódex listov Pavla (Rimanom, Korinťanom, Efezanom a pod.). • Datovanie uhlíkovou metódou C14 a paleografické datovanie - zhoda: okolo 175–225 n.l.

Rozdiely v zachovaných textoch Nového Zákona #

Texty NZ sú datované iba paleograficky. Tie, ktoré boli overované datovaním pomocou uhlíkovej metódy C14 sú datované do obdobia 175-250 nl. a neskôr. Jednotlivé zachované texty sú zapísané v gréckom, starogréckom a neskoršie v latinskom jazyku (nie aramejčine Ježiša).

Rozdiely textov NZ v jednotlivých zachovaných textoch:

• Marek 16:9–20: Sinaiticus, Vaticanus: tieto verše (11 veršov) chýbajú. → Možný neskorší dodatok k evanjeliu. 👉 spor s mladším Codex Alexandrinus
• Ján 7:53 – 8:11 (Príbeh o cudzoložnici): chýba v najstarších: Papyrus 66, Papyrus 75, Codex Sinaiticus, Codex Vaticanus), objavuje sa až v 5. storočí v Codex Bezae→ pochybnosti o pôvode
• Jánov 5:7–8 (tzv. Comma Johanneum) MT a väčšina gréckych rukopisov: „Traja sú, čo svedčia…“ • neskoršie latinské rukopisy: dopĺňajú o Trojicu: „Otec, Slovo/syn a Duch Svätý“ → Vložené až do Vulgáty. 👉 ide o neskorý latinský dodatok (objavil sa prvý krát v 5-6.stor.) Skutky 8:37 • niektoré rukopisy: „Ak veríš celým srdcom, môžeš byť pokrstený.“ • chýba v: Papyrus 45, Codex Sinaiticus, Codex Vaticanus. 👉 neskorší liturgický dodatok
• Zjavenie 1:8: Niektoré neskoršie rukopisy: „Ja som Alfa a Omega, Pán Boh…“ vs. Codex Sinaiticus: „Ja som Alfa a Omega…“ bez dodatku „Boh“. → Dôležité pre chápanie božstva Krista. Papyrus 18 neobsahuje tento verš vôbec. 👉 Záver: ide o teologické rozšírenie titulu.

Typy rozdielov v NZ Typ rozdielu

• Lexikálne (slová): “Boh” vs. “Pán” —) Rôzne rukopisy používajú rôzne tituly, čo mení celkovo chápanie postavy Mesiáša Ježiša
• Syntaktické (vetné štruktúry): Zmena slovosledu, doplnenie výrazu —) Štýlové alebo teologické úpravy
• Textové dodatky / vynechania: Napríklad Príbeh o cudzoložnici (Ján 7:53 – 8:11) v mnohých starých rukopisoch úplne chýba Preklepy a prepisovacie chyby: Zámena podobne vyzerajúcich písmen

Záver Nový Zákon #

Pár veršov NZ je datovaných do obdobia 100r. Po odchode Ježiša Mesiáša. Väčšina Evanjelií a ostatných spisov je datovaná do r. 200 a neskôr – čiže 200 a viac rokov po odchode Ježiša Mesiáša (čo je 3-6 generácií). Celé zachované texty sa datujú až po r. 300., čo už je obrovský skok. Dovtedy boli prenášané iba ústne a teda je tam vysoká šanca na rôzne zmeny v textoch čo vidno aj na obrovských rozdieloch medzi jednotlivými zachovanými textami Biblie NZ – či už ide o textové vynechávania veršov, celých státí, o lexikálne rozdiely v tituloch, o odlišné výrazy. To samé o sebe narúša autenticitu zápisu Nového Zákona v znení ako ho dnes poznáme. Tieto veci (zápis mnoho storočí po zjavení, odlišnosť prekladov) a hlavne faktické rozdiely medzi rôznymi zápismi vylučujú texty Nového Zákona Biblie ako neomylného a správne zapísaného Božieho slova.

Datovanie a jazyk Koránu #

Korán bol tradične zvestovaný za čias proroka Muhammada, okolo roku 610 n.l – 632 n. l.

Najstaršie rukopisy:

• Birmingham fragment • datované rádiouhlíkovou metódou na 568 – 645 n. l. (pravdepodobne zapísané počas života proroka Muhammada). • Obsahuje dva listy – 18. a 20. súra • Pôvodný jazyk: klasická arabčina – identická (s malými odchýlkami) s dnešným štandardným textom Koránu - písané bez samohlások (tzv. “ḥafṣ ʿan ʿĀṣim”). • Nájdený v Birminghame, uchovaný v Saudskej Arábii. • Jeho verše v písanej podobe sa zhodujú s Koránom, ktorý sa používa dnes. O jeho objavení si môžete prečítať tu: Vedci objavili zrejme najstarší korán, mali ho rovno pod nosom
• Sana’a manuskripty (Jemen) • rádiouhlíkovou metódou datovaný do cca 650 – 700 n. l. (20-70r.po smrti proroka). • Obsahujú celý text Koránu. Je to starší text pred štandardizáciou, bez diakritiky. • Zapísaný v tzv. hijázskom písme (ranná forma arabčiny). • Nájdený a uchovaný v Jemene. Jeden z najstarších a najautentickejších koránskych textov.
• Topkapi manuscript (Turecko) • 8. storočie. takmer celý text Koránu, jazyk: arabský, kufické písmo. Stále bez diakritiky (alebo minimálnej), uchovaný na pergamene, miesto uloženia: Palác Topkapi, Istanbul, Turecko. Patrí do skupiny raných koránskych kódexov, ktoré boli zostavené po štandardizácii textu kalifom Uthmán ibn Affán. Topkapi manuscript sa považuje za kľúčový dôkaz šírenia oficiálnej „uthmánovskej“ verzie Koránu v ranej islamskej ríši.
• Samarkandský korán • datované do 8. storočia n.l., takmer celý text Koránu, jazyk: arabský, miesto nálezu a uchovania: Uzbekistan, tzv. Uthmánov korán (zápis sa pripisuje kalifovi Uthmánovi)

Rozdiely v zachovaných textoch Koránu #

Staré rukopisy (Birmingham, Sana’a…) obsahujú len: 👉 rasm = kostru textu (bez samohlások) jedno slovo → môže byť čítané rôzne

Qirāʾāt (Hafs, Warsh) dopĺňajú: 👉 samohlásky + výslovnosť → z jedného zápisu vzniknú rôzne čítania: قتل (bol zabitý) alebo قاتل (bojoval)

Kde teda vznikajú tvoje rozdiely? Rozdiely vznikajú: v qirāʾāt tradícii (ústne čítanie) nie priamo v rukopisoch, ktoré sú zapísané bez samohlások

Najväčšie rozdiely Sana manuskript v porovnaní s dnešným koránom #

Súra 9:100 Dnešný text: وَالَّذِينَ اتَّبَعُوهُم Sana’a: الَّذِينَ اتَّبَعُوهُم 👉 rozdiel: chýba و („a“)

Súra 9:101 Dnešný text: وَمِمَّنْ حَوْلَكُم Sana’a: مِمَّنْ حَوْلَكُم 👉 chýba و

Súra 9:102 Dnešný text: وَآخَرُونَ اعْتَرَفُوا Sana’a: آخَرُونَ اعْتَرَفُوا 👉 opäť chýba spojka

Súra 9:111 Dnešný text: يُقَاتِلُونَ فِي سَبِيلِ اللَّهِ Sana’a: يقاتلون في سبيل الله 👉 rozdiel: diakritika / pravopis (bez vokalizácie); význam rovnaký

Súra 9:112 Dnešný text: التَّائِبُونَ الْعَابِدُونَ Sana’a: التائبون و العابدون 👉 pridané و („a“)

Súra 8:1 Dnešný text: يَسْأَلُونَكَ عَنِ الْأَنْفَالِ Sana’a: يسألونك الأنفال 👉 chýba: عن („o“)

Súra 19 (čiastočný variant – slovosled) Dnešný text: فِي الْكِتَابِ مَرْيَمَ Sana’a: مريم في الكتاب 👉 zmenený slovosled

Čo z toho vyplýva? V Sana’a rukopise oproti dnešnej verzii Koránu vidíme: vynechané/pridané spojky: و (a) zmenený slovosled bez zmeny významu a chýbajúce predložky Čo tam NEVIDÍME: žiadne úplne nové alebo chýbajúce kapitoly, či verše a žiadne odlišné príbehy

3. Porovnanie - autenticita uchovania a jazyková konzistentnosť #

4. Záver: Čo má vyššiu autentickosť uchovania? #

✅ Korán má z historického a jazykového hľadiska vyššiu mieru zachovania autenticity

• Korán bol kompletne zachovaný v pôvodnej forme (klasická arabčina), v jednom jazyku, bez výrazných variácií v texte. Biblia je oproti NIE je zachovaná v pôvodnom jazyku (aramejčine) - je zachovaná v prekladoch, kde nesprávny preklad alebo preklep môže zmeniť význam textu.

• Korán bol štandardizovaný a zapísaný veľmi skoro po smrti proroka Muhammada (30-70r.). Biblia oproti tomu vykazuje rozdiely medzi zachovanými textami, ktoré pochádzajú podľa datovania rádiouhlíkovou metódou z obdobia až 200 rokov po odchode proroka Ježiša.

• Korán bol od začiatku ústneho prenosu dôsledne ústne tradovaný - memorizovanie celého textu (ḥifẓ, hafíz) vo veršoch. Biblia oproti tomu nie je ústne tradovaná ale nie je veršovaná, čím sa znižuje možnosť autentického prenosu bez zmien naprieč časom.

Kresťania častokrát ešte používajú argument: “Biblia je staršia, než Korán, preto je autentickejšia”. To však nemá s autenticitou a pravdivosťou nič spoločné. Veď uvážte – Epos o Gilgamešovi je starší než Biblia, znamená to, že je pravdivý? Vek knihy nemá nič spoločné s tým, či sú informacie v nej zapísané pravdivo a správne alebo nie.

VIDEO: Porovnanie autenticity Biblie a Koránu, Biblia vs. Korán