Usmernenie islamu pre kresťanov

Usmernenie islamu pre kresťanov

Výzva islamu pre kresťanov #

Islam nie je náboženstvo určené iba Arabom. Islam je univerzálne náboženstvo, ktoré Jeden Jediný Boh dal tým, ktorí chcú ísť po správnej ceste. Islam je určený každému. Celému ľudstvu.

Ktokoľvek by chcel iné náboženstvo než islam, nebude od neho prijaté a bude v živote poslednom patriť medzi tých, ktorí prehrali. (Korán, 3:85)

Jeden Jediný Boh neplodí potomkov #

Všetko, čo na tomto svete existuje, prináleží a podlieha Jedinému Bohu. Všetko Jeho stvorenie - aj proroci. Ježiš Mesiáš, bol rovnako iba človekom, ktorého Boh poslal, aby takto šíril usmernenie medzi ľudom. Prorok Ježiš nebol splodený Jediným Bohom. Alláh neplodí (ako človek spermiami). Bol stvorený. Jeden Jediný Boh tvorí (povie “buď” a stane sa, tak ako aj v prípade prvého človeka Adama).

Ježišov príklad u Boha je podobný príkladu Adama. Stvoril ho zo zeme a potom jej povedal:„Buď“ a ona je. (Korán, 3:59)

Odmietli veriť tí, ktorí povedali: „Boh je Mesiáš, syn Márie“. Povedz: „Kto by niečo zmohol proti Bohu, ak by chcel zahubiť Mesiáša, syna Márie, aj jeho matku a všetkých na Zemi?“ Bohu náleží kráľovstvo nebies a Zeme a toho, čo je medzi nimi. Stvorí, čo chce. Boh má veru nad všetkým moc. (Korán, 5:17)

Alláh prísne varuje kresťanov, aby nehovorili takéto lži o Ňom. Jediný Boh nie je prorok Ježiš a Jediný Boh nesplodil žiadne dieťa. Ak niekto pridružuje k Bohu, porušuje prvý Zákon - zákon uctievania Jediného Boha. Ak niekto porušuje tento zákon, koná modloslužbu. A za porušovanie tohto zákona hrozí na druhom svete večné trápenie.

A aby varoval tých, ktorí povedali: „Boh si učinil syna“. Nemajú o tom poznanie oni a ani ich otcovia. Je to slovo ohavné, ktoré vychádza z ich úst. To, čo hovoria, je len klamstvo. (Korán, 18:4-5)

Zákaz modoslužby #

Boh, prehovára v slovách Koránu ku kresťanom, tj. k Ľuďom knihy, ktorí majú čiastočnú pravdu, avšak zakomponovali do svojho učenia mylné časti vierouky, slovami kritizujúcimi ich pridružovanie proroka a Mesiáša Ježiša k Bohu:

Ľudia Knihy, neprekračujte medze svojho náboženstva a nehovorte o Bohu iné než pravdu. Veď Mesiáš, Ježiš, syn Márie, je len poslom Božím a Jeho slovom, ktoré vrhol Márii a duchom od Neho. Verte teda v Boha a jeho poslov a nehovorte: „Traja“. Prestaňte, je to lepšie pre vás. Veď Boh je len jeden Boh, Je jedinečný na to, aby mal syna. Jemu náleží, čo je v nebesiach a čo je na zemi. A Boh sám postačí, aby sa na Neho spoľahlo. (Korán, 4:171)

Keď sa kresťania pozrú do svojho písma, nájdu tam:

Nech nie je medzi vami nikto, kto by syna alebo dcéru previedol cez oheň: ani veštec zaoberajúci sa veštbami, ani vykladač znamení, ani hádač, ani čarodejník, ani zaklínač, ani vyvolávač duchov, ani veštec, ani ten, čo by sa vypytoval (niečo alebo o niečo) duchov mŕtvych. (Biblia, Dt 18:11)

Keď vám povedia: „Dopytujte sa (proste) duchov zomrelých a veštcov, ktorí šuškajú a šepocú,“ tak im povedzte: „Či sa ľud nemá pýtať svojho Boha, ale mŕtvych, aby živí mali náuku a svedectvo?!“ Ak nebudú hovoriť takto, budú ako tí, pre ktorých niet úsvitu. (Biblia, Iz 8:19)

V Biblii nájdeme prísny zákaz uctievania všetkého iného než Jediného Boha. Zákaz klaňania sa sochám, ale aj zákaz orodovania k ľuďom:

“‚Prekliaty muž, ktorý si zhotoví vyrezávanú alebo liatu modlu, ohavnosť pred Hospodinom, dielo rúk remeselníka, a tajne si ju postaví!‘ Všetok ľud nech povie: ‚Amen!‘” (Biblia, Dt 27:15)

“Keď vám povedia: „Dopytujte sa (proste) duchov zomrelých a veštcov, ktorí šuškajú a šepocú,“ tak im povedzte: „Či sa ľud nemá pýtať svojho Boha, ale mŕtvych, aby živí mali náuku a svedectvo?!“ Ak nebudú hovoriť takto, budú ako tí, pre ktorých niet úsvitu. “(Biblia, Iz 8:19)

Trest, ktorý podľa Biblie nariadil Boh, pre ľudí, ktorí orodovali k sochám:

“On im povedal: „Toto hovorí Hospodin, Boh Izraela: ‚Nech si každý pripáše meč na bedrá. Prejdite po tábore od jednej brány k druhej a nech každý zabije svojho brata, každý svojho priateľa a každý svojho príbuzného.‘ A leviti urobili tak, ako rozkázal Mojžiš. A v ten deň padlo z ľudu do tritisíc mužov. (Biblia, Ex 32:27)

Ľudia sa čudujú, prečo sú trestaní rôznymi chorobami a nešťastiami a neuvedomujú si, že je to kvôli ich vlastným činom, ktoré idú proti Prvému Božiemu príkazu - príkazu striktného monoteizmu. Treba si to uvedomiť a modloslužbu opustiť - mŕtve sochy zničiť a uctievať len Večene Živého Stvoriteľa a Jeho prosiť o pomoc.

Jeden Jediný Boh varuje v Koráne kresťanov, aby nepridružovali k Nemu ľudí, zvieratá, či predmety:

Uctievajú mimo Boha to, čo im neuškodí a ani neprospeje a hovoria: „To sú tí, ktorí sa za nás prihovoria u Boha.“ Povedz: „Vy chcete oznámiť Bohu niečo, čo by On nepoznal ani v nebesiach a ani na zemi?“ Jedinečný je, nemá sa Mu pripisovať to, čo nezodpovedá pravde a je vysoko nad tým, čo k Nemu pridružujú. (Korán, 10:18)

Učinili si rabínov a mníchov svojich ako pánov mimo Boha, aj Mesiáša syna Márie. A pritom im nebolo nič iné prikázané, len aby uctievali jedného jediného Boha, veď niet boha okrem Neho. Jedinečný je, nemá sa Mu pripisovať to, čo nezodpovedá pravde a je vzdialený od toho, čo k Nemu pridružujú. (Korán, 9:31)

Jediný skutok, ktorý Alláh neodpustí je skutok modloslužby: pridružovania k Bohu. Ak niekto verí, že mŕtvy človek ho počuje (je všepočujúci), že pozná jeho skutky (je vševediaci), vie mu pomôcť (je všemocný), stavia tohto mŕtveho človeka na úroveň Alláha Všemocného Vševediaceho. Rovnako ak niekto uctieva Božích prorokov ako Boha, tento skutok sa nazýva pridružovanie k Jedinému Bohu a modloslužba - a hrozí za ňu veľmi prísny trest: trest pekla na druhom svete:

Boh neodpustí, ak by bolo k Nemu čokoľvek pridružené a odpustí mimo toho, komu chce. A kto k Bohu pridružil, ten si vymyslel hriech obrovský. (Korán, 4:48)

Monoteistickí kresťania #

Boh o tých, ktorí nasledovali Mesiáša Ježiša a vytrvali vo viere v Jediného Boha, nepridružili k Bohu nikoho a nič hovorí:

Tí, ktorí uverili a tí, ktorí pokánie činili a Sábijovci a tí, ktorí podporovali a nasledovali Mesiáša, kto z nich uveril v Boha a v Deň posledný a konal dobro, o tých niet strachu a ani nebudú zarmútení. (Korán, 5:69)

Boh v Koráne hovorí, že tí, ktorí pridružujú k Bohu (tvrdia, že Boh je trojica, alebo že Boh splodil doslovne syna) a Židia, ktorí odmietajú Mesiáša Ježiša prijať ako Posla Božieho, tí sa správajú najviac nepriateľsky k veriacim v Jediného Boha (k muslimom spomedzi všetkých spoločenstiev). Naopak, tí spomedzi spoločenstva nasledujúceho Mesiáša Ježiša, ktorí veria v Jediného Boha a v Ježiša ako v Jeho posla a Mesiáša, ktorého poslal, sú ľuďmi, ktorí patria medzi najláskavejších:

Zistíš, že z radov ľudí najväčšie nepriateľstvo k tým, ktorí uverili (v Jediného Boha), chovajú židia a tí, ktorí k Bohu pridružili. A zistíš, že najláskavejší k tým, ktorí uverili sú tí, ktorí povedali: „My sme tí, ktorí nasledovali Mesiáša“. To preto, že z ich radov pochádzajú kňazi a mnísi, a preto, že sa nepovyšujú. (Korán, 5:82)

Záver #

I odkázal to Abrahám svojim synom i Jakub: „Synovia moji, Boh vám vyvolil náboženstvo, preto nech nik z vás nezomrie bez toho, že by bol muslimom“…Povedzte: „Uverili sme v Boha a v to, čo nám bolo zoslané a v to, čo bolo zoslané Abrahámovi, Ismailovi, Izákovi, Jakubovi a kmeňovým spoločenstvám a v to, čo bolo dané Mojžišovi a Ježišovi a v to, čo bolo dané prorokom od ich Pána. Nerobíme rozdiel medzi nimi a my sme Mu oddaní“. Ak by uverili v to isté, v čo ste uverili vy, tak sú správne usmernení. (Korán, 2:132, 136-137)

Boh nás učí, že i medzi Ľuďmi knihy (tj. kresťania a Židia) sú ľudia, ktorí veria v Jediného Boha, nepridružujú k Nemu nikoho a nič a snažia sa žiť spravodlivo. Títo sa síce nazývajú kresťanmi, alebo Židmi navonok, ale vierou sú muslimami:

Nie sú všetci rovnakí. Medzi Ľuďmi Knihy je spoločenstvo rovné. Prednášajú Božie znamenia počas noci a pritom sa v polohe sužúdu klaňajú. Veria v Boha a v Deň posledný, prikazujú chvályhodné veci a správania a zakazujú odsúdeniahodné veci a správania a usilujú sa o dobré činy. Tí patria medzi zbožných. (Korán, 3:113-114)

My, ako muslimovia, máme náboženskú povinnosť oboznámiť ľudí Knihy o viere v Jediného Boha, s trpezlivosťou a konaním dobrých skutkov vo viere v Neho.

Koho Boh chce správne usmerniť, otvorí jeho hruď voči islamu. (Korán, 10:125)