Prečo muslimovia neslávia Vianoce
V tomto článku si rozoberieme dôvody, prečo muslimovia neslávia Vianoce.
Dôvody pre ktoré muslimovia neslávia Vianoce #
Vianoce nepatria medzi muslimské sviatky #
Muslimovia za čias Proroka Muhammada neoslavovali žiadne iné sviatky, než 2 sviatky, ktoré sú opísané v Koráne a v hádisoch.
Existujú len 2 náboženské islamské sviatky, a to sú:
- Eid al Fitr = sviatok prerušenia pôstu, počas ktorého sa slávi ukončenie pôstneho mesiaca Ramadánu. Eid al Fitr sa oslavuje spoločnou hostinou a darčekmi.
- Eid al Adhá = sviatok obety. Tento sviatok je pripomienkou obety proroka Abraháma.
V Koráne ani v hádisoch nenájdeme zdroj, ktorý by nám povoľoval slávenie náboženských sviatkov iných vierovyznaní, najmä ak idú proti nášmu vlastnému náboženstvu (o tom si povieme nižšie). Ak sa muslim pripája k sláveniu iných náboženských sviatkov, môže byť toto jeho konanie považované za inováciu náboženstva.
V islamských zdrojoch nenájdeme zmienku o oslavách narodenín akéhokoľvek proroka (ani oslavy narodenia proroka Muhammada), takže všetky oslavy prorokov patria z náboženského hľadiska do kategórie inovácii náboženstva.
Inovácia alebo novota (bidaah) ohľadom náboženstva je niečo, čo pozmeňuje náboženskú prax veriaceho. Inovácie sú podľa väčšiny názorov v náboženskej otázke nežiadúce, až striktne zakázané. Ak by si ľudia menili náboženskú prax podľa doby, náboženstvo by sa vo svojej zjavenej podobe nikdy nezachovalo.
Ježiš sa nenarodil 25. decembra #
Druhým dôvodom je fakt, že prorok Ježiš sa nenarodil 24.-25 decembra (nenarodil sa v decembri), takže mimo toho, Že ide o inováciu ide i o nesprávny dátum.
Podľa islamských zdrojov sa Mesiáš Ježiš narodil v období dozrievania datlí, čo je v oblastí Palestíny približne prelom mesiacov: august-september:
„Pôrodné bolesti ju (Máriu) priviedli ku kmeňu palmy. Povedala: Bodaj by som bola zomrela pre týmto a bola by som bezvýznamnou a zabudnutou. Zavolal na ňu spod nej: Nežiaľ! Pán tvoj učinil pred tebou potôčik. Zatras kmeň palmy smerom k sebe, spadnú na teba čerstvé plody (datlí). Jedz a pi a buď spokojná..“ (Korán, 19:22-25)
Toto obdobie opisuje i kresťanská tradícia Biblie ako letné alebo jesenné obdobie, kedy pastieri ešte spali na poliach spolu s ovcami. V jesenných mesiacoch (september-október) je v oblasti Palestíny nočná teplota okolo 20°C (približne do polovice októbra). V zimných mesiacoch (december-február) už však nie je možné prespávať vonku na poliach bez ujmy na zdraví, pretože vonkajšia nočná teplota klesá pod 10°C - zvyčajne sa pohybuje okolo 0°C-5°C:
„V tom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli na poli a strážili svoje stádo. “(Biblia, Lk 2:8)
Z oboch vyššie spomínaných zdrojov teda vyplýva, že prorok Ježiš sa narodil pravdepodobne v období leta až jesene.
Vianoce - pohanský sviatok a pôvod vianočného stromčeka #
Pôvod slávenia Vianoc náj́deme v pohanskej mytológii. Existuje viacero pohanských sviatkov (keďže existuje viacero pohanských tradícií z celého sveta), ktoré sa slávili počas obdobia 22.-25.decembra.
Na severnej pologuli je najkratším dňom roka 21.-22. december = zimný slnovrat. Následne sa dni začínajú opäť predĺžovať. Antickí pohania verili, že Slnko je boh a že zima prichádza preto, lebo boh má zdravotné problémy alebo potiaže. Oslavy slnovratu znamenali obrat k lepšiemu. Ľudia si to, že sa dni opäť predĺžujú (a noci skracujú) vysvetľovali tak, že slnko vyzdravelo, ich boh zosilnel, znovuzrodil sa a všetko sa bude znovu určité obdobie len zlepšovať. To si pripomínali tým, že si do domov nosili zelené rastliny (ktoré sú symbolom života).
Starovekí Egypťania uctievali taktiež slnko - nazývali ho bohom Ra. Po slnovrate zdobili svoje domovy zelenými palmami, ktoré pre nich symbolizovali víťazstvo života nad smrťou. Starí Rimania slávili počas slnovratu sviatok: Saturnálií, ktorý bol venovaný cti boha Saturna, boha poľnohospodárstva. Verili, že slnovrat znamená, že farmy a sady budú čoskoro opäť zelené a úrodné. Svoje domy a chrámy tak zdobili borovicovými vetvami. Druidi, keltskí kňazi v severnej Európe taktiež počas tohto obdobia zdobili svoje chrámy vetvami ako symbolom večného života. Škandinávski Vikingovia považovali vetvy neopadavých ihličnanov za zázračné rastliny boha Baldera, ktorými ozdobovali svoje príbytky.
Mnohé pohanské zvyky boli neskôr pokresťančené (v snahe “vytlačiť pohanstvo”), napríklad používanie sviečok, vianočného stromčeka a girlandy. Tieto symboly boli brané medzi rannými kresťanmi ako symbol pohanstva, no neskôr koncom 16. storočia sa začali stávať “vianočnými kresťanskými symbolmi”. V období 16. storočia si začali vianočné strmčeky stavať protestanti v Nemecku (tradícia známa z čias Martina Luthera), čo bolo v tomto období ostro kritizované a odmietané Katolíckymi kresťanskými cirkvami ako odklon k náboženskej inovácii. Neskôr sa však tieto dekorácie rozšírili i medzi katolíkmi.
O zákaze niektorých pohanských zvykov nájdeme zmienky dokonca i priamo v kresťanskej tradícii Biblie. Jedným z takýchto zvykov je rúbanie a zdobenie stromčekov na Vianoce:
Toto hovorí Pán: „Cestám národov sa nepriúčajte a znamení nebies sa neľakajte, ako sa ich ľakajú národy. Veď zákony národov sú nič, je to drevo zoťaté v hore, dielo rúk umelca sekerou. Krášlia ich striebrom a zlatom, upevňujú ich klinmi a kladivom, aby sa neknísali. Sú ako mátoha na uhorkovisku.. (Biblia, Jeremiáš 10:2–5)
Samozrejme vyššie uvedené verše Biblie môžu kresťania brať ako nič nehovoriaci úsek s iným kontextom, ale ako sa hovorí - bez vetra sa ani lístok nepohne. Kresťania by si mali minimálne uvedomiť a pripustiť, že ozdoby nerobia Vianoce Vianocami. Že tieto všetky vonkajšie veci sú vlastne iba tradície prebraté do kresťanstva z čias pohanstva a defacto nemajú nič spoločné s ich vierou ako takou.
To isté platí aj na islamské sviatky. Ani naše sviatky nerobia sviatkami ozdoby alebo darčeky. Ak človek lipne na dekoráciách alebo darčekoch a bez nich si sviatky predstaviť nevie, niečo je tam s jeho vierou zlé. Sám si už musí zodpovedať čo to je a kam (v materializme) sa odklonil.
Vianoce ako kresťanský sviatok pridružovania k Bohu #
Ak muslimovia oslavujú Štedrý večer (napr. s kresťanskou rodinou), mali by mať na pamäti, že väčšina dnešných kresťanov považuje Mesiáša Ježiša za Božieho syna a Boha v trojici. Neoslavujú iba narodenie proroka. Oslavujú doslovne narodenie boha na Zemi a zároveň oslavujú to, že Bohu pripísali dieťa.
Nazývať Ježiša Bohom, alebo tvrdiť, že Boh má doslovne syna a oslavovať v tomto duchu s kresťanmi Vianoce znamená pre muslima pripojenie sa k oslavovaniu modloslužby (širk). Oslavovanie Vianoc silne odporuje základným princípom náboženstva islamu. Boh nám v Koráne hovorí:
„Ak by si k Bohu pridružil, tvoje skutky budú márne a budeš patriť medzi tých, ktorí prehrali“. (Korán, 39:65)
a inde:
Povedali: „Ten, v moci ktorého je milosť, si učinil dieťa“. Veru ste prišli s niečím hrôzostrašným, Takmer sa z toho roztrhnú nebesá, zem sa popraská a hory sa zrútia a rozpadnú, Z toho, že Tomu, v moci ktorého je milosť, dieťa pripísali, A pritom nenáleží k vlastnostiam Toho, v moci ktorého je milosť, aby sám Sebe učinil dieťa. Každý, kto je v nebesiach a na zemi, príde ako poddaný k Tomu, v moci ktorého je milosť. (Korán, 19:88-93)
Všimnite si spojenie “veru ste prišli s niečím hrôzostrašným, takmer sa z toho roztrhnú nebesá”. Ako si niekto po prečítaní a pochopení týchto veršov môže myslieť, že je správne alebo ospravedlniteľné pripájať sa dobrovoľne (na základe slobodného rozhodnutia bez nátlaku) k sláveniu Vianoc?
Muslimsko-kresťanské rodiny #
Niekedy dochádza k situáciám existencie zmiešaných rodín. Deje sa tak napríklad v prípade, kedy si muž vezme za manželku kresťanku. V takýchto prípadoch môže dochádzať k tlaku manželky na slávenie Vianoc. Dokiaľ tieto sviatky slávi iba kresťanská manželka, je to dajme tomu prehliadnuteľné. Muž by si mal byť však vedomý, že on je hlava rodiny a je za rodinu zodpovedný. Minimálne určite za náboženské vedenie svojich detí k islamu. Ak muslim dovoľuje svojim deťom slávenie Vianoc, môže to znamenať, že bude za tento skutok on, ako dospelá zodpovedná časť rodiny, súdený. Toto by mal mať na pamäti každý muslim, ktorý žije v zmiešanom manželstve. Muž nesie bremeno zodpovednosti za výchovu svojich detí k islamu:
A (ženy) majú toľko práv, koľko je na nich povinností, podľa dobrej zvyklosti; muži však majú o stupeň viac ako ony. (Korán, 2:228)
Noví konvertiti #
Inou situáciou v zmysle muslimsko-kresťanských rodín je situácia, kedy kresťan/ka konvertuje k islamu ale jeho/jej rodičia ešte ostávali v kresťanstve.
K rodičom by sme sa mali správať s úctou a pokorou, avšak nemáme ich nasledovať v konaní zakázaného alebo nesprávneho. V takomto prípade je preto vhodné navštíviť rodičov na začiatku, v priebehu decembra alebo až potom niekedy v januári (a teda mimo hlavných dní Vianoc). Konvertita sa tak vyhne sláveniu Vianoc a zároveň navštívi svojich rodičov počas zimných prázdnin a dovoleniek.
Mnohí noví mladí muslimovia, konvertiti, ktorí konvertovali len prednedávnom sa môžu nachádzať v nezávideniahodnej situácii. Tlak kresťanskej rodiny k sláveniu Vianoc ich môže primäť k zasadnutiu k štedrovečernému stolu so zvyškom svojej kresťanskej rodiny. V takomto prípade, ak muslim nemá na výber, je minimálne potrebné, aby:
- sa zdržal spevu kolied, prianí atď., ktoré podnecujú k modloslužbe (nazývanie Ježiša Božím synom, Bohom atď..)
- sa nezúčastňoval na modlitbách, ktoré obsahujú modloslužbu (modlitby k panne Márii, o trojici..)
- sa nezúčastňoval kresťanských bohoslužieb (polnočnej omše..), alebo sa do toho nijako nezapájal, ak bol donútený tam ísť
- sa zdržal bravčového a alkoholu, ktoré je podávané na hostine
- sa snažil premýšľať nad tým, čomu verí (viera v Jediného Boha) a možno aspoň čiastočne prejavil, ak je to možné svoju vieru v to, že Mesiáš Ježiš bol iba jeho Prorok a Posol
- sa nezapájal do praxe slávenia Vianoc v akomkoľvek ohľade viac, než je nutné (nezapájať sa do zdobenia, dávania darčekov..)
Čo by sme mali ako muslimovia urobiť v otázke Vianoc? #
Ako muslimovia by sme mali vzdelávať svoje o islame a neohrozovať našu vieru kvôli kultúrnym vplyvom. Môžeme žiť harmonicky s ostatnými kresťanmi v ich krajine a byť aj ich priateľmi bez toho, aby sme si pripomínali alebo slávili základný princíp inej viery. Môžeme súhlasiť s tým, že nesúhlasíme s kresťanskou náukou, teológiou a praxou a vyhýbame sa tomu, aby sme ich ovplyvňovali alebo sa na nich podieľali. Vianoce neslávia Eid al Fitr alebo Eid al Adha, tak prečo potom vzniká v Západnom svete akási nanútená potreba, aby muslimovia slávili Vianoce?
Je nevyhnutné dôkladne študovať islam a predať budúcim generáciám informácie o tom, prečo ako muslimovia neslávime Vianoce – alebo lepšie povedané - akékoľvek iné neislamské tradície. Týmto spôsobom bude vštepovaná podstata islamu a čisté učenie proroka Muhammada novej generácii muslimov.