Chov psov v islame

Chov psov v islame

A myslel by si si o nich, že sú hore, ale oni spia. A obraciame ich na pravú stranu a na stranu ľavú a ich pes má rozprestreté tlapy svoje na prahu.. (Korán, 18:18)

Sú psy nečisté, zakázané zvieratá?

Muslimovia naprieč celým svetom sú vedení k tomu, že pes je nečisté zviera a že samotný dotyk psa ruší wudú (očistu pred modlitbou) a šíri nečistotu. Tento nekoránsky koncept pochádza opäť - z hádisov sunny. Tvrdí, že prorok Muhammad nariadil zabíjanie psov a vyslovil mnoho výrokov, ktoré zakazujú chov psov okrem prípadu chovu loveckého psa alebo psa na stráženia stáda.

V Koráne však nič také nenájdeme. Nikde v Koráne sa nepíše o zákaze chovu psov, ani o ich kontaminujúcom účinku. V dôsledku toho musíme odmietnuť všetky hádisy (tradované výroky) ako výroky, ktoré pridávajú k Božiemu slovu tvrdenie založené na tradíciách a podmienkach danej doby.

  1. Boh nám v Koráne hovorí príbeh o spoločníkoch v jaskyni (súra 18). Vo verši 13 nám Boh hovorí, že boli dobrými veriacimi a že ich viedol Boh. Vo verši 18 nám Boh hovorí, že mali so sebou svojho psa. Ak by boli psy zakázaní a nečistí, hovoril by Boh o týchto ľuďoch ako o dobrých veriacich?

  2. Tradiční muslimskí sunnitskí učenci tvrdia, že psie sliny sú kontaminujúce. Vo verši 5:4 nám Boh hovorí, že je v poriadku zjesť to, čo ulovia lovecké psy. Ak je pes zviera, ktoré spôsobuje kontamináciu obyčajným dotykom, ako to, že nám Boh bez problémov povoľuje jesť to, čoho sa dotkne pes ústami a oslintá to?

  3. Korán obsahuje veľmi dôležité pravidlo pre všetkých veriacich a týmto pravidlom je pravidlo, že nič nie je haram (nezákonné), pokiaľ to nie je zakázané samotným Bohom, a keďže Boh opisuje Korán ako úplný a dokonalý, úplne podrobný, tak všetky zákazy stanovené Bohom vrámci nášho náboženstva, sa nachádzajú v Koráne. To potvrdzujú nasledujúce verše:

A či iného než Boha mám chcieť ako rozhodcu?! A On je pritom Ten, kto k vám zoslal Knihu objasnenú. (Korán, 6:114)

Nehovorte o tom, čo vaše jazyky lživo opisujú: „Toto je dovolené a toto zakázané“, aby ste si vymýšľali o Bohu lži. Tí, ktorí si vymýšľajú o Bohu lži, nikdy neuspejú. (Korán, 16:116)

V Koráne sa nenachádza ani jeden verš, ktorý by zakazoval chov psov a ani tvrdenie, že psy sú nečisté zvieratá spôsobujúce kontamináciu.

Chov psov v islame, Korán

  1. Je logické, že Boh stvoril zviera, aby slúžilo človeku (aby sa dalo takto vycvičiť, aby sa dalo ľahko domestifikovať) a potom nám zakázal chovať takéto zvieratá?

  2. Ak nám toto hovorí Boh v Koráne o psoch (vyššie popísané verše), pochádzajúce z tvrdenia o kontaminácii od psov? Ako väčšina iných korupcií v islame, zdrojom dis-argumentov sú vymyslené hádky, ktoré sa falošne pripisujú prorokovi Muhammadovi.

Hádisy nám hovoria o tom, že prerok zakázal chovať psov ako domáce zvieratá, že anjeli nevstúpia do miestnosti v je pes, že ak sa dotkneme psa, tak je naša očista neplatná a musíme sa 7x odstrániť a naposledy z toho v hline/prachu, alebo tiež hovoria o tom, že by sme mali zabiť všetkých čiernych psov, pretože sú to diabli (hádis Malikova Muwatta, kniha 54, číslo 54.5.13).

Položme si otázku: Vydal prorok Muhammad skutočne takýto zákaz? Mal prorok právomoc vydávať zákaz, ktorý Boh nevydal? Odpoveď je uvedená priamo v Koráne:

“Prorok! Prečo zakazuješ to, čo ti Boh povolil, čím sleduješ spokojnosť manželiek svojich? Boh je odpúšťajúci a milostivý.” (Korán, 66:1)

Boh nezoslal slová verša 66:1 Koránu, aby v našich očiach znevážil proroka, ale tieto slová sú umiestnené v Koráne, aby všetkým veriacim potvrdili vo všetkých časoch, že preto Boží nemá právomoc zakázať niečo, čo nie je zakázané Bohom. Boh je jediným tvorcom Zákona (6:114) a jedinou povinnosťou je doručovať Božie posolstvo (5:92).

Ak sa zameriame na Korán ako jediný zdroj vedenia a náboženského práva, musíme odmietnuť tvrdenia o zákaze chovu psov.