Islam a ochrana životného prostredia
Islam a ochrana životného prostredia #
Islam nie je iba náboženským systémom viery a rituálov, ale aj komplexným životným rámcom, ktorý zahŕňa etické, sociálne a environmentálne princípy. Otázka ochrany prírody a životného prostredia je v islamskom myslení hlboko zakorenená. Korán aj Sunna zdôrazňujú rovnováhu v stvorení, zodpovednosť človeka ako Božieho zástupcu (chálifa) na zemi a potrebu zachovať harmóniu medzi človekom a prírodou.
Človek ako správca Zeme #
Jedným z kľúčových konceptov v islame je chápanie človeka ako “kálifa” (zástupcu, správcu), ktorého úlohou je starať sa o stvorenie, a nie ho bezhlavo ničiť. Pred stvorením človeka Boh povedal:
„Keď Pán tvoj povedal anjelom: „Učiním na zemi zástupcu“.‘“ (Korán 2:30)
Tento verš naznačuje, že ľudia majú zodpovednosť chrániť Božie stvorenie. Človek je poverený spravovaním prírody, nie jej zneužívaním.
Rovnováha v stvorení #
Korán opakovane zdôrazňuje, že všetko na zemi a vo vesmíre bolo stvorené v rovnovážnej váhe/rovnováhe (mīzān). Táto rovnováha nesmie byť narušená.
„Nebo zdvihol a váhu stanovil, aby ste neprekračovali medze vo váhe.“ (Korán 55:7–8)
Z tohto pohľadu je ničenie prírody, plytvanie zdrojmi alebo znečisťovanie prostredia chápané ako porušenie Božieho poriadku.
Zákaz plytvania a princíp skromnosti #
Jedným zo základných princípov islamskej etiky je vyhýbanie sa plytvaniu. Korán jasne hovorí:
„a jedzte a pite, ale nebuďte nestriedmi, pretože On nemá rád tých, ktorí striedmymi nie sú.“ (Korán 7:31)
Plytvanie vodou, potravinami či prírodnými zdrojmi je preto v islame nielen ekonomickým, ale aj morálnym a duchovným problémom.
Prorok Muhammad (mier s ním) zdôrazňoval túto zásadu aj v Sunne. V hadíse (tradície proorka Muhammada) sa uvádza, že povedal:
„Neplytvaj vodou, ani keby si sa umýval pri tečúcej rieke.“ (Sunan Ibn Majah 425 )
Tým poukazuje na to, že aj v situáciách, keď je zdrojov dostatok, človek nesmie byť bezohľadný.
Starostlivosť o zvieratá #
Islam prikladá veľký význam aj ochrane zvierat. Sú súčasťou Božieho stvorenia (v spoločenstvách) a majú svoje práva.
Korán hovorí:
„Všetko, čo chodí po zemi i vtáci, ktorí krídlami svojimi letia, sú spoločenstvá ako vy.“ (Korán 6:38)
Prorok Muhammad (mier s ním) zakázal kruté zaobchádzanie so zvieratami a upozornil, že aj za ich týranie bude človek braný na zodpovednosť. Podľa jedného výroku sunny:
„Žena bola potrestaná ohňom, pretože uväznila mačku – nekrmila ju ani jej nedovolila voľne sa živiť na zemi.“ (Sahih al-Bukhari 2365)
Stromy a zeleň #
Výsadba a starostlivosť o rastliny sa v islame považuje za akt dobročinnosti (sadaka).
Prorok Muhammad podľa hádisov povedal:
„Ak muslim zasadí strom alebo zaseje semeno a z neho sa neskôr niekto naje – či už človek, zviera alebo vták – bude mu to počítané ako almužna.“ (Sahih al-Bukhari 2320)
Tento prístup jasne ukazuje, že ochrana a zveľaďovanie prírody je v islame považovaná za formu uctievania Boha.
Čistota prostredia #
Čistota (tahára) je v islame základným princípom – týka sa tela, odevu, modlitebných miest, ale aj verejného prostredia.
Prorok Muhammad (mier s ním) povedal:
„Čistota je polovicou viery.“ (Sahíh Muslim, 223)
Hadísy odsudzujú dokonca aj znečisťovanie ciest, vôd či verejných priestranstiev. Napríklad:
„Vyvarujte sa dvoch prekliatych skutkov: vykonávania potreby na cestách a na miestach, kde ľudia odpočívajú.“ (Sahíh Muslim 269)
To je jasným dôkazom, že islamská etika už pred viac ako 1400 rokmi obsahovala princípy environmentálnej hygieny.
Záver #
Islam ponúka ucelenú environmentálnu etiku, ktorá stojí na zodpovednosti človeka voči Bohu a stvoreniu. Princípy ako:
zákaz plytvania,
starostlivosť o zvieratá a rastliny,
ochrana rovnováhy v prírode,
čistota prostredia,
sú jasným dôkazom, že ochrana životného prostredia nie je len moderným trendom, ale duchovnou a morálnou povinnosťou v islamskej viere.