Hidžáb na Slovensku, slovenská muslimka

Čo je hidžáb (hijáb)? Čo je pointou jeho nosenia? #

V islame hidžáb znamená cudný spôsob obliekania, správania a vystupovania. Šatka je iba jednou z jeho súčastí (väčšina islamských škôl ju považuje za nutnú pre zahalenie vlasov a hrudníka mimo rodinných príslušníkov opačného pohlavia, existujú však i názory, že je nutná iba pri modlitbe – no o tom tu teraz nebudeme polemizovať). Hidžáb je teda pre ženy aj dlhá sukňa, dlhé rukávy; pre mužov zahalené ramená, zahalené nohy pod kolená a pre oba pohlavia: slušné nevulgárne vystupovanie v spoločnosti. Cieľom hidžábu je skromnosť, dôstojnosť a ochrana súkromia človeka, nie napodobňovanie konkrétneho národa. Hidžáb nemá konkrétnu farbu.

A práve tu sa dostávame k dôležitej otázke. Aký má byť hidžáb na Slovensku?

Mal by byť islamský. Ale zároveň aj miestny, slovenský. Pretože ak má hidžáb byť o skromnosti a súkromí, nemal by upozorňovať na daného človeka a nebyť ako sa hovorí „ako päsť na oko“. Nekričať „som tu“. Ale v cudnosti a slušnosti splynúť čo najviac s okolím. Medzi farebnými odevmi je žena v čiernom oveľa viac nápadná a upriamujúca pozornosť na seba, než keby si obliekla olivovozelenú, hnedú alebo šedú farbu. Rovnako muž v arabskej jubbe pôsobí medzi bežne oblečenými mužmi v električke na Slovensku ako keby kričal „aha tu som“. História krásy odevov v islame Možno to niekoho prekvapí, ale islam nikdy neurčil jednu farbu oblečenia. Nikde v Koráne nenájdete príkaz, že moslimka musí nosiť čiernu. Ani prorok Muhammad ‫ﷺ‬ ženám neprikázal nosiť čierne oblečenie. Naopak. Zo sunnských hadísov vieme, že Prorok ‫ﷺ‬ mal rád pekné svetlé oblečenie a povzbudzoval ľudí, aby chodili čisto a upravene.

Prorok ‫ﷺ‬ povedal:

„ Boh je krásny a miluje krásu.“ Potom vysvetlil, že pýcha nie je pekné oblečenie, ale odmietanie pravdy a pohŕdanie ľuďmi. (Sahih Muslim, hadís č. 91)

Boh v Koráne hovorí:

„Synovia Adamovi! Oblečte si svoju ozdobu pri každej modlitbe…“ (Korán 7:31)

A ďalej inde

„Povedz: Kto zakázal ozdobu, ktorú Boh pripravil pre svojich služobníkov, a dobré veci z obživy?“ (Korán 7:32)

Tieto verše ukazujú, že samotná krása a ozdoba nie sú zakázané. Zakázaná je márnivosť, pýcha alebo obliekanie odporujúce islamským zásadám.

Farby odevov v islame #

Ak by sme šli do histórie, tak hadísy spomínajú u proroka napríklad:

biely odev,
zelený plášť,
jemne pruhované jemenské oblečenie (burda),
oblečenie s červenými pruhmi (hulla).

Ženy v dobe proroka nosili rôzne farby. Medzi spoločníkmi Proroka neexistovala jednotná “uniforma”, akú si dnes mnohí predstavujú. Jediné odporúčanie, ktoré k tomu prorok dal, je toto:

„Noste biele oblečenie, lebo patrí medzi vaše najlepšie oblečenie, a do bieleho obaľujte aj svojich zosnulých.“ (Jāmiʿ at-Tirmidhī 994, Sunan Abī Dāwūd 4061, sahíh))

Odkiaľ sa teda vzala čierna? Predovšetkým z kultúry Arabského polostrova. V Saudskej Arábii a niektorých okolitých krajinách sa počas stáročí vytvoril kultúrny zvyk, že ženy nosia čierne abáje a muži biele dlhé odevy. Súviselo to s miestnou kultúrou, spoločenskými zvyklosťami aj praktickými dôvodmi kvôli horúčavám, kedy čierna farba môže byť tkaná na veľmi tenkú ľahučkú tkaninu a zároveň tak zahaľovať všetko potrebné – u bielej to nie je možné, pretože by presvitala pri tak tenkej vrstve.. Ale zvyk nie je to isté ako náboženský príkaz. A to je v islame veľmi dôležitý princíp: oddeľovať kultúrne zvyky od náboženských povinností.

Čo spomínané vzory?

„Prorok ‫ﷺ‬ sa modlil v plášti s ozdobnými pruhmi. Keď skončil modlitbu, povedal: ‘Odneste tento plášť Abú Džahmovi a prineste mi jeho jednoduchý plášť, pretože jeho vzory ma počas modlitby rozptyľovali.’“ (Sahih al-Bukhārī 373, Sahih Muslim 556)

Hadís neodsudzuje vzory ako také, ukazuje to, že ich nosil aj prorok. Zároveň však ukazuje, že počas modlitby nemá byť oblečenie rozptyľujúce. Čiže vzory sú OK, ak nerozptyľujú človeka pri modlitbe. Buď teda ich nenosiť k modlitbe, alebo nosiť iba také, ktoré človeka nerušia.

V klasickom fiqhu sa preto neodporúča nosiť oblečenie s veľkými vyobrazeniami ľudí alebo zvierat, najmä ak sú výrazné a priťahujú pozornosť. Dôvody sú:

aby sa človek nepribližoval praktikám modlárstva, ktoré boli v Arábii rozšírené pred islamom,
aby sa neoslavovalo napodobňovanie živého stvorenia,
aby oblečenie nebolo okázalé ani nerozptyľovalo pri modlitbe.

Naopak, geometrické vzory, rastlinné ornamenty, kaligrafia či abstraktné motívy boli v islamskom umení vždy veľmi rozvinuté. Preto islamská architektúra a textil oplývajú ornamentmi, ale zriedkavo zobrazujú ľudí alebo zvieratá. Výnimkou sú iba detské hračky, detské oblečenie, a vankúše, podušky, obliečky – spotrebný tovar na ktorom sa sedí, ktorý ľudia nepoužívajú ako niečo „posvätné“ ale je to proste vždy len vec, ktorá sa znečistí, opotrebuje..

Krása v odlišnosti #

Islamské právo pozná pojem ʿurf, teda miestny zvyk alebo tradícia. Učenci po stáročia hovorili, že dobrý miestny zvyk sa rešpektuje, pokiaľ nie je v rozpore s Koránom a Sunnou. Inými slovami… Islam neprišiel zrušiť kultúry národov. Prišiel odstrániť modloslužbu, nespravodlivosť a hriech. Nie výšivky. Nie ľudové kroje. Nie farby. Preto vidíme, že moslimovia po celom svete vyzerajú odlišne.

Boh nás v Koráne učí, že nás stvoril v rôznych farbách a jazykoch, aby sme sa spoznávali:

„A v tom, čo pre vás stvoril na zemi v rôznych farbách, v tom je veru znamenie ľuďom, ktorí sa poučia.“ (Korán 16:13)

„Ľudia! My sme vás stvorili z jedinca mužského pohlavia a jedinca ženského pohlavia a učinili sme vás národmi a kmeňmi, aby ste sa spoznávali. Najvznešenejší z vás u Boha je ten najbohabojnejší. Boh všetko vie a je všeznalý.“ (Korán 49:13)

Indonézanky nenosia to isté ako Maročanky. Nigérijky sa obliekajú inak ako Turkyne. Bosnianky inak ako Pakistanky. Arabky nosia čiernu. Afričanky pestrofarebné odevy.

Každý národ si zachoval svoju kultúru, pokiaľ neodporovala islamským zásadám.

Prečo by teda práve Slovenky mali mať pocit, že musia vyzerať ako ženy zo Saudskej Arábie?Veď aj my máme svoju kultúru. A úprimne…

Naša kultúra jednoducho nie je čierna. Stačí sa pozrieť na slovenské kroje. Koľko je v nich farieb. Biela. Červená. Modrá. Zelená. Zlatá. Krásne výšivky, ornamenty a jemné detaily. Naši predkovia sa farieb nebáli. Naopak. Farebnosť bola súčasťou našej identity. Áno, čierna sa objavovala. Ale najmä ako doplnková farba alebo pri smútočných príležitostiach. Aj dnes je na Slovensku čierna predovšetkým farbou pohrebov, smútku a vážnych udalostí. Preto na mnohých ľuďoch pôsobí zvláštne, keď vidia mladú ženu oblečenú celú v čiernom. Nie preto, že má hidžáb. Ale preto, že čierna v našej kultúre nesie úplne inú symboliku.

Farebný typ pleti #

A existuje aj estetická stránka veci. Väčšina Sloveniek má svetlú pleť a jemnejšie črty. Výrazná čierna pri tvári vytvára veľmi tvrdý kontrast. Tvár pôsobí bledšie, unavenejšie a niekedy až prísne. Oveľa prirodzenejšie vyzerajú odtiene krémovej, pieskovej, olivovej, modrej, vínovej alebo jemne vzorované šatky. A nič z toho nie je proti islamu. Práve naopak. Islam učí, že Boh je krásny a miluje krásu. Skromnosť neznamená nevkus. Neznamená ani jednotnú uniformu. Znamená primeranosť, čistotu a dôstojnosť. Preto slovenská moslimka nemusí prestať byť Slovenkou. Nemusí sa vzdať svojich koreňov. Nemusí si myslieť, že čím viac sa podobá na Arabku, tým je lepšou moslimkou. Arabská kultúra nie je islamská kultúra. Je to kultúra jedného konkrétneho národa. Tak ako je slovenská kultúra kultúrou nášho národa. Islam patrí všetkým národom rovnako. Islam nie je náboženstvom Arabov. Je náboženstvom ľudstva. Preto si zachovajme to krásne, čo máme. Naše farby. Našu eleganciu. Našu tradíciu. Našu kultúru. Nenosme čiernu len preto, že sme si zvykli spájať ju s islamom. Lebo islam nie je čierny. Islam je univerzálny. A slovenský hidžáb môže byť zároveň skromný, dôstojný, elegantný aj slovenský. Samozrejme, ak niektorá z vás je spokojná v čiernej a je to jej obľúbená farba – je to jej voľba, je to vporiadku. No nenúťme sa do nej zbytočne, len preto lebo ju nosia Arabky. Nebojme sa byť po prijatí islamu naďalej Slovenkami :-)

Praktické odporúčanie nakoniec – ako si vybrať farby, ktoré sa mi hodia? Mnohokrát sú farby, ktoré sa nám na pohľad páčia tie, ktoré nám aj farebne idú, ale nemusí to tak byť stále, takže na to sa netreba spoliehať :-) Ako to teda zistiť?

je potrebné v prvom rade zistiť aký typ farby pleti, vlasov, očí máme a z toho určiť farebnú paletu farieb, ktoré sa nám hodia a ktoré sa nám úplne nehodia. Dnes je už v tomto dosť nápomocná umelá inteligencia, kde keď nahráte dve tri fotky tváre, vám toto zdarma zanalyzuje a vytvorí paletu.2. farby, ktoré sa vám úplne nehodia k typu vašej pleti, vlasov a očí – úplne vylúčiť zo šatníka. Nekompromisne :-) Väčšinou tieto farby zvýrazňujú chyby pleti a pôsobia celkovo „ako keby bol človek chorý“.
nezabúdajte na svoju profesiu a tomu prispôsobujte svoj šatník v odeve. Vojak sa oblieka inak ako kuchár, matka v domácnosti ťažko pobeží za dieťaťom v sukni s vlečkou, dáma pracujúca v úrade bude v svetri a folklórnej sukni možno pôsobiť neprofesionálne. Odev je vec, ktorú vidno na prvý pohľad a mal by byť praktický a reprezentatívny vzhľadom na pozíciu, ktorú zastávame.
hlavne sa cíťťe dobre v tom čo nosíte. Nech je to v súlade s Božími pravidlami a vystihuje to vás ako osobnosť! :-)

Assalamu alejkum wa rahmatullahi barakatum