Pochovávanie, návšteva cintorína a modlitba za zosnulého v islame
Príprava na pochovávanie v islame #
Pred samotným pochovaním sa telo mŕtveho muslima pripraví: umyje a navonia a zabalí do plátna. Ženu, ak je to možné, umýva žena/y, muža muž/i. Ak nie je možné umytie vodou, vykoná sa symbolická očista pieskom. Po očistení a zabalení do bieleho čistého bavlneného plátna nasleduje modlitba za zomrelého. Tá sa vykonáva buď priamo po zabalení do plátna alebo na cintoríne. Za tým nasleduje samotné pochovanie tela do zeme. Telo zabalené v plachte sa ukladá do zeme alebo do hrobu:
Boh nato poslal havrana, ktorý hrabal zem, aby mu ukázal, ako ukryť telo svojho brata.. (Korán, 5:31)
Potom ho (Boh) usmrtil a do hrobu pochoval. (Korán, 80:21)
Design hrobov v islame #
Muslimom sa neodporúča, aby si stavali nákladné náhrobné kamene. Na náhrobné kamene sa umiestňuje spravodla iba meno a dátum narodenia a smrti. Podľa hrobu muslima by nemalo byť možné určiť jeho sociálne a spoločenské postavenie. Hrob by rovnako nemal byť umelo vyvýšený, aby nepôsobil dojmom povyšovania sa:
„Nepovyšujte sa a príďte ku mne, Bohu oddaní“ (Korán, 27:31)
Vrámci ekologického pohľadu v islame je považované za vhodné vysádzať na hroboch stromy alebo rastliny. Nemali by sme veľmi plytvať tým, čo sme od Boha dostali, takže zbytočné plasty sa veľmi neodporúčajú:
..ale nebuďte nestriedmi (márnotratní, plytvajúci), pretože On nemá rád tých, ktorí striedmymi nie sú. (Korán, 7:31)
Orodovanie k zosnulým #
Modliť sa k hrobom alebo orodovať k zosnulým alebo k anjelom je v islame zakázané (rovnako tak k hrobu proroka Muhammada). Takéto konanie je považované za jeden z najväčších hriechov pridružovania k Bohu Jedinému. Muslimovia majú povolené modliť sa iba k Jedinému Bohu a len Jemu Jedinému sa klaňať, iba Jeho prosiť.
V Koráne sa k tejto téme viaže verš:
Uctievajú mimo Boha to, čo im neuškodí a ani neprospeje a hovoria: „To sú tí, ktorí sa za nás prihovoria u Boha.“ Povedz: „Vy chcete oznámiť Bohu niečo, čo by On nepoznal ani v nebesiach a ani na zemi?“ Jedinečný je, nemá sa Mu pripisovať to, čo nezodpovedá pravde a je vysoko nad tým, čo k Nemu pridružujú. (Korán, 10:18)
Jediný skutok, ktorý Alláh neodpustí je skutok modloslužby: pridružovania k Bohu. Ak niekto verí, že mŕtvy človek ho počuje (je všepočujúci), že pozná jeho skutky (je vševediaci), vie mu pomôcť (je všemocný), stavia tohto mŕtveho človeka na úroveň Alláha Všemocného Vševediaceho. Tento skutok sa nazýva pridružovanie k Jedinému Bohu, modloslužba a hrozí za ňu veľmi prísny trest na druhom svete:
Boh neodpustí, ak by bolo k Nemu čokoľvek pridružené a odpustí mimo toho, komu chce. A kto k Bohu pridružil, ten si vymyslel hriech obrovský. (Korán, 4:48)
Modlitba za človeka, ktorý pridružuje k Bohu? #
Nik z ľudí nedokáže zmeniť smerovanie človeka po jeho smrti. Ak sa človek za života rozhodol, že bude veriaci - skôr či neskôr sa dostane do raja (či už si svoje zlé skutky odtrpí v dočasnom pekle, alebo pôjde do raja priamo). Ak sa človek rozhodol vedome z vlastnej slobodnej vôle pridružovať k Jedinému Bohu, pričom mal vedomosti o existencii islamu alebo monoteizmu, bude sa zodpovedať za pridružovanie k Bohu pred Všemohúcim Bohom. A to je skutok, ktorý Boh hovorí, že neodpustí (Korán, 4:48). Preto nie je povolené modliť sa za odpustenie hriechov pre človeka, ktorý k Bohu pridružoval alebo pridružuje.
Boh nám zakázal modliť sa za odpustenie hriechov u ľudí, ktorí pridružujú (alebo pridružovali) k Bohu:
Neprislúcha prorokovi a tým, ktorí uverili, aby prosili o odpustenie pre tých, ktorí k Bohu pridružujú, aj keby šlo o príbuzných, po tom, ako sa im jasne ukázalo, že títo (ich príbuzní) budú obyvateľmi pekla. Abrahám prosil Boha o odpustenie pre svojho otca len preto, že to bol sľub, ktorý mu dal. Avšak keď sa mu jasne ukázalo, že je nepriateľom Boha, zriekol sa ho. Abrahám veru bedákal a mal veľkú trpezlivosť. (Korán, 9:113-114)
Za týchto ľudí sa môžeme modliť len v zmysle prosieb: aby ich Boh viedol k islamu, aby im dal zdravie, milosť ak si to On želá, ale nemáme za nich prednášať prosby pre ich odprostenie od ich hriechov.
Modlitba za zosnulého muslima (na cintoríne) #
Výnimku z modlitieb pri hrobe tvorí modlitba za zosnulého muslima (salátul žináza). Veriaci sa môže túto modlitbu za zosnulého muslima pomodliť doma alebo i na cintoríne. Počas tejto modlitby sa nevykonáva ruku’u ani sudžúd. Táto modlitba je povolená na základe verša, ktorý hovorí o prosbách za zomrelých muslimov:
„Pane náš, odpusť nám i našim bratom, ktorí nás predbehli vo viere a neučiň v našich srdciach zlobu voči tým, ktorí uverili. Pane náš, veď ty si zľutujúci sa a milostivý“ (Korán, 10:59)
Ak teda niekto navštívi cintorín v spomienke na zosnulého muslima, prípadne sa pomodlí pri hrobe zosnulého muslima Al-Fatihu bez ruku’u a sudžúd, tak je to v poriadku. To je povolené. Pomodliť sa Al-Fatihu za zosnulého muslima po stojačky pri hrobe, je povolené. Zakázané je iba adresovať modlitbu zosnulému (miesto Allaha) a vykonávať ruku’u a sudžúd na cintoríne.
Návšteva cintorína #
Pozitíva:
- pripomína človeku smrť a posmrtný život a núti ho, aby si z toho vzal ponaučenie
- vedie človeka k askéze a hlbšiemu štúdiu o Bohu a o živote
- pomáha posilňovať vzťah človeka k jeho minulosti, kultúre a histórii
- je to spomienka na rodičov, príbuzných a priateľov, ktorí nás predišli
- je pri nej vhodná modlitba za zosnulých muslimov
- úprava hrobov zosnulých (výsadba živých rastlín a stromov na nich) je prejavom úcty k životu i k smrti, k osudu, ktorý nám Allah predurčil
Na záver dodávame, že je vhodné vyhnúť sa masovým návštevám hrobov počas sviatkov Dušičiek, Všetkých svätých (sviatky kresťanov) a Haloweenu (sviatky nemuslimov) a radšej si zvoliť návštevu cintorína v menej frekventované obdobie. Ak už niekto je nútený ísť počas tohto obdobia so svojimi kresťanskými súčasťami rodiny na cintorín, dodržuje vyššie popísané pravidlá (môže sa pomodliť al-fatihu bez ruku’u a sudžúd, za muslima alebo za človeka, ktorý nebol jasne označený ako pridružujúci k Bohu).