Sporenie peňazí, investovanie a islam

Islam ako náboženstvo nezakazuje sporenie peňazí. Čo zakazuje, je sporenie vo forme úrokov z pôžičky a nezaplatenie zakátu z nasporeného majetku.

Ekonomika sporenia #

Čo sa týka sporenia, nie je z ekonomického hľadiska vhodné, okrem sporenia do rezervy (pre prípad výpadku prijímu, na cca 3 mesiace) sporiť majetok v bankovkách, papierových peniazoch alebo mincách. Peniaze podliehajú inflácii. Na Slovensku je ročná inflácia približne 4%-tná. To znamená, že ak si človek v roku 1990 odložil na dôchodok napr. 100 Eur, dnes okolo roku 2022 má rovnakú hodnotu 800 Eur v bankovkách. V roku 1990 by za 100 Eur v bankovkách zaplatil nájom, jedlo pre 5 člennú rodinu, alebo kúpil 800kg ryže. Dnes na to potrebuje v bankovkách, kvôli inflácii približne 800 Eur. Hodnotá peňazí za 20 rokov klesla 8 násobne, voči inflácii.

Ak si teda niekto chce dlhodobo sporiť na dôchodok, je rozumnejšie sporiť v zlate, striebre alebo v nehnuteľnostiach. Zlato, striebro a nehnuteľnosti uchovávajú hodnotu. Pre objasnenie: Ak si niekto v roku 1990 kúpil 1 uncu zlata, za cca 300 Eur, dnes v roku 2022 má táto unca hodnotu: 2100 Eur. Jej hodnota stúpla 7-násobne, čo znamená, že oproti inflácii klesla iba o 1 násobok. Rovnako tak je to s nehnuteľnosťami, ktorých cena stúpa z dlhodobého hľadiska úmerne miere inflácie.

Zakát z usporeného #

V prípade, že človek sporí peniaze pre svoju budúcnosť, mal by myslieť na to, že z týchto peňazí je potrebné platiť zakát. Čo sa týka tejto povinnosti a bližších informácii o platení zakátu - nájdete ich v sekcii Piliere islamu - Povinný zakát

Príklad:

Muslim si chce sporiť dobudúcna. Rozmýšľa akým spôsobom to urobí. Poskytovať pôžičku má zakázané (poskytovať ribá) Koránom:

Čokoľvek by ste dali v podobe pôžičky založenej na ribá, aby to rástlo z majetkov ľudí, to u Boha rásť nebude. Čokoľvek by ste dali v podobe zakáta, sledujúc tým Božiu tvár, budete to vy i každý, kto tak koná, komu sa násobok toho, čo dal, dostane. (Korán, 30:39)

Môže si šetriť vo forme zlata alebo pôdy, z ktorých hodnoty odvedie každý rok zakát, alebo môže investovať. Pri investovaní treba pozerať do čoho sa investuje. Je zakázané investovať do niečoho, čo je Koránom zakázané - napr. výroba, preprava alkoholu, sexbiznis, banky atď.

Ak sa rozhodne kúpiť si za 1000 Eur určité množstvo zlata, každý rok má povinnosť z aktuálnej hodnoty tohto zlata 1x ročne odviesť zakát 2,5%. Tj v prípade hodnoty 1000 Eur = 25 Eur. V prípade vyššej hodnoty ďalší rok viac..

Ak sa rozhodne si kúpiť za 1000 Eur pôdu a dá stúpne na cene za rok na 3000 Eur, tak odvedie ďalší rok zakát 1x ročne z 3000 Eur (zakát 2,5% z 3000 Eur je: 75 Eur) - teda 1x ročne podľa hodnoty daného majetku. Ak cena pôdy klesne na 500 Eur, tak odvedie zakát z hodnoty 500 Eur.

Ak sa rozhodne investovať, vyberie si firmu, ktorá vyrába niečo, čo je v islame povolené - napríkld detské chrumky, tak 1x ročne odvedie zakát z hodnoty toho, čo investoval + zo zisku (niektoré názory hovoria o tom, že by mal takmer všetok zisk dať ako zakát - záleží na názore, ktorým sa riadi). Ak jeho zisk je 0, tak len z hodnoty investície. Ak jeho investícia zožala stratu, tak odvedie zakát z toho, akú hodnotu má aktuálne jeho investícia na trhu.

Záver #

Z vyššie popísaných ekonomických dôvodov je vhodné a najrozumnejšie dlhodobo (na dôchodok) sporiť vo forme zlata, striebra alebo nehnuteľností, v úvahu ešte prichádzajú povolené investície. Z týchto nasporených hodnôt má muslim povinnosť platiť zakát, aby tieto peniaze očistil. Islam ako taký, sporenie nezakazuje, avšak určuje povinnosť platby zakátu z tohto nasporeného majetku.

Pointa ošetrenia zákazu ribá a povinnosti platenia zakátu z našetreného v islame je skutočnosť zveľaďovania spoločnosti, aby peniaze nestáli a aby sa nezarábalo len na tom, že niekto má nadbytok, ktorý požičia a zúročí.. Ak človek investuje do povoleného, je toto konanie diametrálne odlišné od poskytovania pôžičky - úroku (ribá). Totiž z investovaného môže mať zisk a zaplatiť z investície a zisku zakát (čím tieto peniaze očistí), ale môže sa investícia i nevydariť a dotyčný bude mať stratu (zaplatí zakát zo zvyšku investície), avšak pokus o zveľaďovanie spoločnosti tam je. Ak si to zoberieme z globálneho hľadiska: Ak by všetci ľudia na Zemi zaplatili zakát z našetreného, tak by spoločnosť bola inde, ďalej, než je dnes. Rovnako tak, ak by množstvo ľudí/bank/nebankoviek nezarábalo na požičiavaní peňazí a zarábaní na výmene peňazí, ale by tieto peniaze investovali do výroby, boli by sme ako civilizácia Zeme ďaleko ďalej, než sme teraz.