Sporenie peňazí a islam

Islam ako náboženstvo nezakazuje sporenie peňazí. Čo zakazuje, je neplatenie zakátu z tohto majetku.

Zakát z usporeného #

V prípade, že človek sporí peniaze pre svoju budúcnosť, mal by myslieť na to, že z týchto peňazí je potrebné platiť zakát. Čo sa týka tejto povinnosti a bližších informácii o platení zakátu - nájdete ich v sekcii Piliere islamu - Povinný zakát

Ekonomika sporenia #

Čo sa týka konkrétneho sporenia, nie je z ekonomického hľadiska vhodné, okrem sporenia do rezervy (pre prípad výpadku prijímu, na cca 3 mesiace) sporiť majetok v bankovkách, papierových peniazoch alebo mincách. Peniaze podliehajú inflácii. Na Slovensku je ročná inflácia približne 4%-tá. To znamená, že ak si človek v roku 1990 odložil na dôchodok napr. 100 Eur, dnes okolo roku 2022 má rovnakú hodnotu 800 Eur v bankovkách. V roku 1990 by za 100 Eur v bankovkách zaplatil nájom, jedlo pre 5 člennú rodinu, alebo kúpil 800kg ryže. Dnes na to potrebuje v bankovkách, kvôli inflácii približne 800 Eur. Hodnotá peňazí za 20 rokov klesla 8 násobne, voči inflácii.

Ak si teda niekto chce dlhodobo sporiť na dôchodok, je rozumnejšie sporiť v zlate, striebre alebo v nehnuteľnostiach. Zlato, striebro a nehnuteľnosti uchovávajú hodnotu. Pre objasnenie: Ak si niekto v roku 1990 kúpil 1 uncu zlata, za cca 300 Eur, dnes v roku 2022 má táto unca hodnotu: 2100 Eur. Jej hodnota stúpla 7-násobne, čo znamená, že oproti inflácii klesla iba o 1 násobok. Rovnako tak je to s nehnuteľnosťami, ktorých cena stúpa z dlhodobého hľadiska úmerne miere inflácie.

Záver #

Z vyššie popísaných ekonomických dôvodov je vhodné a najrozumnejšie dlhodobo (na dôchodok) sporiť vo forme zlata, striebra alebo nehnuteľností. Z týchto nasporených hodnôt má muslim povinnosť platiť zakát, aby tieto peniaze očistil. Islam ako taký, sporenie nezakazuje, avšak určuje povinnosť platby zakátu z tohto nasporeného majetku.