Adopcia a osvojenie

Adopcia dieťaťa sa v islame považuje za jeden z najväčších dobrých skutkov. Ten, kto sa spravodlivo stará o adoptívne dieťa, bude Bohom za tento dobrý skutok štedro odmenený. Ten, kto sa stará o sirotu ako o vlastné dieťa, pomáha nie len danému osamotenému dieťaťu, ale celej spoločnosti.

Pýtajú sa ťa, čo majú míňať. Povedz: „Čokoľvek by ste z dobra minuli, tak dajte rodičom, príbuzným, sirotám, biednym a stiesneným pocestným. A akékoľvek dobro by ste robili, tak Boh o tom vie. (Korán, 2:215)

O živote najnižšom i poslednom. A pýtajú sa ťa na siroty, povedz: „Starať sa o ich majetok znamená dobro. A ak by ste s nimi nažívali, tak sú vašimi bratmi.“ (Korán, 2:220)

Čo sa týka praktických otázok, islam zakazuje, aby sa dieťaťu menilo meno. Adoptované dieťa má vždy niesť meno svojho biologického otca (ak je známy).

Boh túto povinnosť opisuje v Koráne slovami:

A neučinil z vašich adoptívnych synov vašich vlastných synov. To sú len slová, ktoré vyslovujete svojimi ústami. Boh hovorí pravdu a On správne usmerňuje k ceste správnej. Volajte ich podľa ich otcov, je to spravodlivejšie u Boha. Ak by ste nepoznali ich otcov, tak sú vašimi bratmi na základe náboženstva a vám blízki. Nie je pre vás hriech v tom, v čom ste sa pomýlili, ale v tom, čo vaše srdcia zámerne zamýšľali. Boh je odpúšťajúci a milostivý. (Korán, 33:4-5)

Je možné starať sa o sirotu ako o vlastné dieťa, brať ju ako súčasť rodiny, avšak s tým, že jej pokrvné väzby ostanú spojené s jej pôvodnými rodičmi.

Čo sa týka správy majetku siroty, Boh hovorí:

Dávajte sirotám ich majetky a nezamieňajte dobré za zlé a neoberajte ich o ich majetky a nepripájajte ich k svojim majetkom, pretože je to hriech veľký.
…Ak by ste mali pocit, že sú už rozumné, tak im odovzdajte ich majetky. A neoberajte ich o ne rozhadzovaním a rýchlym míňaním predtým, než vyrastú. A kto by bol bohatý, nech sa uskromní a kto by bol chudobný, nech z nich je podľa dobrej zvyklosti. Keď by ste im odovzdali ich majetky, treba to dosvedčiť. A Boh postačí ako účtovateľ. (Korán, 4:2 a 4:6)

Tí, ktorí neprávom oberajú siroty o ich majetky krivdou, tí akoby jedli oheň, ktorý privádzajú do svojho brucha. A budú horieť v planúcom ohni. (Korán, 4:10)

A nepribližujte sa k majetku siroty, iba ak by to bolo pre ňu lepšie, až kým nedosiahne dospelosť. A dávajte úplné miery a váhy spravodlivo. Neukladáme žiadnej duši nič iné než to, čo zvládne. A ak by ste niečo hovorili, tak buďte spravodliví, aj keď by šlo o príbuzného a sľub daný Bohu dodržujte. Toto vám odkázal, azda sa poučíte. (Korán, 6:152)