Manželstvo v islame

Manželstvo v islame

Manželstvo v islame #

V tomto článku sa nachádza popis účelu manželstva, minimálneho veku vstupu do manželstva, rozdelenie manželstva v islame, podmienky vstupu do manželstva.

Čo je manželstvo? #


Manželstvo je v islame považované za slávnostnú prísahu medzi mužom a ženou:

Ako (si) ju chcete vziať, veď ste sa zdôverili jeden druhému a prijali (sme) od vás záväzok pevný/slávnostný. (Korán, 4:21)

Manželstvo nie je detská hra. Od oboch jednotlivcov vyžaduje obrovskú dávku zodpovednosti. Korán nerobí v tejto skutočnosti žiadne kompromisy a manželstvo označuje za „slávnostný/pevný sľub“ (nikáh). Rozvod je v islame povolený v nevyhnutných prípadoch, no je to vec, ktorá by mala byť skutočne až posledným riešením vážnych sporov.

Odporúčanie manželstva #


Manželstvo je odporúčané i v prípade chudoby muža ani ženy (chudoba nie je považovaná za prekážku v uzatvorení manželstva):

Umožňujte sobáš tým z vašich radov, ktorí sú slobodní a tým dobrým z radov vašich poddaných a z radov vašich otrokýň. Ak by boli chudobní, Boh im pomôže a dá zo svojej štedrosti. Boh všetko obsiahol a všetko vie, (Korán, 24:32)

Kto by z vás nedokázal dosiahnuť, aby sa oženil s počestnými veriacimi slobodnými ženami, tak nech si vyberie z tých veriacich dievčin, ktoré vlastní vaša pravica. Boh lepšie vie o vašej viere. Jedni pochádzajú od druhých. Ožeňte sa s nimi s povolením ich rodiny a dajte im ich odmeny podľa dobrej zvyklosti, už ako počestným, nedopúšťajúcim sa mimomanželského styku a nemajúcim milencov. (Korán, 4:25)

Nech sa uskromnia tí, ktorí nenachádzajú možnosť vstúpiť do manželstva, až kým im Boh nepomôže a nedá zo svojej štedrosti. Tí, ktorých vlastní vaša pravica, ktorí sledujú úpis, s tými úpis dohodnite, pokiaľ by ste v nich videli dobro, a dajte im z majetkov, ktoré vám Boh dal.. (Korán, 24:33)

Zásnuby a svadba (nikáh) #


Sobášny akt (nikáh), uzatvorenie manželstva musí spĺňať nasledujúce podmienky:

  • aby manželka bola muslimkou, kresťankou alebo židovského vierovyznania a aby manžel bol muslimom
  • aby došlo k dohode o vene, ktoré odovzdáva muž žene, o jeho výške a splatnosti
  • aby bol dodržaný vek spôsobilosti k uzatvoreniu manželstva
  • prítomnosť spôsobilých svedkov
  • súhlas nevesty

Minimálny vek vstupu do manželstva #


Korán prirovnáva vek na uzavretie manželstva k zrelému a zdravému úsudku:

„A skúšajte siroty (vo vašej opatere), kým nedosiahnu vek vhodný na sobáš; potom, ak zistíte, že sú zrelí a rozumní v úsudku, odovzdajte im ich majetok…“ (Korán, 4:6)

Manželský vek sa rovná zdravému úsudku; vek, v ktorom môže človek zodpovedne nakladať so svojím majetkom. Nie je to vek dieťaťa, ktoré nevie nič o tom, ako sa majetok získava, ako sa s ním nakladá alebo obchoduje.

Je nelogické predpokladať, že bežné 9-12-ročné dieťa bude mať zrelú intelektuálnu úroveň. Z toho dôvodu je vek uzatvorenia sobáša vo väčšine muslimských krajín stanovený na vek: 18 rokov. V niektorých krajinách (tak ako aj na Slovensku) je možná súdna výnimka vo veku 16 rokov. Saudská Arábia má minimálny vek vstupu do manželstva stanovený na 18 rokov. Priemerný vek ženy, ktorá sa tam vydáva je momentálne (pre rok 2018: 25 rokov).

Ak by niekto pochyboval o dospelosti manželky Proroka Ajše, je vhodné, aby si preštudoval toto: manzelky-proroka

Manželstvá veriacich #


Korán prikazuje muslimom, aby sa neženili s neveriacimi ženami a so ženami, ktoré pridružujú k Bohu:

Nežeňte sa so ženami, ktoré k Bohu pridružujú, pokým sa nestanú veriace. Veriaca otrokyňa je lepšia než taká, ktorá k Bohu pridružuje, i keď by sa vám páčila.. (Korán, 2:221)

Počestní muži (tzn. panic, rozvedení, vdovci alebo muži, ktorí nemajú viac než 3 manželky) si majú brať počestné ženy (tzn. panny, rozvedené alebo vdovy):

Zlé a nečisté sú pre zlých a nečistých, a zlí a nečistí sú pre zlé a nečisté, a dobré a čisté sú pre dobrých a čistých, a dobrí a čistí sú pre dobré a čisté.. (Korán, 24:26)

Muslimkám je povolené brať si za manželov muslimov:

A nedávajte veriace ženy za manželky tým, ktorí k Bohu pridružujú, pokým sa nestanú veriacimi. Veriaci otrok je lepší než taký, ktorý k Bohu pridružuje, i keď by sa vám páčil. Tí vyzývajú k ohňu a Boh vyzýva k záhrade rajskej a k odpusteniu na základe Svojho povolenia.. (Korán, 2:221)

Prečo islam vyzýva muslimov, aby si brali iba ženy, ktoré veria v Jediného Boha? - Na vytvorenie zdravého vzťahu je potrebná podobnosť systémov viery a spoločný základ. Deti väčšinou nasledujú a napodobňujú svojich rodičov. Ak majú manželia odlišné názory na výchovu svojich detí a celkovo odlišný pohľad, zvyčajne to prináša do manželstva nemálo komplikácií. Ako príklad uvedieme: muslim, muž považuje za dôležité, aby on a jeho potomkovia konzumovali nebravčové potraviny. Ak by mal za manželku napr. hinduistku, tá by preto, aby jej muž bol spokojný musela veľmi veľa zmeniť vo svojom živote. Ak by sa neprispôsobila a varila by manželovi bravčové, asi by takýto zväzok nemal dlhého trvania.

Prečo islam dovoľuje muslimkám vziať si za manžela iba muslima? - Boh nám ako muslimom dal určité pravidlá viery, ktoré sa snažíme vo svojom živote napĺňať. Praktizujúca muslimka sa pravidelne modlí, nevarí bravčové, nepije alkohol, chodí von zahalená, vedie svoje deti k islamu. Je pre ňu prirodzené a vhodné vziať si muslima, ktorý bude jej životný štýl plne akceptovať a chrániť. Len máloktorý nemuslim by dokázal pochopiť a podporiť muslimku v nosení slušného odevu, alebo v tom, že mu žiadnu bravčovú slaninu neupečie, alkoholu sa nedotkne, a že sa bude viac krát do dňa pomedzi iné činnosti modliť.

manželstvo v islame, Korán

Manželstvo muslima a nemuslimky #

Muslimom je povolené si okrem muslimiek brať za manželky počestné ženy z Ľudu knihy (monoteistické kresťanky, Židovky):

A jedlo tých, ktorým bola daná Kniha je vám dovolené a vaše jedlo je im dovolené. A počestné ženy z radov veriacich a počestné ženy z radov tých, ktorým bola daná Kniha pred vami, pokiaľ im dáte ich odmeny chrániac tým seba, nie s cieľom mať mimomanželský styk alebo mať priateľky.. (Korán, 5:5)

Manželstvo muslimky a nemuslima #

Ženy, muslimky si môžu vziať za manžela iba muslima. Už mnohokrát sa stalo, že konvertovala prvá žena. Následne po pár mesiacoch či rokoch aj jej manžel. Ako je to teda u žien, ktoré sa najprv vydajú za nemuslima a až tak následne po rokoch konvertujú? O tom Korán nepojednáva v žiadnej zo svojich pasáží. Musí sa takáto žena s nemuslimom rozviesť? Nie ale aj áno. Záleží od konkrétnej situácie:

Fatwa z Európskeho koncilu pre fatwy hovorí o nasledujúcom postupe:

  1. ak sa manželia nemuslimovia obaja obrátia k islamu naraz, ich manželstvo ostáva naďalej platné ako islamské manželstvo (nepotrebujú nikáh)
  2. ak k islamu konvertuje iba muž a jeho manželka pochádza z Ľudí knihy, manželstvo ostáva platné (nepotrebujú nikáh)
  3. ak k islamu konvertuje iba manželka, rada zastáva názor, že ho:
  • a.) má opustiť, ak jej on bráni k praktizovaniu islamu
  • b.) môže ostať v manželstve, ak jej manžel do 3 mesiacov konvertuje taktiež. V tejto dobe nemajú mať pohlavný styk. Ak jej manžel konvertuje do 3 mesiacov, ostáva manželstvo v platnosti (nepotrebujú nikáh)
  • c.) podľa niektorých učencov môže ostať v manželstve s nemuslimom, ak jej on nebráni v islamskej náboženskej praxi a existuje nádej k tomu, že raz konvertuje i muž

Fatwa šejka ‘ABDULLAH AL-JUDAI (Islam Ahad al-Zawjayn, str. 249-251):

V tejto veci neexistuje žiaden rozhodujúci jednoznačný text a ani konsenzus. Predislamské manželstvá sú platné. Zrušiť ich možno len z určitých dôvodov. Náboženská odlišnosť nie je jednoznačnou možnosťou pre neplatnosť manželstva. Napriek veľkému množstvu ľudí, ktorí v čase Proroka konvertovali k islamu, neexistujú jasné a autentické záznamy o tom, žeby Prorok oddelil manžeku a manžela kvôli tomu, že jeden z nich konvertoval k islamu.

Autentický je naopak prípade Zaynab, ktorá ostala vydatá za Abul-Asa šesť rokov po tom, čo konvertovala na islam. Naviac v tomto prípade sa ešte stalo, že ona emigrovala po bitke pri Badr, nechala svojho manžela v Mekke, no ani jej emigrácia (hidžra) nezrušila ich manželstvo.

Súra Al-Mumtahinah ukončuje manželské vzťay iba ak je jeden z manželov proti islamu (harbi) a nie je len nemuslim. Súra Al-Mumtahinah umožňuje veriacemu muslimovi vziať si ženu, ktorej manžel je proti islamu (harbi). Nie je to nutnosť, ale je to možnosť. Teda žena, ktorá konvertuje k islamu a jej manžel je proti islamu si môže vziať za manžela muslima, pretože jej manželstvo s nemuslimom, ktorý je proti islamu, môže byť považované za neplatné. Nejedná sa však o nemuslima, ktorý nie je proti islamu.

Keď jeden z páru konvertuje na islam, zatiaľ čo druhý nie je “vo vojne” s islamom, môžu spolu zostať. Nie sú oddelení jednoducho kvôli rozdielnosti náboženstva. Dôkazom toho je prax Proroka a jeho spoločníkov ohľadom tých, ktorí prijali islam v Mekke pred hidžrou a pri dobytí Mekky. To bola aj fatva, ktorú dal ‘Umar počas svojho kalifátu bez akéhokoľvek odporu, a tiež ‘Ali. Rozdiel v náboženstve v dôsledku konverzie jedného z páru na islam umožňuje anulovanie manželstva, ale nezaväzuje ho, ako ukazuje rozsudok ‘Umar so súhlasom spoločníkov. Závery Madhhabov v tejto veci nemajú byť uprednostňované kvôli ich nesúhlasu s tým, čo je preukázané, slabým dôkazom (dalil), slabým právnym indikáciám (istidlal) alebo všetkým vyššie uvedeným. Povolenie zotrvania páru spolu znamená, že je povolený ich spoločný manželský život vrátane pohlavného styku.

Záver:

Konvertitka k islamu môže ostať v manželstve s nemuslimom, ak:

  1. jej nemuslim nebráni v plnom praktizovaní jej viery
  2. ju nemuslim nenúti do toho, čo je v islame zakázané
  3. nemuslim, za ktorého je vydatá nie je “vo vojne” s islamom
  4. jej nemuslim nebráni vychovávať deti v islame
  5. ak existuje šanca, že muž časom konvertuje k islamu

Tento názor je názorom, ktorý vychádza z Koránu, z fatwy Európskeho koncilu pre fatwy, z fatwy ‘Abdullah bin Bayyah, Sina’at al-Fatwa, str.353 a z fatwy ‘Abdullah AL-JUDAJA

Zákaz nútenia do manželstva #


Korán zakazuje nútiť ženy, aby sa vydávali z donútenia (v tomto verši sa priamo opisuje vydaj vo forme dedenia po zosnulom, ktorý bol kedysi rozšírený):

Vy, ktorí ste uverili, nie je vám dovolené dediť ženy, konajúc proti ich vôli. (Korán, 4:19)