Manželstvo v islame

Manželstvo v islame

Manželstvo v islame #

V tomto článku sa nachádza popis účelu manželstva, minimálneho veku vstupu do manželstva, rozdelenie manželstva v islame, podmienky vstupu do manželstva.

Definícia manželstva #


Manželstvo je v islame považované za slávnostnú prísahu / záväzok medzi mužom a ženou:

Ako (si) ju chcete vziať, veď ste sa zdôverili jeden druhému a prijali (sme) od vás záväzok pevný/slávnostný. (Korán, 4:21)

Manželia sa zaväzujú k láskavému správaniu sa k sebe, k plneniu manželských povinností a naplňovaniu manželských práv toho druhého (viac v článku Manželské práva a povinnosti v islame). Manželstvo nie je detská hra. Od oboch jednotlivcov vyžaduje obrovskú dávku zodpovednosti. Korán nerobí v tejto skutočnosti žiadne kompromisy a manželstvo označuje za „slávnostný/pevný sľub“ (nikáh). Rozvod je v islame povolený v nevyhnutných prípadoch, no je to vec, ktorá by mala byť skutočne až posledným riešením vážnych sporov.

Odporúčanie manželstva #


Manželstvo je odporúčané pre ženu i pre muža, pretože sme boli stvorení v pároch (nie je dobre človeku samému):

A stvorili sme vás v pároch. (Korán 78:8)

Manželstvo sa odporúča dokonca i v prípade chudoby muža i ženy (chudoba nie je považovaná za prekážku v uzatvorení manželstva):

Umožňujte sobáš tým z vašich radov, ktorí sú slobodní a tým dobrým z radov vašich poddaných a z radov vašich otrokýň. Ak by boli chudobní, Boh im pomôže a dá zo svojej štedrosti. Boh všetko obsiahol a všetko vie, (Korán, 24:32)

Kto by z vás nedokázal dosiahnuť, aby sa oženil s počestnými veriacimi slobodnými ženami, tak nech si vyberie z tých veriacich dievčin, ktoré vlastní vaša pravica. Boh lepšie vie o vašej viere. Jedni pochádzajú od druhých. Ožeňte sa s nimi s povolením ich rodiny a dajte im ich odmeny podľa dobrej zvyklosti, už ako počestným, nedopúšťajúcim sa mimomanželského styku a nemajúcim milencov. (Korán, 4:25)

manželstvo v islame, Korán

Zásnuby, svadba (nikáh), predmanželská zmluva #


Sobášny akt (nikáh), uzatvorenie manželstva musí spĺňať nasledujúce podmienky:

  • aby manželka bola muslimkou, alebo židovkou alebo kresťankou, ktorá nepridružuje k Jedinému Bohu (neverí v trojicu) a aby manžel bol muslimom
  • aby došlo k dohode o vene (mahr), ktoré odovzdáva muž žene, o jeho výške a splatnosti
  • aby bol dodržaný vek spôsobilosti k uzatvoreniu manželstva (fyzická dospelosť a psychická dospelosť jedinca)
  • prítomnosť spôsobilých svedkov, ktorí sú muslimovia
  • súhlas nevesty (bez neho je manželstvo neplatné)

V islame má žena právo na uzatvorenie predmanželskej zmluvy. Podmienky uvedené v manželskej zmluve sú právne záväzné, pokiaľ nie sú v rozpore s Koránom a sunnou.

Prorok ﷺ povedal: „Podmienky, ktoré majú najväčšie právo na splnenie, sú tie, ktorými ste si učinili dovolenými manželské vzťahy.“ (zdroj: Sahih al-Bukhari 2721, 5151; Sahih Muslim 1418; Jami’ at-Tirmidhi 1127; Sunan Abi Dawud 2139; Sunan an-Nasa’i 3281; Sunan Ibn Majah 1954)

Žena si môže dať do predmanželskej zmluvy podmienku monogamie počas platnosti manželského zväzku. Veľká časť klasických učencov (najmä hanbalí škola a viacerí učenci ostatných škôl) uznáva podmienku: „Vydám sa za teba pod podmienkou, že si nevezmeš ďalšiu manželku.“ Ak muž podmienku prijme a neskôr ju poruší, žena môže mať právo požadovať rozvod.

Taktiež si v predmanželskej zmluve určuje výšku mahr (vena) a termín jeho vyplatenia alebo splatnosti (či už ide o priame vyplatenie, alebo mesačné splátky), právo pokračovať v práci alebo štúdiu, podmienku samostatného bývania (nie s rodičmi v dome), podmienku návštev rodiny, alebo podmienku bývania v určitom regióne.

predmanželská zmluva, islam

Minimálny vek vstupu do manželstva - zákaz pedofílie #


Korán prirovnáva vek na uzavretie manželstva k zrelému a zdravému úsudku:

„A skúšajte siroty (vo vašej opatere), kým nedosiahnu vek vhodný na sobáš; potom, ak zistíte, že sú zrelí a rozumní v úsudku, odovzdajte im ich majetok…“ (Korán, 4:6)

Manželský vek sa rovná zdravému úsudku; vek, v ktorom môže človek zodpovedne nakladať so svojím majetkom. Nie je to vek dieťaťa, ktoré nevie nič o tom, ako sa majetok získava, ako sa s ním nakladá alebo obchoduje.

Je nelogické predpokladať, že dieťa bude mať zrelú intelektuálnu úroveň. Z toho dôvodu je vek uzatvorenia sobáša vo väčšine muslimských krajín stanovený na vek: 18 rokov. V niektorých krajinách (tak ako aj na Slovensku) je možná súdna výnimka vo veku 16 rokov. Saudská Arábia má minimálny vek vstupu do manželstva stanovený na 18 rokov. Priemerný vek ženy, ktorá sa tam vydáva je momentálne (pre rok 2018: 25 rokov).

Ak by niekto pochyboval o dospelosti manželky Proroka Ajše, je vhodné, aby si preštudoval toto: manzelky-proroka - v jej prípade ide o to, že bola plne dospelá (fyzicky i mentálne) čo však je veľmi ojedinelý prípad a tak ako u panny Márie bolo jej počatie Ježiša zázračné, tak i Ajša mohla skôr dospieť (alebo je tu ešte druhá možnosť a to tá, že dochované tradície nie sú pravdivé a jej vek bol vyšší no ako to býva v povestiach a tradíciách - ľudia preháňajú)).

Sú ľudia, ktorí tvrdia, že Korán vyzýva k manželstvu ešte predtým, než žena dostane prvú menštruáciu. To je však nesprávny názor, ktorý nie je podložený Koránom (a ani sunnou) a je neislamský. Títo ľudia sa častokrát odvolávajú na verš 65:4 v domienke, že on hovorí o manželstve dievčat (pred menštruáciou). Tento verš sa však týka právnych a spoločenských predpisov týkajúcich sa rozvodu a ochrany práv žien v islamskej spoločnosti – ochrannej čakacej lehoty po rozvode. Islamskí učenci (ulámá) zdôrazňujú, že tento verš sa vzťahuje na ženy, ktoré ešte nezačali menštruovať (napríklad po ukončení dojčenia), nie na deti:

„A pre tie z vašich žien, ktoré už nečakajú menštruáciu – ak máte pochybnosti, ich čakacia lehota (idda, ida, udda) je tri mesiace; a pre tie, ktoré ešte nemali menštruáciu. A pre tehotné ženy je ich čakacia lehota až do pôrodu. A kto sa bojí Alláha, tomu uľahčí jeho záležitosť.“ (Korán 65:4)

Tento verš nehovorí o manželstve detí ale o čakacej dobe royvodu, počas ktorej sa zisťuje, či žena nie je tehotná. Význam jednotlivých kategórií:

  • Ženy, ktoré už stratili nádej na menštruáciu - ženy po menopauze: ich čakacia lehota po rozvode je tri mesiace.
  • Ženy, ktoré nemali menštruáciu - to sú napríklad ženy, ktoré dojčili a menštruáciu dlhé obdobie nemali, alebo ochoreli a menštruáciu nemali alebo boli veľmi podvýživené a menštruáciu nemali - nie deti /pretože tie sa nesmú do menštruácie vydávať/!): pre tieto ženy platí rovnaká čakacia lehota – tri mesiace.
  • Tehotné ženy: Ich čakacia lehota končí až pôrodom, bez ohľadu na to, či prebieha menštruácia alebo nie.

V každom prípade z náboženského učenia islamu platí hore spomenuté, že zosobášiť je možné iba fyzicky (ženy minimálne musia mať po menštruácii a byť fyzicky vyspelé) a zároveň psychicky dospelých jedincov (ktorí dokážu nakladať v vlastným majetkom), z vlastnej slobodnej vôle. Toto sa líši od jedinca k jedincovi. Nejaká žena alebo muž môžu byť takto dospelí už v 16 rokoch, a iný človek ešte v 30tke nie je dosť vyzrelý na to uzatvoriť manželstvo. Ľudia by na jednu stranu nemali odkladať vstup do manželstva, aby nespáchali zina /smilstvo/. Na druhú stranu, ak majú nejaké pochybnosti o svojej zodpovednosti, mali by sa poradiť s okolím.. Väčšina z nás od určitého veku a spôsobilosti preferuje život vo dvojici - však ako Boh hovorí “stvorili sme vás v pároch”, - je to pre človeka lepšie z hľadiska naplnenia jeho potrieb (nie len intimity, ktorá je v manželstve požehnaná, ale aj z hľadiska budovania vzťahu, istoty v manželstve..).

Zákaz nútenia do manželstva #


Sobáš v islame nemá byť nútený. K tomu sa viaže 1 verš v Koráne:

Vy, ktorí ste uverili, nie je vám dovolené dediť ženy, konajúc proti ich vôli. (Korán, 4:19)

Prorok ﷺ zakázal vydať ženu bez jej súhlasu:

„Predtým vydatá žena nesmie byť vydaná bez svojho súhlasu a panna nesmie byť vydaná bez svojho súhlasu.“ (zdroj: Sahih al-Bukhari 5136, Sahih Muslim 1419, Abu Dawud 2092)

V inom podaní žena prišla k Prorokovi ﷺ, že ju otec vydal proti jej vôli, a Prorok ﷺ jej dal možnosť manželstvo prijať alebo odmietnuť. (zdroj: Abu Dawud 2096, Ibn Majah 1875, An-Nasa’i 3269)

Manželstvá veriacich #


Počestní muži (tzn. panic, rozvedení, vdovci alebo muži, ktorí nemajú viac než 3 manželky) si majú brať počestné ženy (tzn. panny, rozvedené alebo vdovy):

Zlé a nečisté sú pre zlých a nečistých, a zlí a nečistí sú pre zlé a nečisté, a dobré a čisté sú pre dobrých a čistých, a dobrí a čistí sú pre dobré a čisté.. (Korán, 24:26)

Manželstvo muslima a nemuslimky #

Muslimom je povolené si okrem muslimiek brať za manželky počestné ženy z Ľudu knihy (monoteistické kresťanky, Židovky):

A jedlo tých, ktorým bola daná Kniha je vám dovolené a vaše jedlo je im dovolené. A počestné ženy z radov veriacich a počestné ženy z radov tých, ktorým bola daná Kniha pred vami, pokiaľ im dáte ich odmeny chrániac tým seba, nie s cieľom mať mimomanželský styk alebo mať priateľky.. (Korán, 5:5)

Pozor - muslim si nesmie vziať kresťanku, ktorá pridružuje k Bohu (verí, že Boh je trojica a podobne). Je povolené, aby si vzal kresťanku - ale iba takú, ktorá je monoteistická a neverí v trojicu:

Nežeňte sa so ženami, ktoré k Bohu pridružujú, pokým sa nestanú veriace. Veriaca otrokyňa je lepšia než taká, ktorá k Bohu pridružuje, i keď by sa vám páčila.. (Korán, 2:221)

Prečo islam vyzýva muslimov, aby si brali iba ženy, ktoré veria v Jediného Boha? - Na vytvorenie zdravého vzťahu je potrebná podobnosť systémov viery a spoločný základ. Deti väčšinou nasledujú a napodobňujú svojich rodičov. Ak majú manželia odlišné názory na výchovu svojich detí a celkovo odlišný pohľad, zvyčajne to prináša do manželstva nemálo komplikácií. Ako príklad uvedieme: muslim, muž považuje za dôležité, aby on a jeho potomkovia konzumovali nebravčové potraviny. Ak by mal za manželku napr. hinduistku, tá by preto, aby jej muž bol spokojný musela veľmi veľa zmeniť vo svojom živote. Ak by sa neprispôsobila a varila by manželovi bravčové, asi by takýto zväzok nemal dlhého trvania.

manželstvo v islame, Korán 2:221

Manželstvo muslimky a muslima #

Ženy, muslimky si môžu vziať za manžela iba muslima v prípade, že sú muslimkami a následne riešia svadbu.

A nedávajte veriace ženy za manželky tým, ktorí k Bohu pridružujú, pokým sa nestanú veriacimi. Veriaci otrok je lepší než taký, ktorý k Bohu pridružuje, i keď by sa vám páčil. Tí vyzývajú k ohňu a Boh vyzýva k záhrade rajskej a k odpusteniu na základe Svojho povolenia.. (Korán, 2:221)

Prečo islam dovoľuje muslimkám vziať si za manžela iba muslima? - Boh nám ako muslimom dal určité pravidlá viery, ktoré sa snažíme vo svojom živote napĺňať. Praktizujúca muslimka sa pravidelne modlí, nevarí bravčové, nepije alkohol, chodí von zahalená, vedie svoje deti k islamu. Je pre ňu prirodzené a vhodné vziať si muslima, ktorý bude jej životný štýl plne akceptovať a chrániť. Len máloktorý nemuslim by dokázal pochopiť a podporiť muslimku v nosení slušného odevu, alebo v tom, že mu žiadnu bravčovú slaninu neupečie, alkoholu sa nedotkne, a že sa bude viac krát do dňa pomedzi iné činnosti modliť.

Manželstvo muslimky a nemuslima - výnimka #

Už mnohokrát sa stalo, že k islamu konvertovala žena, ktorá už bola vydatá (a teda je vydatá za nemuslima). Následne po pár mesiacoch či rokoch aj jej manžel. Ako je to teda u žien, ktoré sa najprv vydajú za nemuslima a až tak následne po rokoch konvertujú? O tom Korán nepojednáva v žiadnej zo svojich pasáží. Musí sa takáto žena s nemuslimom rozviesť? Nie ale aj áno. Záleží od konkrétnej situácie:

Fatwa z Európskeho koncilu pre fatwy hovorí o nasledujúcom postupe:

  1. ak sa manželia nemuslimovia obaja obrátia k islamu naraz, ich manželstvo ostáva naďalej platné ako islamské manželstvo (nepotrebujú nikáh)
  2. ak k islamu konvertuje iba muž a jeho manželka pochádza z Ľudí knihy, manželstvo ostáva platné (nepotrebujú nikáh)
  3. ak k islamu konvertuje iba manželka, rada zastáva názor, že ho:
  • a.) má opustiť, ak jej on bráni k praktizovaniu islamu
  • b.) môže ostať v manželstve, ak jej manžel do 3 mesiacov konvertuje taktiež. V tejto dobe nemajú mať pohlavný styk. Ak jej manžel konvertuje do 3 mesiacov, ostáva manželstvo v platnosti (nepotrebujú nikáh)
  • c.) podľa niektorých učencov môže ostať v manželstve s nemuslimom, ak jej on nebráni v islamskej náboženskej praxi a existuje nádej k tomu, že raz konvertuje i muž

Fatwa šejka ‘ABDULLAH AL-JUDAI (Islam Ahad al-Zawjayn, str. 249-251):

V tejto veci neexistuje žiaden rozhodujúci jednoznačný text a ani konsenzus. Predislamské manželstvá sú platné. Zrušiť ich možno len z určitých dôvodov. Náboženská odlišnosť nie je jednoznačnou možnosťou pre neplatnosť manželstva. Napriek veľkému množstvu ľudí, ktorí v čase Proroka konvertovali k islamu, neexistujú jasné a autentické záznamy o tom, žeby Prorok oddelil manžeku a manžela kvôli tomu, že jeden z nich konvertoval k islamu.

Autentický je naopak prípade Zaynab, ktorá ostala vydatá za Abul-Asa šesť rokov po tom, čo konvertovala na islam. Naviac v tomto prípade sa ešte stalo, že ona emigrovala po bitke pri Badr, nechala svojho manžela v Mekke, no ani jej emigrácia (hidžra) nezrušila ich manželstvo.

Súra Al-Mumtahinah ukončuje manželské vzťay iba ak je jeden z manželov proti islamu (harbi) a nie je len nemuslim. Súra Al-Mumtahinah umožňuje veriacemu muslimovi vziať si ženu, ktorej manžel je proti islamu (harbi). Nie je to nutnosť, ale je to možnosť. Teda žena, ktorá konvertuje k islamu a jej manžel je proti islamu si môže vziať za manžela muslima, pretože jej manželstvo s nemuslimom, ktorý je proti islamu, môže byť považované za neplatné. Nejedná sa však o nemuslima, ktorý nie je proti islamu.

Keď jeden z páru konvertuje na islam, zatiaľ čo druhý nie je “vo vojne” s islamom, môžu spolu zostať. Nie sú oddelení jednoducho kvôli rozdielnosti náboženstva. Dôkazom toho je prax Proroka a jeho spoločníkov ohľadom tých, ktorí prijali islam v Mekke pred hidžrou a pri dobytí Mekky. To bola aj fatva, ktorú dal ‘Umar počas svojho kalifátu bez akéhokoľvek odporu, a tiež ‘Ali. Rozdiel v náboženstve v dôsledku konverzie jedného z páru na islam umožňuje anulovanie manželstva, ale nezaväzuje ho, ako ukazuje rozsudok ‘Umar so súhlasom spoločníkov. Závery Madhhabov v tejto veci nemajú byť uprednostňované kvôli ich nesúhlasu s tým, čo je preukázané, slabým dôkazom (dalil), slabým právnym indikáciám (istidlal) alebo všetkým vyššie uvedeným. Povolenie zotrvania páru spolu znamená, že je povolený ich spoločný manželský život vrátane pohlavného styku.

Konvertitka k islamu môže ostať v manželstve s nemuslimom, ak:

    1. jej nemuslim nebráni v plnom praktizovaní jej viery
    1. ju nemuslim nenúti do toho, čo je v islame zakázané
    1. nemuslim, za ktorého je vydatá nie je “vo vojne” s islamom
    1. jej nemuslim nebráni vychovávať deti v islame
    1. ak existuje šanca, že muž časom konvertuje k islamu

Tento názor je názorom, ktorý vychádza z Koránu, z fatwy Európskeho koncilu pre fatwy, z fatwy ‘Abdullah bin Bayyah, Sina’at al-Fatwa, str.353 a z fatwy ‘Abdullah AL-JUDAJA