Manželské práva a povinnosti v islame
Práva a povinnosti manželky a manžela podľa islamu #
Úvod #
Islamské učenie považuje manželstvo za jednu z najdôležitejších spoločenských inštitúcií. Korán opisuje manželov ako vzájomných spoločníkov, ktorí majú voči sebe práva aj povinnosti. Islamské právo nestavia vzťah medzi mužom a ženou na princípe arogantnej nadradenosti jednej strany, ale na princípe vzájomnej zodpovednosti, spravodlivosti a spolupráce.
V tomto článku nebudeme porovnávať práva a povinnosti mužov a žien v islame všeobecne, ale pozrieme sa na práva a povinnosti manželky a manžela navzájom.
Všetky tieto práva a povinnosti manželov voči sebe platia za bežných okolností – teda ak sú obaja manželia zdraví, nikto z nich nemá prekážku v plnení svojich povinností voči tomu druhému.
Právo manželky a povinnosť manžela #
1.Právo na dobré zaobchádzanie s manželkou #
Boh v Koráne prikazuje mužom:
A nažívajte s nimi (s manželkami) v dobrom.. (Korán, 4:19)
Tento verš tvorí základ islamského princípu láskavého a spravodlivého zaobchádzania s manželkou.
Zo Sunny uvádzame iba tzv. autentické výroky, ktoré majú 3 a viac opakovaní v 3 rozličných zbierkach: Prorok Muhammad ﷺ opakovane zdôrazňoval dobré zaobchádzanie so ženami:
„Odporúčam vám, aby ste sa k ženám správali dobre.“ (zdroj: Sahih al-Bukhari 3331 a 5186, Sahih Muslim 1468)
„Veriaci s najdokonalejšou vierou sú tí s najlepším charakterom, a najlepší z vás sú tí, ktorí sú najlepší k svojim ženám.“ (zdroj: Jami’ at-Tirmidhi 1162, Sunan Abi Dawud 4682, Musnad Ahmad, Sunan ad-Darimi)
2. Právo na finančné zabezpečenie manželky a detí #
Korán ukladá mužovi povinnosť zabezpečovať rodinu veršom:
Muži sú povinní starať sa o ženy za to, že Boh uprednostnil jedných pred druhými i za to, čo míňajú zo svojich majetkov. (Korán, 4:34)
Manželka nie je povinná financovať domácnosť zo svojho majetku. Jej majetok zostáva jej vlastníctvom. V prípade, že manželka pracuje, financie, ktoré zarobí si môže celé ponechať pre seba (či už s nimi podnikať, použiť ich na svoje potreby mimo jedla, ubytovania a základného ošatenia - ktoré hradí manžel). Môže ich aj dať do domácnosti, v tom prípade sa jej to ale ráta pred Bohom ako sadaka (charita), ako dobrý skutok. Toto samozrejme platí za bežných okolností (keď je muž zdravý – vtedy má povinnosť živiť svoju manželku).
Za bežných okolností je teda muž v islame povinný starať sa o svoju manželku finančne (živiť, šatiť, zabezpečovať finančne chod celej domácnosti vrátane liekov atď.) – všetkých základných výdavkov, ktoré potrebuje. Nejde o zabezpečovanie luxusu, ale o zabezpečovanie základných potrieb. Túto povinnosť ukladá Boh mužovi priamo v Koráne. Nie je to na dobrej viere muža. Nie je to dobrovoľná vec. Nie je to dohoda. Je to povinnosť manžela a právo manželky v islame. V prípade, že je muž zdravý, pracuje ale nechce živiť svoju manželku – je toto pádny dôvod na rozvod manželstva.
Jeden známy opakovaný hádis hovorí:
„Najlepší dinár, ktorý človek minie, je ten, ktorý minie na svoju rodinu, potom na zviera na ceste Božej, potom na spoločníkov na ceste Božej.“ (zdroj: Sahih Muslim 994 a 995, Sahih Muslim Kitab az-Zakat 995 / 2323, Sahih al-Buchari 4006, 5351)
** Zviera na ceste Božej znamenalo ťažné alebo jazdecké zviera. Dnes sa to zvyčajne chápe analogicky ako: výdavky na prostriedky pre službu na ceste dobra (napr. doprava, vybavenie, logistika pri práci pre komunitu).
3. Právo na svadobný dar (mahr) pre manželku #
Boh v Koráne prikazuje:
„A dajte ženám ich svadobné dary (mahr) ako dar.“ (Korán 4:4)
Mahr (veno) patrí výlučne manželke a manžel nemá právo ho od nej požadovať späť. Pri uzatváraní svadobnej zmluvy manžel súhlasí s vyplatením mahr svojej budúcej manželke. Mahr (alebo svadobný dar, alebo veno) môže mať rozličnú hodnotu – podľa toho, koľko si žena požiada (od takmer nič až po viac nehnuteľnosť atď.). Ak on súhlasí s výškou, podpíšu svadobnú zmluvu. Ak nesúhlasí, nemusia sa zosobášiť a svadba sa jednoducho nekoná. Mahr môže byť manželke vyplatený v deň sobáša, alebo v mesačných splátkach, alebo inak ako sa dohodnú. Podmienky sa dohadujú do predmanželskej zmluvy alebo s rodinou počas uzatvárania nikáh. V posledných rokoch sa častokrát používa mahr na splátky: napr. 50.000 Eur, ktoré muž spláca manželke mesačne dajme tomu 300 Eur/mes. (sú to peniaze mimo to, že jej hradí základné ošatenie, stravu, bývanie, lieky atď.).
4. Právo na ochranu a spravodlivosť voči manželke #
Boh v Koráne zakazuje nespravodlivosť voči ženám:
..Neškoďte im s tým, aby ste ich stiesnili. (Korán, 65:6)
Prečo nebojujete za cestu, ktorú Boh určil a za slabých z radov mužov, žien a detí?.. (Korán, 4:75)
Boh nás učí:
„Boh prikazuje spravodlivosť a dobročinnosť.“ (Korán, 16:90)
Spravodlivosť voči manželke je základnou povinnosťou manžela. Ak by muž nedbal na spravodlivosť voči manželke - manželka má plné právo na rozvod.
Toto sa týka aj prípadnej polygamie:
Ak by ste sa však obávali, že nebudete spravodliví, tak len s jednou (sa žeňte), alebo s tými, ktoré vlastní vaša pravica. Je to lepšie, než aby ste sa mali odchýliť od spravodlivosti. (Korán, 4:3)
V tomto ohľade ak manželka nechce, aby si muž počas ich manželstva vzal popri nej ďalšiu/ďalšie manželky a chce žiť iba v monogamnom zväzku, tak sa tieto podmienky uvádzajú v predmanželskej zmluve. Ak je to tam uvedené a muž sa aj tak poza jej chrbát znovu ožení - tak žena má právo na rozvod, pre porušenie predmanželskej dohody.
Práva manžela a povinnosti manželky #
1. Muž má právo mať o 1 stupeň práv a povinností naviac voči manželke #
Korán uvádza:
A majú toľko práv, koľko je na nich povinností, podľa dobrej zvyklosti; muži však majú o stupeň viac ako ony. (Korán, 2:228)
Tento verš ukazuje princíp vzájomnosti práv a povinností. Islam ukladá žene a mužovi povinnosti a práva, ktoré sú spravodlivé. Muži majú v islame o jeden stupeň práv viac nad ženami, zároveň majú týmto ale aj o 1 stupeň povinnosti voči ženám naviac.
Čo sa týka postavenia muža a ženy pred Bohom sú si muslimovia a muslimky rovní. Podriadenie sa ženy mužovi je iba záležitosťou manželstva. Okrem toho: žena sa nepodriadzuje manželovi, ak by ju nabádal k zakázanému (vtedy nemá uposlúchnuť), ani k hlúpostiam. Podriadzuje sa mu v láske a v spravodlivosti. Korán inak zdôrazňuje duchovnú rovnosť mužov a žien - napríklad vo verši 3:35, 4:124, 16:97 alebo vo verši 3:195:
„Nedopustím, aby sa stratilo konanie konajúceho, či už jednotlivca mužského pohlavia, alebo jednotlivca ženského pohlavia, pochádzate jeden z druhého.. (Korán, 3:195)
Z pohľadu viery, zbožnosti a odmeny v posmrtnom živote sú muži a ženy hodnotení podľa svojich skutkov, nie podľa pohlavia.
Autorita medzi manželmi má sociálne široký záber. Manžel má autoritu ale aj ochranu nad manželkou a svojou rodinou a domácnosťou. Žena má autoritu a ochranu nad svojimi deťmi a domom. K tomu sa viaže viackrát opakovaný výrok Proroka Muhammada:
„Každý z vás je pastierom a každý z vás bude zodpovedný za svoje stádo. Vládca ľudí je pastierom a je zodpovedný za svoje stádo. Muž je pastierom svojej domácnosti a je za ňu zodpovedný. Žena je pastierkou domu svojho manžela a jeho detí a je za ne zodpovedná. Sluha je pastierom majetku svojho pána a je zaň zodpovedný. Veru, každý z vás je pastierom a každý z vás bude zodpovedný za svoje stádo.“ (zdroj: Sahih al-Bukhari 7138 a 5188, Sahih Muslim 1829a, Musnad Ahmad)
2. Právo na manželskú intimitu #
Korán opisuje manželstvo ako zdroj pokoja, dôvery a intimity:
Medzi Jeho znamenia patrí, že vám stvoril z vašich duší družky, aby ste u nich pokoj našli a učinil medzi vami láskavosť a milosť.. (Korán, 30:21)
Inde v Koráne nájdeme slová:
Vaše ženy sú ako polia pre vás, prichádzajte preto na svoje pole, kedy chcete a ako chcete (okrem zakázaného) a učiňte predtým niečo dobré jeden pre druhého. A bojte sa Boha a vedzte, že sa s Ním stretnete. A oznám radostnú zvesť veriacim. (Korán, 2:223)
Pýtajú sa ťa na menštruáciu, povedz: „Spôsobuje ublíženie (ženám), zdržte sa preto pohlavného styku so ženami po dobu menštruácie a nepribližujte sa k tomu, až kým nebudú čisté. Keď sa očistia, tak k nim pristúpte odtiaľ, odkiaľ vám to Boh prikázal. Veď Boh má rád tých, ktorí pokánie činia a má rád tých, ktorí sa očisťujú.“ (Korán, 2:222)
Pre muža je okrem iného dôležité to, aby bol spokojný so svojou manželkou po sexuálnej stránke. Aby neodchádzal k vyhľadávaniu iných zakázaných foriem (napr. pornografie), ale doma nachádzal to, čo v tejto oblasti potrebuje. Preto islam stanovuje ako právo manžela - právo na sexuálny styk v manželstve. Manželstvo nie je o spolubývaní bez sexuálneho života. Je to záväzok jedného voči druhému s určitými právami a povinnosťami na oboch stranách. Samozrejme, ak je žena chorá, fyzicky prepracovaná (predsa len sú obdobia, kedy napr. žena dojčí, popritom vedie domácnosť a je unavená) atď., nemá muž vyžadovať niečo, čo by mohlo jeho manželke uškodiť (sex počas menštruácie, šestonedelia, a tiež análny styk je v Koráne zakázaný - 2:223). Rovnako tak si žena nemá vymýšľať dôvody na to, ako sa vyhnúť manželským intímnostiam (napríklad preto, že ona nemá takú veľkú túžbu), ale má sa správať láskavo a spravodlivo s ohľadom na svojho manžela a jeho potreby. To platí samozrejme aj opačne – manžel má pozerať na potreby svojej manželky – napr. v tomto verši spomenuté „a učiňte predtým niečo dobré jeden pre druhého“. Toto právo teda nie je výlučne iba právom mužov, ale aj právom žien. Obaja si majú vychádzať v ústrety, ako je to len najviac možné, vo všetkých oblastiach manželského spolunažívania.
3. Povinnosť manželky starať sa o deti #
V islame má žena zodpovednosť za výchovu malých detí a starostlivosť o ne a má i väčšie právo na získanie malých detí do opatery pri prípadnom rozvode, než muž. Do približne 2 rokov by žena podľa odporúčania Koránu mala dojčiť svoje dieťa, ak nemá zdravotnú prekážku – či už ide o fyzickú (nedostatok mlieka alebo choroba..) alebo psychickú (depresia a podobne). Za dojčenie dieťaťa jej patrí odmena, ako keby pracovala. Manžel ju má v tom plne podporovať. Ak by sa rozhodla z nejakého dôvodu nedojčiť, po dohode odstaví dieťa od dojčenia a buď prejde na náhradné mlieko od darkyne, alebo v dnešnej dobe na umelé mlieko.
Ak by pre vás potom kojili, tak im dajte ich odmeny. Raďte sa medzi sebou podľa dobrej zvyklosti. Ak ťažkosť vzájomne pocítite, tak nech preňho kojí iná. (Korán 65:5)
Matky majú kojiť svoje deti celé dva roky; to platí pre toho, kto by chcel dovŕšiť kojenie. A ten, komu sa narodili tieto deti má povinnosť zabezpečiť im potravu a ošatenie podľa dobrej zvyklosti. Žiadnej duši nie je uložené nič iné než to, čo zvládne. Nesmie byť poškodená matka dieťaťom svojím, ale ani ten, komu sa dieťa narodilo, dieťaťom svojím. Pre dediča platí to isté. Ak by ale obaja ho chceli odstaviť od kojenia po vzájomnej dohode a porade, tak nezhrešia. A ak by ste si chceli vziať dojku pre vaše deti, tak nezhrešíte, pokiaľ jej odovzdáte, čo ste sľúbili podľa dobrej zvyklosti. A obávajte sa Boha a vedzte, že Boh vidí všetko, čo konáte. (Korán 2:233)
Rovnako tak podľa sunny má žena povinnosť starať sa o deti a má plnú autoritu nad nimi:
„Každý z vás je pastierom a každý z vás bude zodpovedný za svoje stádo. Vládca ľudí je pastierom a je zodpovedný za svoje stádo. Muž je pastierom svojej domácnosti a je za ňu zodpovedný. Žena je pastierkou domu svojho manžela a jeho detí a je za ne zodpovedná. Sluha je pastierom majetku svojho pána a je zaň zodpovedný. Veru, každý z vás je pastierom a každý z vás bude zodpovedný za svoje stádo.“ (zdroj: Sahih al-Bukhari 7138 a 5188, Sahih Muslim 1829a, Musnad Ahmad)
Neznamená to, že má byť slúžkou detí alebo domácnosti. Tak ako keď je v tomto hádise muž pastierom nad rodinou (nie sluhom), tak je ona nad deťmi a domácnosťou. To znamená - zabezpečovať ochranu nad zvereným „stádom“ a zabezpečovať prosperitu toho, čo jej je zverené pod jej autoritu. Akým spôsobom to urobí – je už len na nej.
4. Právo na poslušnosť a vernosť manželky #
Korán opisuje zbožné manželky ako:
Dobré manželky sú poslušné, strážiace v neprítomnosti svojich manželov to, čo Boh určil, že sa má strážiť. (Korán, 4:34)
To zahŕňa ochranu manželského zväzku, rodinného majetku a dobrej povesti rodiny. Je povinnosťou ženy snažiť sa vychádzať spravodlivému manželovi v ústrety (poslúchať ho) a je to právo muža, aby sa takto spravodlivo jeho manželka správala k nemu a reprezentovala ho počestne. Manželská vernosť je v islame veľmi dôležitá. Islam vyzýva mužov, aby sa správali k ženám príkladne a dobre sa o ne starali. Na oplátku, manželky by mali tieto vlastnosti prejavovať späť smerom k svojim manželom.
Tento verš, ak sa cituje nesprávne, bez vysvetlenia ďalej, býva miestom sporu toho, či muži majú právo alebo nemajú právo fyzicky udrieť svoje ženy. Keďže sa nedržíme extrémnych výkladov, ktoré nezohľadňujú iné verše Koránu, ale držíme sa Koránu ako celku, tak tento verš vykladáme na základe princípu „spravodlivosti a láskavého zaobchádzania s manželkou“ z čoho potom plynie len to, že následný celý preklad textu slovo po slove do slovenčiny znie:
Muži sú povinní starať sa o ženy za to, že Boh uprednostnil jedných pred druhými i za to, čo míňajú zo svojich majetkov. Dobré manželky sú poslušné, strážiace v neprítomnosti svojich manželov to, čo Boh určil, že sa má strážiť. Čo sa týka žien, u ktorých pociťujete strach z nevery, najprv im dohovorte, (ak budú chcieť pokračovať) opustite ich v manželskej posteli a (ak budú chcieť pokračovať) potom ich vyhoďte (z domu). Ak vás poslúchajú, nehrešte vo vzťahu voči nim. Boh je nad všetkými a je Najväčší (Korán, 4:34).
Podľa tohto prekladu má muž právo na poslušnosť svojej manželky. Ak by vyhľadávala intímnu pozornosť iných mužov mimo neho, má on právo na rozvod.
Ešte tu spomeniem pár výrokov zo sunny, ktoré majú 3 a viac opakovaní vo viacerých zbierkach):
V hádisoch sunny nájdeme k tejto téme tieto odporúčania:
„Neudrite Božie služobnice.“ (Sunan Abú Dáwúd 2146, Ibn Mádža 1985, Musnad Ahmad)
„Najlepší z vás nebijú svoje ženy“ a „Najlepší z vás sú tí, ktorí sú najlepší k svojim ženám.“ (Sunan Tirmidhí 1162, Ibn Mádža 1977, Musnad Ahmad)
„Posol Boží ﷺ nikdy neudrel žiadnu zo svojich žien.“ (Sahih Muslim 2328, Abu Dawúd 4786, Musnad Ahmad)
A výrok:
Prorok ﷺ povedal: „Ak žena vykonáva svojich päť modlitieb, postí sa v Ramadáne, chráni svoju cudnosť a poslúcha svojho manžela, bude jej povedané: Vstúp do Raja ktoroukoľvek bránou chceš.“ (zdroj: Ahmad 1661, Ibn Hibban 4163, At-Tabarani 4598)
Viac o tejto téme nájdete v článku: https://muslimovia.sk/o-islame/co-robime/zakonodarstvo-islamu/rodinne-pravo/zeny-v-islame/nie-je-povolene-bit-manzelky/
Vzájomné práva a povinnosti #
1. Právo na súkromie, intimitu a dôveru #
Korán používa veľmi silný obraz manželského vzťahu:
Ony sú vaším odevom a vy ste ich odevom.. (Korán, 2:187)
Tak ako odev človeka chráni, zakrýva jeho nedostatky a je mu blízky, takí majú byť aj manželia jeden druhému.
Tu je ešte potrebné zdôrazniť, že dôvera medzi manželkou a manželom má byť i v oblasti plánovania rodičovstva. Je potrebné o tom teda komunikovať. Islam neurčuje povinnosť splodiť potomka v manželskom zväzku. Je to vysoko odporúčané, ale nie je to povinné, a práve preto je plánované rodičovstvo - a antikoncepcia, ktorá neohrozuje zdravie účastníkov, povolená. Viac k tejto téme sa nachádza v článku Sexuálny život - halal vs. haram.
2. Právo na vzájomnú pomoc v dobrom #
Korán prikazuje všetkým veriacim:
„Pomáhajte si navzájom v dobrom a bohabojnosti.“ (Korán 5:2)
„A medzi veriacimi mužmi a veriacimi ženami sú jedni ochrancami druhých.“ (Korán 9:71)
3. Spoločná starostlivosť o domácnosť - domáce práce #
Korán:
- prikazuje matke dojčenie a starostlivosť o malé dieťa (2:233, 31:14),
- prikazuje otcovi finančné zabezpečenie rodiny (2:233, 4:34),
- Korán neobsahuje explicitný príkaz žene variť, prať alebo upratovať. Rovnako tak explicitne neprikazuje mužovi vonkajšie fyzicky náročné práce okolo domácnosti. Tieto práce sa delia na základe tradícii zo sunny alebo na základe dohody (tak ako to manželom vyhovuje).
Sunna
- označuje ženu za správkyňu domu,
- označuje muža za správcu rodiny,
- ukazuje, že Prorok ﷺ pomáhal doma a nepovažoval domáce práce za niečo pod jeho dôstojnosť (v sunne sa uvádzajú práce ako: opravoval si oblečenie, šil si sandále, pomáhal pri domácich prácach i dnu) a v príbehu Fatima bint Muhammad a Ali ibn Abi Taliba môžeme nájsť odporúčania, podľa ktorých si oni rozdelili domáce práce na vonkajšie a vnútorné - vonkajšie okolo domácnosti spravoval Ali a vnútorné dnu v dome spravovala Fatima.
„Bol v službe svojej rodiny (t. j. pomáhal svojej rodine v domácnosti), a keď nastal čas modlitby, vyšiel na modlitbu.“ (zdroj: Sahih al-Buchárí 676)
„Prorok ﷺ si sám zašíval svoj odev, opravoval svoje sandále a robil to, čo robia muži vo svojich domoch.“ (zdroj: Musnad Ahmad 24998)
„Sám si zašíval svoj odev, opravoval svoje sandále a pracoval vo svojom dome tak, ako pracuje niektorý z vás vo svojom dome.“ (zdroj: Musnad Ahmad 25341)
„Prorok ﷺ navštevoval chorých, zúčastňoval sa pohrebov, jazdil na oslovi a prijímal pozvania. V deň Banú Kurajza som ho videl s povrazom na ťahanie ťavy z palmových vlákien, na ktorom bolo sedlo z palmových vlákien.“ (zdroj: Sunan Ibn Mádža 4178)
„Fatima sa sťažovala na otlaky na rukách od mletia na mlynčeku.“ (zdroj: Sahih al-Buchárí 3705, Sahih Muslim 2727)
Od Asma bint Abi Bakr:„Kŕmila som Zubajrovho koňa, starala som sa oň, nosila som krmivo, šila vrecia a miesila cesto. Nebola som však dobrá pekárka, preto mi chlieb piekli susedky.“ (zdroj: Sahih al-Buchárí 5224, Sahih Muslim 2182)
Od Aiše:„Pripravila som haríru (jedlo/polievku) pre Proroka ﷺ a Sawdu.“ (zdroj: Sunan Abú Dáwúd 4992)
Vačšina islamských učencov chápe starostlivosť o deti a domácnosť (vnútri domu) ako primárnu oblasť zodpovednosti ženy v tradičnej rodine, ale zároveň zdôrazňuje, že muž má povinnosť pomáhať, správať sa láskavo a zabezpečovať rodinu. Korán ani autentická Sunna nepredstavujú model, v ktorom by sa muž nemal vôbec podieľať na starostlivosti o domácnosť alebo deti.
4. Právo na rozvod #
Ak je v manželstve prítomné porušeni manželských princípov spravodlivého a láskavého správania sa k tomu druhému, islam povoľuej rozvod manžestva. Ide o prípady prítomnosti: fyzického alebo psychického týrania, cudzoložstva, porušenia predmanželskej zmluvy, alkoholizmus, gemblérstvo a iné závažné dôvody.
„Nezadržiavajte ich preto, aby ste im škodili.“ (Korán 2:23)
Téma rozvodu je veľmi širokou témou a je spracovaná v samostatnom článku.
Záver #
Islamské učenie o manželstve je postavené na štyroch základných princípoch:
- Spravodlivosť (adl)
- Láska (mawadda)
- Milosrdenstvo (rahma)
- Vzájomná zodpovednosť
Korán priznáva mužom a ženám rozdielne úlohy v niektorých oblastiach rodinného života, zároveň však zdôrazňuje ich spoločnú dôstojnosť, vzájomné práva a povinnosti. Ideálny islamský manželský vzťah podľa Koránu a autentickej Sunny nie je vzťahom útlaku alebo nadvlády, ale partnerstva založeného na bohabojnosti, úcte a službe Bohu.