Rozvod a zverenie detí do opatery
Rozdvodu by mala predchádzať manželská poradňa (napr. u imáma alebo u psychológa, na to určeného). Častokrát sa spory, ktoré manželia vidia ako dôvod ochladnutia vzťahu dajú rozumne vyriešiť a popracovať na opätovnom oživení citov a manželskej pohody.
Rozvod je činnosť, ktorá je povolená v skutočne nevyhnutnej situácii, ako je napríklad nezvratné poškodenie manželstva cudzoložstvom, psychickým alebo fyzickým násilím a podobne.
Početnosť povolenia rozvodu #
Rozvod je povolený 2x:
„Rozvod je povolený dvakrát. Potom buď si ich ponecháte podľa dobrej zvyklosti, alebo ich uvoľnite z manželského zväzku s dobrým úmyslom. A nie je vám dovolené, aby ste vzali niečo z toho, čo ste im dali; jedine ak by sa obaja obávali, že nedodržia hranice Bohom určené. Ak by ste sa obávali, že nedodržia hranice Bohom určené, tak nie je pre nich hriechom to, ak by sa ona vykúpila. To sú hranice Bohom určené, tak ich neprekračujte. A kto prekročí hranice Bohom určené, to je ten, kto sa krivdy dopúšťa.“ (Korán 2:229)
„Ak by sa s ňou rozviedol, tak mu nebude dovolená, pokiaľ sa nevydá za iného muža. Ak by sa s ňou rozviedol, tak nie je pre nich hriechom, aby sa k sebe znova vrátili, pokiaľ by si mysleli, že budú dodržiavať hranice Bohom určené.. Ak by ste sa rozviedli so ženami a ony by dosiahli im stanovenú lehotu, tak im nebráňte, aby sa znova vydali za svojich bývalých manželov, ak by dospeli k vzájomnej spokojnosti podľa dobrej zvyklosti.“ (Korán 2:230-232)
- ak sa muž rozvádza so ženou, necháva jej veno, prípadne ak majú deti, platí na ňu výživné:
„Rozvedeným ženám náleží právo na obdarenie podľa dobrej zvyklosti. Je to povinnosť pre bohabojných.“ (Korán, 2:241)
Opätovný vydaj #
„Rozvedené ženy majú vyčkať tri cykly. A nie je im dovolené, aby zatajovali to, čo Boh stvoril v ich lonách, ak veria v Boha a v Deň posledný. A ich manželia majú väčšie právo na ich návrat, ak by chceli nápravu učiniť. A majú toľko práv, koľko je na nich povinností, podľa dobrej zvyklosti; muži však majú o stupeň viac ako ony. A Boh je mocný a oplýva múdrosťou.“ (Korán, 2:228)
„Ak by ste sa rozviedli so ženami a ony by dosiahli im stanovenú lehotu, tak ich podržte podľa dobrej zvyklosti, alebo ich uvoľnite podľa dobrej zvyklosti. A nedržte ich v manželstve, aby ste im uškodili a voči nim mieru prekročili. A kto by tak konal, ten krivdí svojej duši.“ (Korán, 2:231)
Starostlivosť o dieťa po rozvode #
V prípade rozvodu má žena na starostlivosť o dieťa podľa islamského práva väčšie právo ako muž. Približne keď má dieťa 7 rokov je opýtané, u koho chce ďalej žiť. Má právo si vybrať. Samozrejme posudzujúci orgán musí vziať do úvahy podmienky dieťaťa. Nezverí ho osobe, ktorá sa oň nebude dobre starať, len preto, že dotyčný/á má viac financií atď. Rovnako tak je potrebné pozerať na vývoj dieťaťa (nie je vhodné zveriť ho do výchovy rodičovi, ktorý nedbá o jeho vzdelanie, miesto toho ho rozmaznáva (Je normálne, že dieťa si takého rodiča vyberie, práve preto musí zverenie posúdiť súd).
V tradičnom sunnitskom islame je malé dieťa do siedmych rokov zvyčajne zverené do starostlivosti matky (ak dieťa v nejakom smere neohrozuje - napr. fyzické týranie). Následne v siedmych rokoch je opýtané, či chce ostať u matky, alebo žiť s otcom. Súd na to prihliada, snaží sa rozhodnúť spravodlivo.
- Ak majú obaja záujem o dieťa a dieťa sa nevie rozhodnúť, je rozhodnutie o zverení do starostlivosti na súde (súd môže rozhodnúť akokoľvek))
- Ak sa ale matka opätovne vydá, a inak majú obaja rodičia dieťaťa životné podmienky rovnaké a dieťa nepreferuje ani jedného z rodičov, dieťa je zvyčajne zverené po siedmom roku života do starostlivosti otca
Súd, ktorý rozhoduje o zverení dieťaťa do starostlivosti, vždy posudzuje podmienky, ktoré má a bude mať dieťa u každého rodiča. Posudzuje sa najmä čas, ktorý mu môže rodič venovať - a väčšinou to je aj rozhodujúce. Ak má dieťa už viac než 7 rokov, chodí do školy, je častokrát rozhodujúce, ak majú záujem o dieťa obaja, či sa mu bude otec stíhať po práci venovať (alebo jeho druhá manželka, či mama - ak bývajú v spoločnej viacgeneračnej domácnosti), alebo to prenechá naďalej na matku dieťaťa a bude ho navštevovať akočasto je to len možné. Otcovi totiž ostáva naďalej výlučná vyživovacia povinnosť voči dieťaťu (matka túto povinnosť nemá). Z praxe: vo väčšine prípadov deti ostávajú s matkami až do osamostatnenia sa.