Správanie sa k rodičom
Úctivé správanie k rodičom #
Korán stanovuje základné pravidlá vzťahov medzi rodičmi a deťmi. Z hľadiska správania sa detí voči ich rodičom sú dôležité nasledujúce verše:
Pán tvoj rozhodol, že nemáte uctievať nikoho iného než Jeho a máte dobre zaobchádzať s rodičmi. Ak by u teba dosiahli starobu jeden z nich alebo obaja, tak im nepovedz: „Mám vás už dosť oboch“ a neokríkaj ich a povedz im slová láskavé. A skloň pred nimi svoje krídlo pokory, prameniace z milosti a povedz: „Pane môj, zahrň ich milosťou Svojou, tak ako mňa vychovávali, keď som bol malý“. (Korán, 17:23-17:24)
„Nebudete uctievať nikoho iného okrem Boha a s rodičmi budete dobre zaobchádzať a s príbuznými, sirotami a biednymi a hovorte s ľuďmi dobre a konajte modlitbu a dávajte zakat“.. (Korán, 2:83)
Odkázali sme človeku dobre zaobchádzať s rodičmi. Jeho matka ho nosila v strastiach a porodila ho v strastiach a jeho nosenie a odstavenie je v tridsiatich mesiacoch. Keď dosiahne dospelosť a dosiahne štyridsať rokov, povie: „Pane môj! Vnukni mi, aby som ďakoval za Tvoj dar, ktorý si daroval mne a mojim rodičom a aby som konal dobro, s ktorým budeš spokojný a naprav mi moje potomstvo. Kajám sa k Tebe a patrím medzi muslimov“. (Korán, 46:15)
Je pochopiteľné, že ak sa rodič nestará o svoje dieťa, odvrhne ho, šikanuje či dokonca týra, nemôže očakávať, že dieťa sa voči nemu bude správať láskavo, tak ako to islam nariaďuje. V takom prípade je lepšie sa oddeliť sa a snažiť sa odpustiť. Samozrejme, ak dieťa zvládne prejavovať i takémuto rodičovi milosrdenstvo, má za svoje láskavé správanie obrovský dobrý skutok.
Poslúchanie rodičov nie je prikázané na slovo #
Korán nám prikazuje sa k rodičom správať úctivo, s porozumením, rešpektom a milosťou. Napriek tomu nám nestanovuje povinnosť poslúchať rodičov na slovo.
Poslúchanie rodičov je dané spoločenskými normami a vzájomnými zodpovednosťami, na ktoré je potrebné pri výchove potomkov prihliadať.
A aj keď nie je prikázané poslúchať rodičov na slovo z hľadiska vlastnej identity, je potrebné, aby deti počas ich detstva poslúchali výzvy rodičov k úctivému správaniu sa, k spravodlivému životu a v prípade nebezpečenstiev (napríklad prechod dieťaťa s rodičom cez rušnú cestu..).
Vy, ktorí ste uverili, poslúchajte Boha a poslúchajte posla a tých z vás, ktorým náleží rozhodovanie o veciach. (Korán 4:59)
V prvom rade má muslim vždy poslúchať Boha, potom posla a potom tých, ktorým náleží rozhodovanie o veciach. O tom, akú farbu bude mať detská izba môže rozhodnúť i dieťa. Rovnako tak sa dospelý potomok sám rozhoduje o tom, kde bude bývať, ako bude žiť.
Muslimskí a nemuslimskí rodičia #
Korán nerozslišuje rodičov podľa vierovyznania. Niet rozdielu medzi rodičom muslimom a rodičom nemuslimom. K rodičom by sa mal potomok snažiť správať so zdravým rešpektom, porozumením a milosťou. Rovnako tak k rodičovi muslimovi ako k rodičovi nemuslimovi.
Zachovanie viery otcov, navádzanie na polyteizmus #
Bez ohľadu na to, ako rodičia vychovávajú svoje deti, a bez ohľadu na ich vlastné náboženstvo (alebo jeho nedostatky) je poslušnosť a úcta, ktorú má povinnosť prejavovať muslimský syn alebo dcéra rodičovi, až na druhom mieste za poslušnosťou samotnému Stvoriteľovi. V prípade, že by rodič prikazoval dieťaťu vec, činnosť, ktorá ide proti príkazu Stvoriteľa - a to pridružovanie k Bohu Jedinému, dieťa má povinnosť tento rodičovský príkaz odmietnúť. Nemáme sa zachovať ako títo ľudia, ktorí radšej nasledovali svojich otcov, než výzvu Jediného Boha:
Keď je im povedané: „Nasledujte to, čo Boh zoslal“, povedia: „Veru nie, budeme nasledovať to, čo sme videli, že naši otcovia nasledovali“. Aj keby ich otcovia neboli nič chápali a neboli ani správne usmernení?! (Korán, 2:170)
Ak by sa ťa (rodičia) snažili naviesť, aby si ku Mne pridružil to, o čom nemáš poznanie, tak ich neposlúchni a buď im v živote najnižšom spoločníkom dobrým a nasleduj cestu toho, kto na Mojom uctievaní zotrval. Potom ku Mne bude váš návrat, kedy vám oznámim, čo ste konali. (Korán, 31:15)
K rodičom sa máme správať s rešpektom a milosťou, snažiť sa im byť dobrými spoločníkmi na našej spoločnej životnej ceste, no zároveň sa nemáme nechať (nimi) odviesť od priamej cesty islamu, ku ktorej nás Milostivý Boh nasmeroval. Krásnym príkladom tohto snaženia sa poslúchať nášho Pána nám môže byť prorok Abrahám, ktorý si zachoval pevnú vieru islamu i vtedy, keď sa ho snažiť otec presvedčiť k uctievaniu modiel a k odklonu od náboženstva Božieho.
Modlitby za rodičov #
Boh nám priamo v Koráne dáva návod na to, ako sa modliť za svojich rodičov - prosebná modlitba z verša Koránu 17:24:
..a povedz: „Pane môj, zahrň ich (mojich rodičov) milosťou Svojou, tak ako mňa vychovávali, keď som bol malý“. (Korán, 17:24)
Je dobré modliť sa za svojich rodičov, tak ako aj za našich priateľov, blízkych:
Pomáhajte si k úctivosti a bohabojnosti a nepomáhajte si k hriešnosti a prekročeniu miery.. (Korán 5:2)
Prosby za nemuslimov #
Jediná výnimka z modlitby za iných platí pre modlitbu za odpustenie hriechov. Boh nám zakázal modliť sa za odpustenie hriechov pre nemuslimov, ktorí k Nemu pridružujú, i keby šlo o našich príbuzných:
Neprislúcha prorokovi a tým, ktorí uverili, aby prosili o odpustenie pre tých, ktorí k Bohu pridružujú, aj keby šlo o príbuzných, po tom, ako sa im jasne ukázalo, že títo (ich príbuzní) budú obyvateľmi pekla. Abrahám prosil Boha o odpustenie pre svojho otca len preto, že to bol sľub, ktorý mu dal. Avšak keď sa mu jasne ukázalo, že je nepriateľom Boha, zriekol sa ho (sľubu). Abrahám veru bedákal a mal veľkú trpezlivosť. (Korán, 9:113-114)
Posúdenie odpustenia hriechov je u ľudí, ktorí k Bohu pridružujú výlučne na Bohu. Boh nám nedal právo príhovoru v takejto vážnej otázke rozhodnutia ohľadom večného života.
Za rodičov nemuslimov sa môžeme modliť napríklad:
- za to, aby ich Boh uviedol na správnu cestu, s Jeho dovolením
- za ich zdravie, s Jeho dovolením
- za Božiu pomoc a vedenie, ak si to On sám praje
- za milosť od Boha, ak si to On sám praje