Práva a postavenie žien v islame

Práva a postavenie žien v islame

Práva a postavenie žien v islame #

Alebo.. prečo sa v islamských krajinách neujal západný feminizmus 19.-21. storočia?

Úvod #

Islamské právo už od 7. storočia garantuje ženám väčšinu práv, ktoré ženy mimo islam získavali až behom 19.-21. storočia vplyvom feministických hnutí. Práva a povinnosti sú v islamskom práve prepletené v princípe spravodlivosti - ten, kto má viac práv má i viac povinností. Postupne si prejdeme všeobecne práva žien v islame jedno po druhom.

A. Základné práva žien #

1. Právo na život žien #

Pred zjavením islamského práva boli v niektorých arabských spoločnostiach rozšírené kruté zvyky, medzi ktoré patrilo aj pochovávanie novonarodených dievčat zaživa. Dôvodom boli najmä ekonomické a spoločenské predstavy tej doby. Dievčatá boli často vnímané ako finančná záťaž – fyzicky nevládali vykonávať rovnakú prácu ako muži, no zároveň si vyžadovali rovnaké zabezpečenie v podobe jedla, oblečenia a bývania. Navyše sa po vydaji zvyčajne stávali súčasťou rodiny svojho manžela, takže ich pôvodná rodina z nich nemala podľa vtedajšieho zmýšľania žiadny materiálny prospech. Korán tieto predstavy jednoznačne odmieta a dôrazne odsudzuje zabíjanie detí, najmä dievčat, ktoré boli považované za bremeno. O osude tých, ktorí sa dopúšťali tohto zločinu, hovorí:

„A keď bude dievčatko zaživa pochované opýtané: za aký hriech bolo zabité.“ (Korán 81:8–9)

Tento silný obraz pripomína, že nevinné dieťa bude v Deň súdny svedčiť proti svojmu vrahovi a jeho zabitie nebude ponechané bez spravodlivého zúčtovania. Prorok Muhammad túto prax rovnako jednoznačne odsúdil. V hadíse sa uvádza:

Tá/ten, ktorá dá zaživa pochovať svoju novonarodenú dcéru, a tá, ktorá ju pochováva zaživa, obe skončia v Ohni.“ (zdroj: Sunan Abí Dáwúd 4717, Musnad Ahmad 2796, al-Muʿdžam al-Kabír (at-Tabarání) 6319)

Význam tohto výroku spočíva v tom, že zodpovednosť za tento zločin nenesie iba osoba, ktorá dieťa fyzicky usmrtí, ale aj ten, kto takýto čin nariadi alebo k nemu vedome dá súhlas. Islamské právo tak odmieta prenášanie viny výlučne na vykonávateľa skutku a zdôrazňuje morálnu aj právnu zodpovednosť všetkých zúčastnených. Korán zároveň odmieta zabíjanie detí z ekonomických dôvodov a pripomína, že o živobytie sa stará Boh:

Nezabíjajte svoje deti zo strachu pred chudobou, my im obživu dáme i vám. Ich zabíjanie je veru chyba veľká (Korán, 17:31)

Tieto verše predstavovali zásadnú spoločenskú zmenu. V období, keď boli novonarodené dievčatá v niektorých komunitách považované za príťaž, islamské právo im priznalo právo na život, dôstojnosť a ochranu. Zabíjanie detí bolo jednoznačne vyhlásené za ťažký hriech a jedna z najkrutejších praktík predislamskej doby bola definitívne zakázaná.

Korán, 81:8, 81:9, 17:31

2. Právo na dobré zaobchádzanie so ženami #

Jednou zo základných zásad islamskej etiky je povinnosť správať sa k ženám s úctou, láskavosťou a spravodlivosťou. Korán ukladá mužom jasnú povinnosť budovať manželský život na dobrom zaobchádzaní a vzájomnej úcte:

„A nažívajte s nimi (ženami) v dobrom..“ (Korán 4:19)

Tento princíp sa nevzťahuje iba na manželky, ale odráža celkový postoj islamu k ženám – dcéram, sestrám, matkám i manželkám. V spoločnosti, kde boli dievčatá často považované za menejcenné alebo za ekonomickú záťaž, Prorok Muhammad ﷺ zdôraznil ich hodnotu a povzbudzoval veriacich, aby sa o ne s láskou starali. V autentických hadísoch sľúbil veľkú odmenu tým, ktorí sa o svoje dcéry zodpovedne starajú:

Prorok ﷺ povedal: „Kto bude mať tri dcéry, bude s nimi trpezlivý, bude ich živiť, napájať a obliekať zo svojho majetku, budú mu v Deň zmŕtvychvstania ochranou pred Ohňom.“ (zdroj: Ibn Majah 3669, Ahmad 17403, Al-Bukhari v Al-Adab al-Mufrad 76, podobne v Sahih al-Bukhari 1418, Sahih Muslim 2629, At-Tirmidhi 1913)

„Kto bude mať dve dcéry a bude sa o ne dobre starať, kým nedospejú, príde v Deň zmŕtvychvstania so mnou takto.“ Potom spojil svoje prsty. (zdroj: Sahih Muslim 2631, At-Tirmidhi 1914, Ahmad 12275)

„Kto sa postará o tri dcéry alebo tri sestry, dobre ich vychová, prejaví im milosrdenstvo a bude sa o ne starať, tomu Boh zaručí Raj.“ Muž sa opýtal: „A ak sú dve?“ Prorok ﷺ povedal: „Aj dve.“ (zdroj: Abu Dawud 5147, Ahmad 12527, Al-Bukhari v Al-Adab al-Mufrad 79)

Tieto výroky jasne ukazujú, že starostlivosť o dcéry nebola v islame považovaná za bremeno, ale za skutok, za ktorý Boh prisľúbil mimoriadnu odmenu.

islam a dcéry, dievčatá

Prorok Muhammad ﷺ zároveň opakovane zdôrazňoval povinnosť správať sa s úctou a láskavosťou ku všetkým ženám. Povedal:

„Najlepší z vás sú tí, ktorí sú najlepší k svojim ženám.“ (zdroj: At-Tirmidhi 3895, Ibn Majah 1977, Ahmad 7396)

A tiež:

„Správajte sa k ženám dobre.“ (zdroj: Sahih al-Bukhari 3331, Sahih Muslim 1468, At-Tirmidhi 1163)

„Neudrite Božie služobnice.“ (Sunan Abú Dáwúd 2146, Ibn Mádža 1985, Musnad Ahmad)

„Najlepší z vás nebijú svoje ženy“ a „Najlepší z vás sú tí, ktorí sú najlepší k svojim ženám.“ (Sunan Tirmidhí 1162, Ibn Mádža 1977, Musnad Ahmad)

Jeho vlastný život bol praktickým príkladom týchto slov. Jeho manželka Á’iša bint Abí Bakr povedala:

„Posol Boží ﷺ nikdy neudrel žiadnu zo svojich žien.“ (Sahih Muslim 2328, Abu Dawúd 4786, Musnad Ahmad)

Čiastočne sme túto tému preberali v časti Manželských práv a povinností - viac o tejto téme nájdete v článku: https://muslimovia.sk/o-islame/co-robime/zakonodarstvo-islamu/rodinne-pravo/zeny-v-islame/nie-je-povolene-bit-manzelky/

islam a zeny

B. Práva žien spojené s náboženstvom #

1. Právo na duchovnú rovnosť ženy a muža pred Bohom #

Jedným zo základných princípov islamu je, že muž a žena majú pred Bohom rovnakú duchovnú hodnotu. Korán učí, že obaja majú spoločný pôvod a rovnakú ľudskú dôstojnosť:

„Ľudia! Bojte sa svojho Pána, ktorý vás stvoril z jednej duše a z nej stvoril jej družku a z nich oboch dal rozmnožiť veľké množstvo mužov a žien.“ (Korán 4:1)

Tento verš zdôrazňuje, že muž ani žena nie sú nadradení jeden druhému svojím pôvodom. Obaja boli stvorení tým istým Bohom a ich dôstojnosť vychádza z rovnakého základu. Korán zároveň učí, že duchovná hodnota človeka nezávisí od jeho pohlavia. Viera, dobré skutky, pokánie aj Božia odmena sú posudzované spravodlivo u mužov aj u žien:

„Nedopustím, aby sa stratilo konanie konajúceho, či už jednotlivca mužského pohlavia alebo jednotlivca ženského pohlavia. Pochádzate jeden z druhého.“ (Korán 3:195)

Na inom mieste Boh hovorí:

„Kto koná dobré skutky, či už muž alebo žena, a je veriaci, tí vojdú do Raja a nebude im ukrivdené ani o veľkosti ryhy na datľovej kôstke.“ (Korán 4:124)

Muslimovia a muslimky, veriaci muži a veriace ženy, poslušní muži a poslušné ženy… tým pripravil Boh odpustenie a obrovskú odmenu.“ (Korán 33:35)

Rovnaký princíp potvrdzuje aj sunna. Prorok Muhammad ﷺ povedal:

„Ženy sú sestrami mužov (vo viere).“ (zdroj: Sunan Abú Dáwúd 236, at-Tirmidhí 113, Musnad Ahmad 25663)

To znamená, že žena je pred Bohom samostatne zodpovedná za svoju vieru, skutky a rozhodnutia. Jej vzťah s Bohom nie je závislý od jej otca, manžela ani iného muža. Každý človek bude súdený podľa vlastných činov.

Korán zároveň vysvetľuje, že skutočným meradlom hodnoty človeka nie je jeho pohlavie, pôvod ani spoločenské postavenie, ale jeho bohabojnosť a spravodlivosť:

„Najvznešenejší z vás u Boha je ten najbohabojnejší.“ (Korán 49:13)

Významným rozdielom oproti niektorým iným náboženským tradíciám je aj pohľad islamu na prvý hriech človeka. V niektorých náboženstvách býva Eva vykresľovaná ako tá, ktorá zviedla Adama k hriechu a nesie zaň hlavnú zodpovednosť. Korán však takýto pohľad odmieta. Za prvé neposlúchnutie Božieho príkazu nenesie vinu iba žena – zodpovednosť nesú spoločne Adam aj Eva, ktorí sa slobodne rozhodli neposlúchnuť Boha. (Korán 7:19–22) Islamské učenie preto nepripisuje žene vinu za prvý hriech ľudstva. Muž aj žena sú pred Bohom rovnako zodpovední – každý z nich je zodpovedný za svoje vlastné skutky a každý z nich bude súdený podľa toho, ako žil svoj život.

Korán, 4:1, 3:195, 4:124

2. Výnimky z duchovných povinností pre ženy #

Hoci islam učí, že muž a žena majú pred Bohom rovnakú duchovnú hodnotu, zohľadňuje aj biologické rozdiely medzi nimi. Niektoré náboženské povinnosti sú preto pre ženy upravené s ohľadom na menštruáciu, šestonedelie, tehotenstvo a dojčenie. Tieto výnimky nie sú prejavom nižšieho postavenia ženy, ale formou uľahčenia a milosrdenstva.

„Boh vám chce uľahčenie a nechce vám sťaženie.“ (Korán 2:185)

„Boh nezaťažuje dušu nad jej možnosti.“ (Korán 2:286)

Korán, 2:185, 2:286

A.) Výnimka z modlitby počas menštruácie a šestonedelia #

Počas menštruácie a šestonedelia žena nevykonáva povinné modlitby. Po skončení tohto obdobia ich navyše nemusí dodatočne nahrádzať. Toto pravidlo vysvetlila Á’iša bint Abí Bakr, ktorá povedala:

„Postihla nás menštruácia a bolo nám prikázané nahradiť si pôst, ale nebolo nám prikázané nahradiť modlitbu.“ (zdroj: Sahíh al-Buchárí 321, Sahíh Muslim 335, Sunan Abú Dáwúd 262)

Keď sa jedna žena pýtala, prečo sa modlitby nenahrádzajú, Á’iša odpovedala:

„To sa nám stávalo za čias Posla Božieho ﷺ a bolo nám prikázané nahradiť si pôst, ale nebolo nám prikázané nahradiť modlitbu.“ (zdroj: Sahíh Muslim 335, Sahíh al-Buchárí 321, Sunan an-Nasá’í 2318)

Tento postup bol priamou praxou počas života Proroka Muhammada ﷺ a stal sa súčasťou islamského práva.

B.) Výnimka z pôstu počas menštruácie a šestonedelia #

Počas menštruácie a šestonedelia žena nedrží povinný pôst, napríklad počas mesiaca ramadán. Na rozdiel od modlitieb však vynechané dni pôstu po skončení tohto obdobia nahrádza v inom čase. Toto pravidlo vyplýva z rovnakých autentických hadísov, v ktorých Á’iša vysvetľuje rozdiel medzi modlitbou a pôstom.

C.) Výnimka z pôstu počas tehotenstva a dojčenia #

Islam poskytuje úľavu aj tehotným a dojčiacim ženám, ak by pre ne pôst predstavoval ťažkosť alebo ohrozoval ich zdravie či zdravie dieťaťa.

Korán všeobecne hovorí:

„Kto z vás je chorý alebo na cestách, nech vynechané dni nahradí inokedy. A pre tých, ktorí ho znášajú len s veľkou ťažkosťou, je vykúpením nasýtenie chudobného. A kto dobrovoľne vykoná viac dobra, je to pre neho lepšie. No postiť sa je pre vás lepšie, keby ste len vedeli.“ (Korán 2:184)

Prorok Muhammad ﷺ povedal:

„Boh zbavil cestujúceho polovice modlitby a zbavil cestujúceho, tehotnú a dojčiacu ženu pôstu.“ (zdroj: Sunan Abú Dáwúd 2408, at-Tirmidhí 715, Ibn Mádža 1667)

Vynechané dni pôstu sa následne nahrádzajú podľa pravidiel islamského práva.

D.) Výnimka z obchádzania Ka’by počas menštruácie #

Ak žena dostane menštruáciu počas púte (hadždž alebo umry), môže vykonávať väčšinu pútnických obradov. Výnimkou je obchádzanie Ka’by (tawáf), ktoré odloží až do skončenia menštruácie. Á’iša (nech je s ňou Boh spokojný) rozprávala:

„Dostala som menštruáciu počas púte a Prorok ﷺ mi povedal: Rob všetko, čo robí pútnik, okrem obchádzania Domu, kým sa neočistíš.“ (zdroj: Sahíh al-Buchárí 305, Sahíh Muslim 1211, Sunan Abú Dáwúd 1740)

E.) Výnimka z povinnej piatkovej spoločnej modlitby #

Na rozdiel od mužov ženy nemajú povinnosť zúčastňovať sa pravidelnej piatkovej spoločnej modlitby (džumu’a). Ak sa jej zúčastnia, ich účasť je platná a odmenená, no ak zostanú doma a vykonajú poludňajšiu modlitbu (zuhr), svoju náboženskú povinnosť si splnia.

Prorok Muhammad ﷺ povedal:

„Piatková modlitba je povinnosťou každého muslima, okrem štyroch: otroka, ženy, dieťaťa a chorého.“ (zdroj: Sunan Abú Dáwúd 1067, al-Hákim 1062)

Podobne sa uvádza aj v ďalších zbierkach hadísov, že ženy nie sú povinné zúčastňovať sa piatkovej modlitby, hoci im v tom nie je bránené. Prorok ﷺ zároveň povedal:

„Nebráňte Božím služobniciam navštevovať mešity.“ (zdroj: Sahíh al-Buchárí 900, Sahíh Muslim 442)

Z týchto výrokov islamskí učenci vyvodili pravidlo, že účasť ženy na piatkovej modlitbe je dovolená a odmenená, nie je však pre ňu povinná, na rozdiel od jej povinnosti pre dospelých mužov.

Počas oslav sviatkov sú ženy ale vyzvané bez ohľadu na to, či majú práve menštruáciu, alebo nie, aby sa zúčastnili oslav:

„Prorok nám prikázal, aby sme na oslavu sviatku priviedli slobodné dievčatá, ostatné ženy i menštruujúce ženy. Menštruujúce ženy sa mali zdržať modlitby, ale mali byť prítomné pri dobrom diele a prosbách veriacich.“ (zdroj: Sahih al-Bukhari 324; 351; 971, Sahih Muslim 890)

Korán, vynimky pre ženy

C. Práva žien spojené s poznaním, vzdelaním a prácou #

1. Právo žien na vzdelanie a povinnosť sa vzdelávať #

Islam priznáva ženám rovnaké právo na vzdelanie ako mužom. Získavanie poznania nie je iba právom, ale aj náboženskou povinnosťou každého muslima bez ohľadu na pohlavie. V prvom rade sa to týka náboženského vzdelania, poznania Koránu a základných vedomostí potrebných na to, aby človek dokázal správne vykonávať svoju vieru a samostatne žiť (v minulosti sa tu často radila aj vedomosť jazdy na koni, či sebaobrany).

Korán vyzýva veriacich, aby nekonali bez vedomostí:

Nenasleduj to, o čom nemáš poznanie. Pretože za sluch, zrak a srdce, za to všetko sa nesie zodpovednosť. (Korán 17:36)

Korán, 17:36

Prorok Muhammad ﷺ zdôraznil význam vzdelania slovami:

„Hľadanie poznania je povinnosťou každého muslima.“ (zdroj: Ibn Majah 224, Al-Bayhaqi, Shuʿab al-Iman 1663, Al-Tabarani, Al-Muʿjam al-Awsat 5267)

Hoci sa v hadíse používa slovo muslim (moslim) v mužskom rode, v arabskom jazyku sa pri všeobecných náboženských príkazoch bežne používa mužský rod na označenie mužov a žien spoločne. Preto klasickí islamskí učenci tento výrok chápu ako povinnosť vzťahujúcu sa na obe pohlavia.

Ženy za života Proroka Muhammada ﷺ samy prejavovali záujem o vzdelávanie. Keď si všimli, že muži majú viac príležitostí klásť otázky, požiadali Proroka o osobitný čas venovaný iba im.

Ženy povedali Prorokovi ﷺ: „Muži nás predbehli pri tebe, preto nám urči osobitný deň.“ A on im určil deň, v ktorom ich vyučoval. (zdroj: Sahih al-Bukhari 101, Sahih Muslim 2633, An-Nasa’i 5841)

Tento hadís ukazuje, že vzdelávanie žien bolo považované za dôležité natoľko, že im Prorok ﷺ vyhradil samostatný čas na vyučovanie.

Zároveň z neho vyplýva, že vyučovanie medzi mužmi a ženami je v islame dovolené, pokiaľ sa zachovávajú pravidlá cudnosti a slušnosti. Samotný Prorok ﷺ vyučoval ženy a po jeho smrti sa viaceré ženy stali uznávanými učiteľkami islamských vied.

Najznámejším príkladom je manželka proroka - Á’iša bint Abí Bakr, jedna z najvýznamnejších učenkýň v dejinách islamu. Preniesla viac ako dvetisíc hadísov a bola uznávanou autoritou v oblasti islamského práva, hadísov aj výkladu Koránu. Mnohí významní spoločníci Proroka ﷺ sa na ňu obracali s otázkami a učili sa od nej muži aj ženy.

Ďalšou významnou osobnosťou bola Umm al-Dardá, známa učiteľka hadísov a islamského práva pôsobiaca v Damasku v 7. storočí. Medzi jej žiakov patrili významní učenci, ale aj Abd al-Malik ibn Marwán.

Počas stredoveku bolo dokonca bežné, že učenci cestovali za vzdelanými ženami, aby od nich získali idžázu – oprávnenie vyučovať hadísy. Významný historik Šams ad-Dín adh-Dhahabí spomína desiatky takýchto učiteliek a poznamenáva, že medzi nimi nepoznal prípady úmyselného falšovania hadísov.

Muslimky sa nepodieľali iba na vyučovaní, ale stáli aj pri vzniku významných vzdelávacích inštitúcií.

Najznámejším príkladom je Fátima al-Fihrí, ktorá v roku 859 založila Univerzita al-Karaouine v marockom meste Fez. Táto inštitúcia je podľa mnohých historikov najstaršou nepretržite fungujúcou univerzitou na svete. Jej knižnica dodnes uchováva tisíce vzácnych rukopisov vrátane veľmi starých exemplárov Koránu.

Tieto príklady ukazujú, že vzdelávanie žien nebolo v islamskej civilizácii výnimkou. Naopak, ženy boli nielen študentkami, ale aj učiteľkami, právničkami, odborníčkami na hadísy a zakladateľkami významných vzdelávacích inštitúcií, od ktorých sa učili celé generácie mužov aj žien.

Ak by sa niekto pokúšal zakázať ženám vzdelanie, mal by si uvedomiť, že sa pohybuje mimo islamu a skĺzol k sektárstvu (príkladom takéhoto sektárstva je v dnešnej dobe Taliban, ktorý znemožňuje ženám štúdium).

Korán, 17:36

2. Postavenie matky a práva matky #

V islame patrí postavenie matky medzi najvýznamnejšie spoločenské postavenia ženy. To však neznamená, že hodnota ženy spočíva výlučne v materstve alebo že žena, ktorá deti nemá, má pred Bohom nižšie postavenie. Duchovná hodnota každého človeka závisí od jeho viery a skutkov, nie od toho, či je rodičom. Islam však materstvo a starostlivosť o deti považuje za jednu z najvznešenejších úloh, ktoré môže žena vykonávať.

Korán odporúča matkám dojčiť svoje deti dva celé roky, pokiaľ sú toho fyzicky a psychicky schopné a pokiaľ sa rodičia po vzájomnej dohode nerozhodnú inak:

„Matky nech dojčia svoje deti dva celé roky, pre toho, kto chce dojčenie dokončiť…“ (Korán 2:233)

Prorok Muhammad ﷺ zároveň vysvetlil, že žena má významnú zodpovednosť za vedenie svojej domácnosti a výchovu detí. Povedal:

„Každý z vás je pastierom a každý z vás bude zodpovedný za svoje stádo. Vládca ľudí je pastierom a je zodpovedný za svoje stádo. Muž je pastierom svojej domácnosti a je za ňu zodpovedný. Žena je pastierkou domu svojho manžela a jeho detí a je za ne zodpovedná… Veru, každý z vás je pastierom a každý z vás bude zodpovedný za svoje stádo.“ (zdroj: Sahíh al-Buchárí 5188, 7138; Sahíh Muslim 1829; Musnad Ahmad)

Tento hadís neznamená, že žena musí osobne vykonávať všetky domáce práce, ako je varenie, upratovanie alebo pranie. Medzi islamskými učencami totiž nepanuje zhoda v tom, či sú tieto činnosti jej náboženskou povinnosťou. Zhodujú sa však na tom, že žena nesie zodpovednosť za riadne fungovanie domácnosti. Ak napríklad pracuje a domácnosť zabezpečí iným spôsobom – objedná jedlo, zaplatí upratovanie alebo si s manželom rozdelia povinnosti – nie je to v rozpore s islamským učením. Konkrétne usporiadanie domácnosti je ponechané na vzájomnej dohode manželov.

Výnimočné postavenie matky zdôraznil aj Prorok ﷺ, keď sa ho jeden muž opýtal:

„Kto má najväčšie právo na moju dobrú spoločnosť?“ Prorok ﷺ odpovedal: „Tvoja matka.“ Muž sa opýtal: „Potom kto?“ Odpovedal: „Tvoja matka.“ Opýtal sa tretí raz: „Potom kto?“ Odpovedal: „Tvoja matka.“ Muž sa opýtal štvrtý raz: „Potom kto?“ Povedal: „Tvoj otec.“ (zdroj: Sahíh al-Buchárí 5971, Sahíh Muslim 2548, at-Tirmidhí 1897)

V tomto hadíse je použité arabské spojenie ḥusn aṣ-ṣuḥbah, ktoré znamená dobré zaobchádzanie, úctu, láskavosť, sprevádzanie a starostlivosť. Trojnásobné zopakovanie slova „matka“ zdôrazňuje mimoriadne postavenie matky v islame a veľkosť jej zásluh pri výchove detí.

Význam matky vyjadruje aj známy výrok:

„Raj je pod nohami matiek.“ (zdroj: an-Nasá’í v as-Sunan al-Kubrá 9175, at-Tabarání v al-Mu’džam al-Awsat 5937, al-Qudá’í v Musnad aš-Šiháb 1194)

Tento výrok nemožno chápať doslovne. Jeho význam spočíva v tom, že jednou z najistejších ciest k Božej spokojnosti a k vstupu do Raja je úcta, služba a láskavé zaobchádzanie s matkou.

Zároveň je potrebné zdôrazniť, že islam ženy nenúti mať deti. Materstvo je vysoko cenené a odporúčané, nie však vynucované. Rovnako islamské právo vo všeobecnosti povoľuje používanie zdravotne neškodných metód plánovania rodičovstva, pokiaľ s nimi obaja manželia súhlasia a nejde o trvalé odmietnutie potomstva bez oprávneného dôvodu.

postavenie a práva matky v islame

3. Právo ženy pracovať mimo domácnosť #

Islam žene neukladá povinnosť finančne zabezpečovať rodinu. Túto povinnosť nesie predovšetkým manžel. Ak sa žena rozhodne pracovať mimo domácnosti a zároveň dokáže zosúladiť svoju prácu s rodinnými povinnosťami, islamské právo jej to umožňuje s tým, že financie, ktoré zarobí si môže ponechať pre seba (nemusí ich míňať na základné potreby domácnosti). Ak sa však rozhodne nepracovať mimo domácnosť, je to rovnako v poriadku.

Korán ani sunna neurčujú zoznam „ženských povolaní“. V islame platí všeobecný princíp, že každá práca je dovolená, pokiaľ sama osebe neobsahuje hriech, nespravodlivosť alebo nemravnosť. Zo života Proroka Muhammada ﷺ poznáme množstvo príkladov žien, ktoré sa venovali rozličným profesiám a aktívne sa podieľali na živote spoločnosti:

  • obchodníčky: najznámejším príkladom je manželka proroka - Chadídža. Bola úspešnou obchodníčkou (patrila medzi najbohahších obchodníkov vo svojom regióne) a zostala majiteľkou obchodného majetku aj po sobáši. Prorok ﷺ pracoval určitý čas v jej obchodných karavánach rovnako ako ďalší muži, ktorých zamestnávala.

  • učiteľky a znalkyne náboženstva: Á’iša bint Abí Bakr patrila medzi najvýznamnejších učencov svojej doby.

Az-Zuhrí povedal: „Keby sa zhromaždilo poznanie Á’iše a poznanie všetkých ostatných manželiek Proroka, poznanie Á’iše by ich prevýšilo.“ (zdroj: Ibn Sa’d, At-Tabaqāt al-Kubrā, zv. 8, s. 66; podobne aj adh-Dhahabí, Siyar A’lām an-Nubalā’, zv. 2, s. 135)

  • ženy v zdravotníctve: Rufajda al-Aslamijja je často označovaná za prvú známu muslimskú zdravotníčku. Počas výprav ošetrovala ranených.

Keď bol Sa’d ibn Mu’ádh zranený v bitke, prorok povedal: „Umiestnite ho do stanu Rufajdy, aby som ho mohol navštevovať zblízka.“ (zdroj: Ibn Hišám, As-Sīrah an-Nabawiyyah, zv. 3, s. 246–247; Ibn Sa’d, At-Tabaqāt al-Kubrā, zv. 8, s. 291; al-Hákim, Al-Mustadrak, hadís č. 5215)

  • poľnohospodárky na poliach

Anas ibn Málik rozprával, že ženy z Medíny pracovali na poliach a pomáhali pri poľnohospodárskych prácach. (zdroj: Sahih al-Bukhari 5224; Musnad Ahmad 13134; Sahih Ibn Hibban 7112)

  • chovateľky zvierat: Asma bint Abi Bakr opisuje, že vlastnila koňa a starala sa oň:

„Nemala som nijakého služobníka okrem koňa. Kŕmila som ho, starala sa oň a vykonávala všetky práce okolo neho.“ (zdroj: Sahih al-Bukhari 5224; Sahih Muslim 2182.)

  • remeselníčky: ženy tkali, šili, vyrábali odevy, spracovávali kožu a vyrábali výrobky na predaj. Napríklad Zaynab bint Jahsh vlastnými rukami spracovávala kožu a rozdávala zo svojho zárobku almužnu.

„Bola remeselníčkou; vlastnými rukami spracovávala kožu, šila a dávala almužnu z toho, čo zarobila.“ (zdroj: Sahih Muslim 2452)

  • bojovníčky, vojačky: Nusaybah bint Ka’b (Umm Umára) počas bitky pri Uhude bránila Proroka vlastným telom. Prorok o nej povedal:

„Kamkoľvek som sa v deň Uhudu otočil doprava alebo doľava, videl som Umm Umarah, ako za mňa bojuje.“ (zdroj: Ibn Sa’d, At-Tabaqāt al-Kubrā, zv. 8, s. 304–305; al-Hákim, Al-Mustadrak 5212 – označil ho za autentický; al-Bajhaqí, Dalā’il an-Nubuwwah, zv. 3, s. 302)

  • poradkyne v politike: Umm Salama patrila medzi najrozvážnejšie ženy svojej doby. Najznámejší príklad pochádza z udalosti Hudajbíja.

Keď spoločníci váhali splniť Prorokov pokyn po uzavretí zmluvy, Umm Salama mu poradila, aby vyšiel medzi ľudí, sám obetoval zviera a oholil si hlavu bez ďalších slov. Prorok ﷺ jej radu prijal a spoločníci ho nasledovali. (zdroj: Sahih al-Bukhari 2731; Musnad Ahmad 26584; Ibn Hišám, As-Sīrah an-Nabawiyyah, zv. 3, s. 331–333).

  • ženy vo verejnej správe: Al-Shifa bint Abdullah patrila medzi vzdelané ženy Medíny. Umar ibn al-Chattab si ju vážil a radil sa s ňou. Podľa niektorých správ ju prorok ustanovil do funkcie dohľadu nad trhom v Medíne (zdroj: Ibn Abd al-Barr, Al-Isti’ab; Ibn Hajar, Al-Isabah))
ženy v islame profesie

Otázka zastávania najvyšších štátnych autorít ženami #

Otázka zastávania najvyšších štátnych funkcií patrí medzi témy, pri ktorých existujú medzi islamskými učencami rozdielne názory.

Často sa cituje hadís, v ktorom Prorok ﷺ po správe o nástupe dcéry Chosroa na perzský trón povedal:

„Ľud, ktorý zverí svoje záležitosti žene, nebude úspešný.“ (zdroj: Sahíh al-Buchárí 7099, Musnad Ahmad 20435, Sunan an-Nasá’í 5388)

Mnohí klasickí učenci tento hadís chápali ako argument proti tomu, aby žena zastávala funkciu absolútneho panovníka alebo chalífu. Iní upozorňujú, že ide iba o výrok (a teda má oveľa nižšiu autenticitu ako Korán), ktorý bol vyslovený v súvislosti s konkrétnou historickou situáciou Perzskej ríše a nemožno ho automaticky vzťahovať na všetky formy politického vedenia v každej dobe.

Korán totiž nekritizuje ženy ako vladárky, dokonca spomína príbeh kráľovnej zo Sáby, ktorú opisuje ako múdru a rozvážnu panovníčku:

„Našiel som ženu, ktorá im vládne. Bolo jej dané zo všetkého a má veľkolepý trón.“ (Korán 27:23)

kráľovná zo Sáby

Boh v Koráne vládu kráľovnej zo Sáby nekritizuje. Naopak, vyzdvihuje jej rozvážnosť, schopnosť poradiť sa so svojimi radcami a ochotu prijať pravdu, keď spoznala posolstvo proroka Šalamúna.

Preto väčšina súčasných islamských učencov zastáva názor, že ženy môžu vykonávať verejné funkcie, ako sú poslankyne, ministerky, starostky, premiérky alebo prezidentky, či kráľovnej konštitučnej monarchie.

Rozdielne názory pretrvávajú najmä pri otázke funkcie chalífu (najvyššieho politického a správneho predstaviteľa muslimskej obce (ummy) po smrti proroka Muhamada), ktorý sústreďuje neobmedzenú moc do svojich rúk.

prezidentka muslimka

D. Práva žien späté s financiami #

1. Právo na finančné zabezpečenie mužom #

V islame je muž povinný finančne sa starať o ženu a deti. Je to právo ženy a náboženská povinnosť muža. Dokiaľ je žena dieťaťom – dievčaťom, má povinnosť sa o ňu finančne starať jej otec. Keď sa vydá, táto povinnosť prechádza na manžela. A ak jej manžel zomrie, tak táto povinnosť prechádza na jej syna, alebo iného mužského príbuzného v jej rodine.

Boh v Koráne hovorí:

„Muži sú povinní starať sa o ženy za to, že Boh uprednostnil jedných pred druhými i za to, čo míňajú zo svojich majetkov.“ (Korán 4:34)

Sunna to potvrdzuje:

„Stačí človeku ako hriech, že zanedbá tých, ktorých je povinný živiť.“ (zdroj: Abu Dawud 1692, Ahmad 6495, Al-Hakim 7308)

Ak žena pracuje, všetko čo zarobí si môže nechať pre seba - nemusí to dávať do domácnosti na bežné výdavky ako sú jedlo, bývanie, základné ošatenie. Môže prispieť, ale nemusí. Nie je to jej povinnosť.

2. Právo ženy vlastniť majetok #

Žena v islame má právo vlastniť majetok. Nie je zvieraťom. Je človekom – rovnako ako muž má právo mať podiel z toho čo získala a nakladať s tým ako uváži za vhodné. Boh v Koráne hovorí:

„Muži majú podiel z toho, čo získali a ženy majú podiel z toho, čo získali.“ (Korán 4:32)

Týmto sa potvrdzuje, že žena nie je v žiadnom prípade majetkom muža ani rodiny, ale samostatnou vlastníčkou toho, čo získala. Klasické islamské právo priznalo ženám samostatné vlastnícke práva už v 7. storočí. Oproti tomu v Európe nemuslimky získali plnú kontrolu nad majetkom (a to hlavne po uzavretí manželstva – nie iba ako vdovy alebo slobodné) vo väčšine európskych štátov až behom 19. a 20. storočia pod vplyvom feministických hnutí.

3. Právo ženy dediť #

Boh v Koráne priznáva ženám povinný dedičský podiel:

„Muži majú podiel z toho, čo zanechali ako dedičstvo rodičia a najbližší a ženy majú podiel z toho, čo zanechali ako dedičstvo rodičia a najbližší, nech by šlo o menej alebo viac. Je to podiel povinný.“ (Korán 4:7)

Na inom mieste stanovuje dedičské podiely:

„Boh vám odkazuje o vašich deťoch: Mužskému potomkovi náleží rovnaký podiel, aký náleží dvom potomkom ženského pohlavia…“ (Korán 4:11)

Toto rozdelenie je v islamskom práve spojené s tým, že muž má vždy povinnosť finančne zabezpečiť ženu zo svojho majetku, zatiaľ čo majetok ženy zostáva jej vlastným majetkom (ktorý nemusí dávať na základné potreby – jedlo, bývanie, ošatenie..). Dedičské podiely sú spojené s princípom spravodlivosti. Predstavme si to na príklade: Sú 3 deti: 2 sestry a 1 brat. Zomrú im rodičia. Syn detí ½ majetku a dcéry dedia každá po ¼. Iných dedičov teraz nespomíname, aby sme to nekomplikovali. Syn zdedil síce viac, ale zároveň má povinnosť finančne sa starať o sestry až do doby, kedy sa nevydajú a nestará sa o ne finančne ich manžel. Teda muž míňa zo svojho majetku na jedlo, ubytovanie pre seba i pre sestry až dokiaľ sa nevydajú (pri ktorom získajú ďalší majetok od manžela - mahr). Oni dve si svoj majetok ponechávajú a môžu s ním podnikať, predať ho a nechať si peniaze - naložiť s tým ako uznajú samé za vhodné.

Keď si toto porovnáme so situáciou nemuslimiek počas stredoveku v Európe, pochopíme, prečo západný feminizmus v islame neuspel a prečo naopak v Európe bol dôležitý: Európske nemuslimky počas stredoveku síce dediť mohli, ale častokrát veľmi obmedzene – napríklad to záviselo na tom, či žena mala alebo nemala mužských súrodencov. V európskej neislamskej spoločnosti totiž v tomto období platilo pravidlo, že dcéry dedili len pri absencii mužských dedičov.

Korán, dedenie žien, financie

4. Právo ženy na mahr (veno) pri svadbe od manžela #

Boh v Koráne hovorí:

„Dávajte ženám ich veno so srdečnosťou a ak by vám z neho dobrovoľne niečo prenechali, tak z toho jedzte ako z niečoho dobrého a čistého.“ (Korán 4:4)

Pri sobáši má žena právo na veno od svojho manžela, ktoré patrí jej, nie jej otcovi, poručníkovi ani manželovi. Mahr je výlučným vlastníctvom ženy (ona rozhoduje ako ho použije). Jeho výšku si určuje nevesta a spisuje sa do predmanželskej zmluvy. O tomto sme si viac hovorili v téme Práva a povinnosti v manželstve.

E. Práva ohľadom svedectva a zmluv #

Korán, svedectvo ženy 2:282

1. Polovičné právo žien svedčiť pri dlžobných zmluvách a ochrana žien #

Boh v Koráne dáva priamy pokyn na to, ako má vyzerať svedectvo pri uzatváraní zmluv a kto môže byť povolaný za svedka. Uvádza sa to vo verši:

„…A dosvedčte to dvoma svedkami z radov vašich mužov. Ak by to neboli dvaja muži, tak muž a dve ženy z radov svedkov, s ktorými súhlasíte, ak by sa jedna z nich zmýlila, pripomenie to jedna z nich tej druhej…“ (Korán 2:282)

Prečo Korán spomína dve ženy miesto jedného muža? Z pohľadu nemuslima sa to môže zdať ako nejaká forma diskriminácie. Pozrime sa na to ale pozorne. Tento verš je dosť dlhý, ale pre pochopenie kontextu si ho potrebujeme citovať od začiatku:

Vy, ktorí ste uverili, ak by ste požičiavali pôžičku na čas stanovený, tak ju spíšte. A nech ju medzi vami spíše pisár spravodlivo. A nech žiadny pisár neodmietne písať tak, ako ho Boh naučil, nech píše a nech diktuje ten, na koho je záväzok a nech sa bojí Boha, Pána svojho a nech z neho nič neuberie. Ak by bol ten, na koho je záväzok, nerozumný alebo slabý, alebo by on sám nemohol diktovať, tak nech diktuje jeho zástupca spravodlivo. A dosvedčte to dvoma svedkami z radov vašich mužov. Ak by to neboli dvaja muži, tak muž a dve ženy z radov svedkov, s ktorými súhlasíte, ak by sa jedna z nich zmýlila, pripomenie to jedna z nich tej druhej. A nech svedkovia neodmietnu, pokiaľ by boli vyzvaní. A nech vás neunúva napísať ho, nech by šlo o malý alebo veľký, s určením času splatnosti.. (Korán 2:282)

Všimnite si ten začiatok: „ak by ste požičiavali pôžičku na čas stanovený“ – nejde tu teda o svedectvo pri nejakom kriminálnom čine (tam sa v niektorých prípadoch naopak ženy považujú za vhodnejšieho svedka udalosti a ich svedectvo je silnejšie). Ide teda priamo o finančný vzťah, konkrétne dlžobný úpis. Ďalej sa tam v texte uvádza „A dosvedčte to dvoma svedkami z radov vašich mužov.“ – teda je priamo odporúčané, aby dlžobné svedectvá podávali muži a nezaťahovali do toho ženy vôbec. A tiež sa tam uvádza „A nech svedkovia neodmietnu, pokiaľ by boli vyzvaní.“ – čo poukazuje na to, že nie veľa ľudí chcelo byť svedkami. A ani muži nechceli svedčiť v dlžobných úpisoch. Pretože vieme ako to môže končiť: ten, kto si požičal nespláca, treba aby prišli svedkovia, rieši sa to, môže tam byť aj nátlak zo strany toho, kto nechce splácať svoj dlh.. je to proste komplikácia, ktorej sa chce väčšina ľudí vyhnúť. V islamskom právnom systéme týmto nemajú byť ženy zaťažované. Ak už sú vyzvané aj ženy do svedectva, že sa nenájdu muži, ktorí sú schopní svedčiť (čo je minimum prípadov), tak majú ísť dve. Je v tom určitá Božia prozreteľnosť, ktorú nie je vidieť na prvý pohľad, no ak sa prestane dodržiavať, spoločnosť ako taká bude na tom postupne strádať.

Korán, 2:282, džobné zmluvy

2. Právo svedectva ženy pri obhajobe a svedectvo ohľadom trestného činu #

Ak muž obviní svoju manželku z cudzoložstva a nemá štyroch svedkov, Korán ustanovuje postup liʿān. Manžel prisahá štyrikrát, že hovorí pravdu, a piatykrát privolá na seba Boží hnev, ak on klame. Manželka môže trest úplne odvrátiť tým, že rovnako štyrikrát prisahá, že muž klame, a piatykrát privolá na seba Boží hnev, ak klame ona. Jej svedectvo/prísaha má rovnakú právnu silu ako jeho. Nevyžaduje sa druhá žena, ani žiaden muž ako svedok.

Tí, ktorí obviňujú svoje manželky z mimomanželského pohlavného styku a pritom by nemali svedkov okrem seba, tak svedectvo jedného z nich je za štyri svedectvá odprisahané na Boha, že patrí medzi pravdovravných, A piate odprisahanie, aby prekliatie Božie na ňom spočinulo, ak by patril medzi klamárov, Trápenie od nej odvráti to, ak dosvedčí štyrmi svojimi svedectvami odprisahanými na Boha, že on patrí medzi klamárov, A piate odprisahanie, že hnev Boží nech na ňu spočinie, ak by patril medzi pravdovravných. (Korán 24:6-9)

Rovnako tak, ak sa stane nejaký trestný čin, napríklad je žena znásilnená – je jej svedectvo považované za dostatočne silné svedectvo. Nie je tam nutnosť mať na súde ďalších svedkov daného zločinu, ani mužských svedkov. Ženino svedectvo je dostačujúce. Dnes sa ale zvyčajne aj tak robia genetické testy a predkladá sa zdravotný záznam lekára. Čiže je to dokazovanie o to jednoduchšie a presnejšie.

Korán, 24:6-9, súd

3. Výlučné právo svedectva ženy – dojčenie, panenstvo, menštruácia, pôrod #

V prípadoch svedectva ohľadom dojčenia, panenstva, menštruácie (napr. pre určenie ochrannej lehoty pri rozvode) a pôrodu sa mužské svedectvo v islamskom právnom systéme vôbec neprijíma, pretože muži tieto skutočnosti bežne nemôžu poznať.

Existuje jeden výrok, ktorý hovorí o príbuzenstve na základe dojčenia (tj. dojčenie 2 detí, ktoré nie sú príbuzné na základe rodičov, ale ich príbuzenstvo vzniká na základe 1 dojky, ktorá ich spoločne dojčí viac krát po sebe – týmto deťom je potom zakázané zosobášiť sa ako genetickým súrodencom (Korán 4:23) – táto teória bola potvrdená na základe výskumov prenosu genetickej informácie prostredníctvom materského mlieka pri dlhodobom dojčení dieťaťa):

‘Uqbah ibn al-Hárith povedal: „Oženil som sa so ženou. Potom prišla otrokyňa a povedala: ‘Dojčila som vás oboch.’ … Prorok ﷺ nariadil, aby sme sa rozišli.“ (zdroj: Sahih al-Buchárí 2640, Sunan an-Nasá’í 3331)

Korán, svedectvo ženy

4. Plné právo ženy odmietnuť alebo odsúhlasiť sobášnu zmluvu #

Žena má v islame plné právo odmietnuť alebo odsúhlasiť sobáš. K tomu sa viaže 1 verš v Koráne:

Vy, ktorí ste uverili, nie je vám dovolené dediť ženy, konajúc proti ich vôli. (Korán, 4:19)

Tento verš sa síce týkal zvyku dedenia žien po zosnulom, ktoré takto prechádzali „na brata“ atď., avšak nesie hlbšiu informáciu a to dôkaz o tom, že nie je možné konať „proti vôli“ ženy. Čiže v každom prípade je nutný súhlas ženy so sobášom.

V sunne nájdeme k tomu s 3 opakovaniami v 3 zbierkach výrok, ktorý hovorí o tom, že Prorok ﷺ zakázal vydať ženu bez jej súhlasu:

„Predtým vydatá žena nesmie byť vydaná bez svojho súhlasu a panna nesmie byť vydaná bez svojho súhlasu.“ (zdroj: Sahih al-Bukhari 5136, Sahih Muslim 1419, Abu Dawud 2092)

V inom podaní žena prišla k Prorokovi ﷺ, že ju otec vydal proti jej vôli, a Prorok ﷺ jej dal možnosť manželstvo prijať alebo odmietnuť. (zdroj: Abu Dawud 2096, Ibn Majah 1875, An-Nasa’i 3269)

Korán, svadba sobáš islam 4:19

F. Práva a povinnosti manželky #

O tých sme si hovorili v samostatnom článku s názvom Manželské práva a povinnosti v islame https://muslimovia.sk/o-islame/co-robime/zakonodarstvo-islamu/rodinne-pravo/manzelstvo-v-islame/prava-a-povinnosti-manzelov/

Video o právach žien v islame všeobecne: https://youtu.be/phmMWoo3PNQ