Džihád

Džihád #

Slovo džihád pochádza z arabského inifinitívu slova dža-há-da. Doslovný preklad slova džihád znamená: vynaloženie väčšieho úsilia na dosiahnutie niečoho, usilovať sa o niečo. Významový preklad slova džihád zahŕňa 3 atribúty:

vnútorná duchovná snaha o zlepšenie vlastného charakteru, premáhanie svojich slabostí, tzv. „najvyšší džihád"
snaha o vybudovanie dobrej muslimskej spoločnosti
snaha o obranu islámu v prípade potreby i vojenskou silou Táto obrana po napadnutí (nie útok!) je v isláme povolená.

1. vnútorný džihád: zdokonaľovanie vlastného charakteru #

Vnútorný džihád znamená úsilie o zlepšenie svojho vlastného charakteru, o elimináciu svojich slabostí. Muslim vynakladá úsilie na to, aby žil príkladným životom, ktorým poteší Boha. Snaží sa nasledovať vieru islámu: venovať svoj čas Bohu a robiť všetko čo je v jeho silách na pomoc iným ľuďom. Pre väčšinu ľudí je táto cesta priam denno-denným bojom premáhania sa. Boh totiž stanovuje vysoké normy a veriaci tak častokrát musí bojovať voči svojim túžbam, ktoré sú v protiklade s Božou vôľou. Prorok Muhammad, nazval vnútorný džihád tzv. najvyšším džihádom, alebo veľkým džihádom.

Základom vnútorného džihádu je 5 pilierov islámu: vyznanie viery (šaháda), modlitba (salát, 5-krát do dňa), púť do Mekky (hadž), almužna (zakát), pôst (počas Ramadánu). Dôležitou súčasťou tzv. „najvyššieho" džihádu je: prekonávanie hnevu, pýchy, nenávisti, chamtivosti a zloby; vzdanie sa fajčenia a iných závislostí; pomoc pri upratovaní mešity; účasť na činnostiach muslimskej komunity; práca zabezpečujúca sociálnu spravodlivosť; odpustenie človeku, ktorý nám veľmi ublížil.

Delí sa na:

džihád srdcom snaha potlačiť zlo a pokušenie v sebe
džihád jazykom – hovorenie pravdy a šírenie islamu slovom
džihád rukou – konanie dobrých skutkov a konanie proti zlu a nespravodlivosti

2. snaha o vybudovanie dobrej muslimskej spoločnosti #

Tento typ džihádu (snahy) je zameraný proti nedostatkom islamskej spoločnosti. Sústreďuje sa na spravodlivé zákonodárstvo podľa islamského práva. Prejavuje sa najmä na štátnej úrovní prijímania zákonov v súlade s islamom. Mal by sa zameriavať na dosiahnutie spravodlivosti a pomoc utláčaným:

Prečo nebojujete za cestu, ktorú Boh určil a za slabých z radov mužov, žien a detí?.. (Korán, 4:75)

3. snaha o obranu islámu v prípade potreby i vojenskou silou #

Tento typ džihádu pôsobí navonok v sebaobrane voči pohanom (neveriacim). Nazývaný je tiež malý, alebo nižší džihád. V prípade nutnej obrany islamskej spoločnosti voči neveriacim je povolený i vojenskou silou (tzv. džihád mečom, alebo svätá obranná vojna). Ale - vždy ide iba o nutnú obranu. Nie ako útok!

Islám ako náboženstvo akceptuje vojnu iba v krajnom prípade, a to v prípade obrany. Ak niekto utočí v mene islámu, nekoná tak v mene náboženstva, ale v mene vlastných záujmov skrývaním sa za náboženstvo (napr. boje ľudí kvôli peniazom, úzmeným ziskom, mocenským cieľom, politike atď.). V terminológii Koránu ani islamského náboženstva neexistuje pojem “svätá vojna” v zmysle svätosti pri útoku. Ani Korán, ani islám vojnu ako útok za svätý nepovažujú.

Zabitie nepriateľa v obrane je povolené, avšak ak niekto zabíja nevinných (teda vraždí) - útočí, koná priamo proti Koránu:

Ten, kto by zabil dušu za niečo iné než za dušu zavraždenú alebo za skazu, ktorú šírila na zemi, akoby zabil všetkých ľudí. (Korán, 5:32)

Zabitie (usmrtenie vinného) pri sebaobrane sa jasne odlišuje od vraždy (zabitie nevinného).

Čo sa týka obrany, tak Prorok Muhammad, mier a požehnanie s ním, dal presné pokyny, akými sa majú veriaci pri tejto činnosti riadiť:

„Nezabi ani ženu, ani dieťa, ani starca, nevytínaj stromy, nenič domovy, nezabíjaj ovcu ani ťavu (s výnimkou že by si potreboval jesť), nepáľ ďatľovníky, nikoho a nič neutop a neber si bezprávne peniaze od ľudí. Ak budete prechádzať okolo posvätných stavieb mníchov, nechajte ich na pokoji a neničte ich budovy! Nezabi jediného starca ani dieťa ani ženu a nezabi nikoho, kto sa nachádza na zbožnom mieste! Ženám nesmie byť ublížené!" (Ibn Abi Sheiba: Al-Musannaf, Bejrút 1988, zv. 7, str. 654 a 656; Malek, Al-Imam: Al-Muwarra, Libanon 2004, str. 258-259; Al-Waqidi: Futuh Asch-scham, Kalkata 1854, zv.1, str.7-8)

Korán priamo uvádza špecifiká obrannej vojny:

povinnosť správať sa spravodlivo i proti nepriateľom:

I bojujte za cestu, ktorú Boh určil proti tým, ktorí bojujú proti vám, ale neprekračujte mieru. Veď Boh nemá rád tých, ktorí mieru prekračujú." ( Korán, 2:190)

ukončiť boj ihneď ak nepriateľ požiada o mier:

Ak by prestali, tak Boh je odpúšťajúci a milostivý. (Korán, 2:192)

Ak by sa vás stránili, nebojovali by proti vám a ponúkli by vám mier, potom vám už Boh na boj proti nim nedáva žiadne oprávnenie! (Korán, 4:90)

Ak by sa priklonili k mieru, tak sa k nemu prikloň a spoľahni sa na Boha. Veď On všetko počuje a všetko vie" (Korán, 8:61)

Čo teda NIE je džihád? #

nútenie niekoho konvertovať k islámu. Toto konanie je v priamom protiklade s: V náboženstve niet donútenia (Korán, 2:256).
dobíjanie iných národov (napr. turecké výjazdy do Európy)
kolonizovanie iných národov (napr. kolonizácia Indiánov v Amerike)
prevzatie územia pre hospodársky zisk (napr. prevzatie územia iného štátu pre získanie ropy, nerastných surovín)
použitie sily na riešenie vlastných sporov
demonštrácia sily vodcu