Sebaobrana v islame
Islam povoľuje primeranú sebaobranu. V prípade, že na nás niekto útočí, máme povinnosť brániť sa úmerne situácii v ktorej sa nachádzame.
Ochrana seba, vlastnej cti, mysle, majetku a náboženstva je v islame jedným zo základných princípov. V prípade, že je muslim priamo fyzicky napadnutý, má povolené sa fyzicky brániť. Nemá nechať útočníka (či už je to človek, alebo zviera), aby mu ublížil. Muslim má povinnosť chrániť seba a svoju rodinu. V prípade, že je muslim pri tejto obrane seba alebo svojej rodiny zavraždený, je považovaný za mučeníka (shaheeda). Jeho vrah pôjde do pekla (posúdenie je vždy na Bohu, avšak v Koráne za vraždu veriaceho hrozí Boh peklom):
Kto by zabil veriaceho úmyselne, toho odplatou bude peklo, v ktorom ostane naveky a Boh na neho zošle svoj hnev, prekľaje ho a pripraví preňho trápenie obrovské. (Korán, 4:93)
Ak je škoda, ktorú by útočník spôsobil malá, a muslim sa vzdá obrany kvôli zabráneniu prepuknutia väčšieho násilia, nepochybne mu to Alláh vynahradí, pokiaľ toto konanie útočníka nespôsobí škodu komukoľvek inému (napr. Ak majiteľ obchodu vidí zlodeja, ktorý kradne jedlo, nemusí ho hneď spacifikovať. Môže sa s ním kľudne aj porozprávať, ak vidí, že ide o situáciu, ktorá nikoho neohrozuje… Oproti tomu, ak vidí násilníka so zbraňou v ruke, ktorý sa vyhráža vykonaním násilia, mal by konať: ak je to v jeho silách násilníka spacifikovať, a ak nie - privolať pomoc polície..).
Fyzická sebaobrana vo vojne #
Ľudia, ktorí sú vojensky napadnutí, majú povolené brániť sa. Ak je človek fyzicky napadnutý, má povolené sa fyzicky brániť.
Jediný Boh v Koráne hovorí:
Tým, proti ktorým sa boj vedie, je dané povolenie (brániť sa) preto, že im bolo ukrivdené. A Boh má moc im pomôcť. (Korán, 22:39)
V prípade nutnosti sebaobrany máme využiť v tomto svete všetky vhodné dostupné prostriedky (nie premrštené a nespravodlivé), a až keď sa nemáme ako brániť, máme sa spoľahnúť na pomoc od Boha. Takýto bol príklad Proroka, ktorý takýmto spôsobom víťazil.
Boh o nutnom boji hovorí:
Boh kúpil od veriacich ich duše a ich majetky výmenou za záhradu rajskú. Budú bojovať za cestu, ktorú Boh určil, a tak budú zabíjať a budú zabíjaní. Je to sľub pravdivý, ktorým sa Boh zaviazal v Tóre a v Evanjeliu a v Koráne. (Korán, 9:111)
Nemáme byť zbabelí a v prípade, že nás niekto napadne, máme sa brániť úmerne a spravodlivo danej situácii. Niektorí z nás zomrú pri sebaobrane a pri obrane svojich rodín. No tak to má byť. Nik z nás nepredĺži svoj život ani o vlas. Nik z nás nezmení to, čo Boh pozná. V prípade fyzického útoku na nás, nemáme zomierať v nečinnosti. Ak je to možné, máme sa snažiť o sebaobranu.
Džihád sebaobrany proti vládcovi utláčateľovi #
Muslim má právo neakceptovať nespravodlivosť zo strany vladára, ktorý utláča ľud. Má právo povstať, protestovať a oddeliť takýchto vládcov od možnosti presadzovania svojej moci. Nemáme sa len prizerať a takto podporovať zlo. Ak je to možné, máme konať. Je však potrebné dodržať nasledujúce podmienky:
- muslim môže konať iba v prípade, že sa jedná o hraničnú situáciu, kedy nátlak už ďalej nie je možné akceptovať.
- má byť preferované vždy konanie s čo najmenším možným násilím (ak je možné vyhnúť sa násiliu úplne, je nutné túto možnosť použiť).
„I bojujte za cestu, ktorú Boh určil proti tým, ktorí bojujú proti vám, ale neprekračujte mieru. Veď Boh nemá rád tých, ktorí mieru prekračujú." (Korán, 2:190)
„Ak by sa vás stránili, nebojovali by proti vám a ponúkli by vám mier, potom vám už Boh na boj proti nim nedáva žiadne oprávnenie!" (Korán, 4:90)
„Ak by sa priklonili k mieru, tak sa k nemu prikloň a spoľahni sa na Boha. Veď On všetko počuje a všetko vie". (Korán, 8:61)
Treba tu tiež zdôrazniť, že pri takomto zvrhnutí vlády nesmie byť vládca zabitý (nik z nás nevidí do srdca iného človeka, takže treba predpokladať, že sa jedná o veriaceho, ale neznalého, alebo nepraktizujúceho správne a preto konajúceho hriechy. Poznámka: aj ľudia Knihy (Židia a kresťania) sú veriaci, aj keď sú v blude) a už vôbec nemajú byť poškodení iní ľudia, nie to ešte civilisti. Netreba zabúdať opäť na to, že Boh hovorí, že ak niekto zabije veriaceho úmyselne, skončí v pekle:
Kto by zabil veriaceho úmyselne, toho odplatou bude peklo, v ktorom ostane naveky a Boh na neho zošle svoj hnev, prekľaje ho a pripraví preňho trápenie obrovské. (Korán, 4:93)
- musí s tým súhlasiť nadpolovičná väčšina obyvateľstva
- konanie sebaobrany džihádu prito vládcovi je povolené iba v prípade, že je premyslené, čo nastane po ňom. Nie je možné oddeliť tyrana od vlády avšak ďalej neviedieť čo so vzniknutou situáciou - takéto konanie končí väčším zmätkom, než bol za vlády tyrana. Je potrebné mať zostavený podrobný plán: akým spôsobom sa bude postupovať, akým spôsobom sa bude postupovať, ak tento plán nebude naplnený a akým spôsobom sa bude ďalej postupovať, ak bude plán naplnený. Naše ruky nesmú predísť náš rozum. Naše konanie má byť premyslené vopred, musí byť spravodlivé, musí zabrániť akýmkoľvek škodám na životoch a majetkoch, ktorým je možné sa vyhnúť a musí zaistiť mier v krajine.
Nútené vyhostenie, vyhnanie z domovov #
Boh v Koráne hovorí:
Tým, ktorí boli vyhnaní zo svojich príbytkov bezprávne len preto, že hovorili: „Naším Pánom je Boh Jediný“. A nebyť toho, že Boh odráža jedných ľudí druhými, boli by porúcané pustovne, kostoly, synagógy a mešity, v ktorých sa meno Božie veľa spomína. Boh pomôže tomu, kto mu pomáha a podporuje ho. Veď Boh je silný a mocný. (Korán, 22:40)
Migrácia z dôvodu vyhnania z domova je jedným z najjasnejších príkladov útlaku. Zabavenie majetku z dôvodu okupácie je nespravodlivosť. Tieto verše hovoria o muslimoch, monoteistoch, ktorí boli vyhnaní zo svojich domovov len pre ich vieru (verš priamo hovorí o vyhnanstve muslimov polyteistami z Mekky do Mediny). Viera v Jediného Boha nie je hriech, ale naopak česť.
Časť: A nebyť toho, že Boh odráža jedných ľudí druhými hovorí o nutnosti sebaobrany. O tom, že nemáme ostávať ľahostajní voči svojmu životu, ale brániť sa. Ak by sa spravodliví ľudia nebránili, ale len by sa prizerali na deštuktívne aktivity tyranov a despotov, nakoniec by sme nenašli žiadne pustovne, mešity a ani iné miesta uctievania Jediného Boha, v ktorých sa spomína Jeho meno (Alláh - Jediný Boh). Boh pomôže tomu, kto mu pomáha a podporuje ho. Veď Boh je silný a mocný. Nemáme zabúdať na to, že Boh nám pomôže. Či už v obrane, alebo i pri nútenom opustení nášho domova.
Migrácia z dôvodu utláčania #
V prípade, že muslim nemá ako čeliť zlu zo strany utláčateľa (vládcu, vlády..), v prípade, že neexistuje šanca na zlepšenie sittuácie v momentálnych podmienkach, mal by emigrovať:
Tým, ktorých anjeli berú zo života pozemského a ktorí sami sebe ukrivdili, povedia: „Ako ste na tom boli?“ Povedia: „Boli sme slabí (utláčaní) na zemi“. Povedia: „A či nebola Božia zem rozsiahla, aby ste na nej emigrovali?“. Tých útočišťom bude peklo. Je to veru zlý koniec. S výnimkou tých slabých z radov mužov, žien a detí, ktorí sa na nič nezmôžu a ktorí nenachádzajú žiadnu cestu (východiska), tým azda Boh prepáči. A Boh je prepačujúci a odpúšťajúci. (Korán, 4:96-99)
Nemáme sa nechať utláčať. Nemáme utekať, ak je možnosť zmeniť našu situáciu a obrániť seba a svoju rodinu. Ak však nie je možné riešenie situácie v krajine, v ktorej žijeme, a sebaobrana (by) nebola dostačujúca máme danú krajiny opustiť (ak je to v našich silách) a emigrovať inam, kde nebudeme utláčaní. Táto možnosť je nám daná po možnosti sebaobrany.