Trest za mimomanželský styk
Trest za cudzoložstvo podľa islamu #
V islame sa berie manželstvo veľmi vážne. Ak žena, alebo muž nie sú v manželstve spokojní, môžu sa rozviesť (islam rozvod povoľuje 2x). Dokonca ak manželka súhlasí, môže mať muž až 4 manželky (v islame je povolená polygamia tohto typu). Z tohto dôvodu sa mimomanželský styk, nevera trestne stíha.
Na preukázanie / dokázanie činu sú nutní:
- 4 cudzí svedkovia činu (Korán, 24:3), alebo
- 1 priamy svedok činu - ak ide o manželku alebo manžela podvedeného človeka (Korán 24:6),
- alebo priznanie páchateľov. Bez toho nie je možné trest za cudzoložstvo uložiť.
V prípade mimomanželského styku, ktorý bol preukázaný je možné uložiť trest 100 rán bičom:
Tú, ktorá sa dopustí mimomanželského pohlavného styku a Toho, ktorý sa dopustí mimomanželského pohlavného styku, zbičujte, každého z nich sto údermi a nech sa vás nezmocní voči nim žiaden súcit, ktorý by vás viedol k poľaveniu v dodržiavaní náboženstva Bohom určeného, ak veríte v Boha a v Deň posledný. A nech dosvedčí uplatnenie trápenia voči nim skupina veriacich. (Korán, 24:2)
Navyše ten/tá, kto vykonal preukázaný nemanželský pohlavný styk, sa viac nesmie oženiť/vydať s počestnou/počestným veriacim:
Ten, kto sa dopúšťa mimomanželského pohlavného styku, sa neožení s inou než s takou, ktorá sa dopustila mimomanželského pohlavného styku, alebo s mušrikou. S tou, ktorá sa dopúšťa mimomanželského pohlavného styku sa neožení nik iný než ten, kto by sa dopúšťal mimomanželského pohlavného styku, alebo mušrik. Je to zakázané veriacim. (Korán, 24:3)
Zlé a nečisté sú pre zlých a nečistých, a zlí a nečistí sú pre zlé a nečisté, a dobré a čisté sú pre dobrých a čistých, a dobrí a čistí sú pre dobré a čisté.. (Korán, 24:26)
Trest pre tých, ktorí osočujú z nevery: #
Ak by niekto osočil (krivo obvinil) niekoho z nevery, bude potrestaný on:
Tí, ktorí obviňujú z mimomanželského pohlavného styku počestné ženy a potom by nepriviedli štyroch svedkov, tých zbičujte osemdesiatimi údermi bičom a neprijmite od nich už nikdy žiadne svedectvo. To sú tí spurní. (Korán, 42:4)
Sunna a trest za cudzoložstvo #
Mnoho ľudí diznterpretuje výroky tradície pre akési naoko znemožnenie islamu. Vyberú si výrok, ktorý hovorí o tom, že k Prorokovi bol privedený muž a žena, ktorí spáchala cudzoložstvo a boli nakoniec ukameňovaní, s tým, že prehliadnu celý popis danej udalosti. Ide o tento výrok: Prorok nariadil ukameňovanie židovského muža a ženy (za cudzoložstvo).(Sunan Ibn Majah 2557, Book 20, Hadith 25)
V tomto prípade nešlo o muslima a muslimku ale o Žida a Židovku, ktorí spáchali cudzoložstvo. Boli privedení k Prorokovi Muhammadovi a obvinení z nevery. Prorok im dal možnosť konvertovať k islamu, aby tak dostali menej prísny trest - a to “len” bičovanie. Oni však odmietli, ostali Židmi, a tak boli potrestaní podľa ich vlastného židovského zákona, ktorý narozdiel od Koránu určuje kameňovanie cudzoložníkov: (Biblia, Lv 20,10: Kto sa dopustí cudzoložstva s vydatou ženou, teda kto cudzoloží so ženou svojho blížneho, musí zomrieť — cudzoložník i cudzoložnica.) Bolo spravodlivé, aby boli potrestaní podľa svojho zákona, ktorý vyznávali. V tomto prípade nešlo o zmenu trestu za cudzoložstvo voči Koránu, ale o dodržiavanie Zákonov ku ktorým sa daný veriaci (v tomto prípade Žid) hlási. Ani my si dnes nemôžeme vyberať ako sa nám páči alebo nepáči - buď žijeme podľa jedného alebo podľa druhého Zákona. Ak by sa daní cudzoložníci rozhodli akceptovať proroka Ježiša a proroka Muhammada a pridali sa k islamu, dostali by trest stanovený Koránom (bičovanie) a boli by prepustení. Oni si však vybrali inak - vybrali si prísnejší trest.
Druhý výrok (https://sunnah.com/muslim:1695b), ktorý sa vzťahuje na sunnu a hovorí o ukameňovaní muža Ma’íz ibn Malika, hovorí znovu nie o všeobecne platnom treste, ale iba o konkrétnej špecifickej situácii, kedy páchateľ cudzoložtva - Ma’íz - prišiel za Prorokom a žiadal ho, aby ho ukameňovali, lebo veril, že iba takým spôsobom sa zmyje jeho hriech, ktorý spáchal. V tejto tradícii sa ale píše, že Prorok ho poslal preč. On sa opäť vrátil a znovu sa verejne priznal a požadoal daný trest. Prorok ho opäť poslal preč a dal prešetriť, či je tento človek mentálne spôsobilý. Ma’íz ibn Malik sa ale vrátil opäť. Tri krát ho Prorok poslal preč. Nepomohlo to, muž sa opäť vrátil na 4.krát a požadoval trest za hriech, ktorý spáchal. Až vtedy mu bol udelený trest smrti ukameňovaním.
Jedná sa teda o vysoko špecifické situácie, ktoré nie je možné vnímať bez kontextu, alebo ich brať ako právo od Boha pre celú spoločnosť. Vzťahovali sa iba na konkrétne situácie a posúdenie Prorokom, ako Božím splnomocnencom.
Záver #
Pri dosvedčení a preukázaní cudzoložstva - 4 očitými svedkami, alebo 1 očitým svedkom ako podvedeným manželom/manželkou, alebo priznaním páchateľov - je v islame možné páchateľom uložiť trest 100 rán bičom, na základe Koránu 24:2. Ak skutok nie je dosvedčený a preukázaný, nie je možné páchateľov potrestať. Okrem bičovania bz sa iné tresty nemali používať, pretože ak boli použité, boli použité iba na špecifické konkrétne situácie za čias Proroka a Boh nám ich v Koráne nepredpísal ako trest, ktorý je platný pre všetky spoločenstva existujúce po zoslaní Koránu.