Prístup islamu k Ľuďom knihy

Prístup islamu k Ľuďom knihy

Islam je náboženstvom mieru. Náboženstvom, v ktorom niet donútenia. Ak sa niekto pevne drží islamu a slov Koránu, nikdy nebude nikoho nútiť ku konverzii. Konverzia k islamu musí vychádzať z hĺbky duše a musí byť skutočne o presvedčení človeka žiť islam v autentickej podobe. Celkovo nútená konverzia by nemala žiaden zmysel.

My ako muslimovia máme viesť Ľudí knihy k dosiahnutiu plnej pravdy o Bohu a Jeho náboženstve, ktoré ľudstvu prenechal a máme inšpirovať neveriacich nasledovať náš príklad spravodlivého správania sa.

Jediný Boh v Korane hovorí:

“V náboženstve niet donútenia. Správne a rozumné od nesprávneho a nerozumného je už rozlíšené. Kto odmietne nasledovať a veriť v tágúta a uverí v Boha, ten sa uchopí pevnej rukoväti, ktorá sa nikdy nerozlomí. A Boh všetko počuje a všetko vie.” (Korán, 2:256)

Prikazuje nám brániť slabých:

Prečo nebojujete za cestu, ktorú Boh určil a za slabých z radov mužov, žien a detí?.. (Korán, 4:75)

Ten, kto skutočne verí v Jediného Boha a v Korán, nebude nikdy nikoho nútiť konvertovať a naopak, bude ochraňovať slabých a snažiť sa ich správnym životom a príkladom praxe viery inšpirovať k prijatiu islamu.

Ochrana stavieb a majetkov Ľudí knihy #

Boh v Koráne zakazuje, aby sme poškodzovali cudzie majetky a stavby a pod trestom pekla zakazuje ich poškodzovanie:

Kto väčšiu krivdu pácha než ten, kto zakazuje, aby sa v modlitebniach Bohom určených spomínalo Jeho meno a usiloval sa o ich zrúcanie? Tým nenáleží do nich vstúpiť, jedine ak so strachom. V živote najnižšom ich bude sprevádzať potupa a dostane sa im v živote poslednom trápenie obrovské. (Korán, 2:114)

Existuje opis známej udalosti, ktorá sa udiala v r. 628 n.l., kedy prišla delegácia z kláštora svätej Kataríny k Prorokovi a požiadala o jeho ochranu. Odpovedal im priznaním Listiny práv. Tento kláštor je dodnes pokladnicu kresťanských dejín, ktorá zostala bezpečne chránená 1 400 rokov pod muslimskou ochranou. Nachádza sa na úpätí hory Sinaj v dnešnom Egypte a je najstarším kláštorom na svete. Znenie tejto zmluvy je nasledované:

“Toto je posolstvo od Muhammada ibn Abdullaha, ako zmluva pre tých, ktorí prijali kresťanstvo. Sme s nimi. Veru, ja, moji služobníci, pomocníci a nasledovníci - spoločne ich budeme brániť, pretože kresťania sú taktiež mojim ľudom. A pre Boha Jediného, odmietam čokoľvek čo by ich zarmútilo. Odmietam akýkoľvek nátlak voči nim. Ani ich sudcovia nesmú byť odstránení z ich pozícií, ani ich mnísi nesmú byť vyhnaní z ich kláštorov! Nikto nesmie zničiť dom ich náboženstva (kostol), poškodiť ho, alebo zobrať z neho čokoľvek do domu muslimov. Ak by niekto niečo z toho neuposlúchol, veru neuposlúchol by Božiu zmluvu a neposlúchol by Jeho Proroka. Veru, sú mojimi spojencami a majú plnú bezpečnú ochranu proti všetkému, čo nenávidia. Nikto ich nesmie nútiť cestovať, alebo ich viazať k tomu, aby museli bojovať. Muslimovia majú za nich bojovať! Ak má byť kresťanka vydatá za muslima, nie je to platné bez jej súhlasu. Nesmie byť bránené jej navštevovať jej kostol, aby sa pomodlila. Ich cirkvi majú byť rešpektované. Nie je možné im brániť v náprave, a ani dodržaniu ich posvätných zmlúv. Nikto z národov muslimov nesmie neposlúchnuť túto zmluvu až do posledného dňa (konca sveta).” (Zdroj: https://karamah.org/wp-content/uploads/2020/04/Prophet-Muhammad%E2%80%99s-Promise-to-Christians.pdf)

Zákaz brania si dôverníkov z radov kresťanov a Židov #

Boh v koráne hovorí:

Vy, ktorí ste uverili, neberte si Židov a kresťanov za dôverníkov. Jedni sú dôverníkmi druhých. A kto z vás by si ich vzal za dôverníkov, ten patrí k nim. Veru Boh správne neusmerní ľudí krivdiacich. (Korán, 5:51)

Vy, ktorí ste uverili, neberte si za dôverníkov tých, ktorí si berú vaše náboženstvo na posmech a zábavu, tých, ktorí pochádzajú z radov tých, ktorým bola daná Kniha pred vami a z radov tých, ktorí odmietli veriť. A bojte sa Boha, ak ste veriaci. (Korán, 5:57)

Nech si veriaci neberú tých, ktorí odmietajú veriť, za dôverníkov mimo veriacich. A kto by tak robil, ten k Bohu nepatrí. Iba ak by ste tak robili z obavy pred nimi. A Boh vás varuje Sám pred Sebou. A k Bohu speje koniec všetkého. (Korán, 3:28)

Ani židia, ani kresťania nebudú s tebou spokojní, až kým nebudeš nasledovať ich cestu. Povedz: „Správne usmernenie pochádzajúce od Boha je tým správnym usmernením“. Ak by si nasledoval ich túžby po tom, ako sa ti dostalo poznania, nedostane sa ti už od Boha ochrancu a ani nikoho, kto by ti pomohol a podporil ťa. (Korán, 2:120)

Možno si niekto povie, prečo sa nepriateliť s kresťanmi alebo Židmi? No o priateľstve sa v tomto verši nehovorí. Hovorí sa tam o tom, aby sme si ich nebrali za dôverníkov v náboženských otázkach a otázkach nášho života v ktorej je naše náboženstvo smerodajné. Kresťania a Židia totiž pristupujú k riešeniu týchto otázok alebo sporov inak ako nám bolo doporučené v islame. Nemáme si od nich nechávať radiť v náboženskej otázke, keďže nepoznajú správne odpovede (Židia odmietajú prijať Mesiáša Ježiša ako Posla Božieho, a kresťania zase povýšili Mesiáša Ježiša na boha). Nemáme sa nechať ovplyvňovať ich zvykmi (napr. pitie alkoholu v ich partii), ktoré sú v protiklade k náboženstvu od Jediného Boha, ktoré nám bolo darované ako drahokam najväčšej hodnoty. Mnoho ľudí v spoločnosti Ľudí knihy prestane praktizovať Bohom ustanovené predpisy a začne dokonca porušovať zakázané (je ľahšie podľahnúť, ak je človek viac pokúšaný). Z tohto dôvodu sa máme vyhýbať tomu, aby sme zapadli do ich skupín. Mohlo by nás to ťahať smerom dolu v rámci praxe v našom náboženstve.

Prístup islamu k Ľuďom knihy mimo náboženských otázok #

Máme mať taktiež vždy na pamäti, že Boh hovorí, že aj medzi Ľuďmi knihy sa nachádzajú spravodliví ľudia:

Nie sú všetci rovnakí. Medzi Ľuďmi Knihy je spoločenstvo rovné. Prednášajú Božie znamenia počas noci a pritom sa v polohe sužúdu klaňajú. Veria v Boha a v Deň posledný, prikazujú chvályhodné veci a správania a zakazujú odsúdeniahodné veci a správania a usilujú sa o dobré činy. Tí patria medzi zbožných. (Korán, 3:113-114)

Ak prídeme do kontaktu s Ľuďmi knihy (Židia a kresťania), ktorých máme ako muslimovia povinnosť viesť k poznaniu, nemáme sa zbytočne hádať (ak nechcú ísť na cestu monoteizmu, sami si škodia). Máme sa radšej snažiť konať dobré skutky:

Zoslali sme ti dole Knihu s pravdou (Korán), potvrdzujúcu to, čo jestvuje z Knihy (Evanjelium a Tóra) a ako svedectvo o nej. Rozhodni teda medzi nimi podľa toho, čo Boh zoslal a nenasleduj a neuprednostňuj ich túžby pred tým, čo sa ti dostalo z pravdy. Každému z vás sme učinili zákony a cestu svoju. A keby bol Boh chcel, bol by vás učinil jedným spoločenstvom, ale neurobil tak, aby vás skúške podrobil v tom, čo vám dal. Predbiehajte sa preto v konaní dobrých vecí. K Bohu sa vrátite všetci a vtedy vám oznámi to, o čom ste sa sporili. (Korán, 5:48)

Máme sa k nim teda správať spravodlivo. Snažiť sa ich viesť k viere v Jediného Boha skrze dobré skutky, láskavý prístup a jasný postoj rozlišovania dobrého a zlého.