Hroby a orodovanie

Hroby a orodovanie

Modliť sa k hrobom alebo orodovať k zosnulým je v isláme zakázané (rovnako tak k hrobu proroka Muhammada). Takéto konanie je považované za jeden z najväčších hriechov pridružovania k Bohu Jedinému. Muslimovia majú povolené modliť sa iba k Jedinému Bohu a len Jemu Jedinému sa klaňať, iba Jeho prosiť. Modlitba má obsahovať výlučne Božie meno.

V Koráne sa k tejto téme viaže verš:

Uctievajú mimo Boha to, čo im neuškodí a ani neprospeje a hovoria: „To sú tí, ktorí sa za nás prihovoria u Boha.“ Povedz: „Vy chcete oznámiť Bohu niečo, čo by On nepoznal ani v nebesiach a ani na zemi?“ Jedinečný je, nemá sa Mu pripisovať to, čo nezodpovedá pravde a je vysoko nad tým, čo k Nemu pridružujú. (Korán, 10:18)

Modloslužba, pridružovanie k Bohu

Jediný skutok, ktorý Alláh neodpustí je skutok modloslužby: pridružovania k Bohu. Ak niekto verí, že mŕtvy človek ho počuje (je všepočujúci), že pozná jeho skutky (je vševediaci), vie mu pomôcť (je všemocný), stavia tohto mŕtveho človeka na úroveň Alláha Všemocného Vševediaceho. Tento skutok sa nazýva pridružovanie k Jedinému Bohu, modloslužba a hrozí za ňu veľmi prísny trest na druhom svete:

Boh neodpustí, ak by bolo k Nemu čokoľvek pridružené a odpustí mimo toho, komu chce. A kto k Bohu pridružil, ten si vymyslel hriech obrovský. (Korán, 4:48)

Výnimku z modlitieb pri hrobe tvorí modlitba za zosnulého (salátul žináza). Veriaci sa môže túto modlitbu za zosnulého pomodliť na cintoríne. Počas tejto modlitby sa nevykonáva ruku’u ani sudžúd.