Pridružovanie k Bohu (širk, modloslužba)

Pridružovanie k Bohu (širk, modloslužba)

Základným princípom islamu je viera v Jediného Boha (výlučné uctievanie Jeho jediného) a konanie dobrých skutkov, život podľa Božieho Zákona. Pridružovanie k Bohu (širk) / polyteizmus / modloslužba je činnosť, ktorá dáva iným predmetom alebo ľuďom, či bytostiam vlastnosti, ktoré má len Jediný Boh. Širk je v islame považovaný za jeden z najťažších hriechov a zároveň je to najťažší hriech vo vzťahu k nás ako stvorenia voči Jedinému Bohu. Nižšie si prejdeme rozdelenie pridružovania k Bohu a trest, ktorý za túto činnosť od Jediného Boha hrozí.

Viera v Jedinečnosť Alláha sa nazýva tauhíd. Jej základné princípy nám pomôžu pochopiť, prečo je širk skutočne veľmi zlým skutkom.

Tauhíd #

  • tauhíd ar-rubúbijja = tvrdenie, že Allah je Jediný, zvrchovaný Pán svetov (bez ktorého vedomia sa nič nestane), ktorý nemá žiadneho spoločníka ani spoločníkov
  • tauhíd al-asmá was-sifát = tvrdenie, že vlastnosti Allaha sú jedinečné a nič sa im nevyrovná (nik nemá rovnaké vlastnosti, aké má Allah)
  • tauhíd al-ibáda = tvrdenie, že Allah je jediný, ktorý má právo na to, aby bol uctievaný

Kategórie širku (pridružovania k Jedinému Bohu) #

Všetko, čo narúša tvrdenia tauhídu (ktoré sú založené na vlastných slovách Božích z Koránu) je pridružovaním k Bohu. Nižšie si popíšeme jednotlivé kategórie:

1. širk pridružovania k vláde Allaha #


= je tvrdenie, že niekto iný než len sám Allah vládne tomuto svetu, podieľa sa na panovaní nad stvorením, je Mu rovný alebo takmer rovný. Taktiež do tejto kategórie patrí ateizmus, ktorý tvrdí, že neexistuje nik väčší, kto by vládol človeku ako stvoreniu než človek sám. Väčšina dnešných náboženských systémov vo svete patrí k tomuto smeru širku. Delí sa na:

  • širk pridávania iných božstiev: je tvrdenie, že existuje existuje tzv. hlavný boh a podbohovia, duchovia alebo smrteľníci, ktorí sa podieľajú na Božej vláde. Patria tú náboženstvá, ktoré sa navonok označujú ako monoteistické - napr. kresťanstvo, ale aj priamo polyteistické - napr. hinduizmus.

Kresťanstvo vyhlasuje, že Jediný Boh sa zjavil v 3 osobách, v trojici, ktorá je zložená z 3 substancií: Otec, Syn, Duch svätý. Tieto osoby sú chápané ako jednota, ktorá zdieľa jednu substanciu, alebo podstatu. Prorok Ježiš je v tejto koncepcii viery povýšený na božstvo, ktoré sedí po pravici Boha a súdi svet. Ježiš a Duch svätý sú v tejto viere spoločníkmi Alláha v Jeho vláde. Allah na tieto ich tvrdenia odpovedá slovami:

Ľudia Knihy, neprekračujte medze svojho náboženstva a nehovorte o Bohu iné než pravdu. Veď Mesiáš, Ježiš, syn Márie, je len poslom Božím a Jeho slovom, ktoré vrhol Márii a duchom od Neho. Verte teda v Boha a jeho poslov a nehovorte: „Traja“. Prestaňte, je to lepšie pre vás. Veď Boh je len jeden Boh, Je jedinečný na to, aby mal syna. Jemu náleží, čo je v nebesiach a čo je na zemi. A Boh sám postačí, aby sa na Neho spoľahlo. (Korán, 4:171)

Treba tu spomenúť aj to, že tento druh širku sa vyskytuje aj medzi muslimami v presvedčení, že duše zbožných zomrelých ľudí môžu ovplyvňovať záležitosti tohto sveta. Ich duše vraj dokážu naplniť potreby ľudí. Medzi mnohými muslimskými mystikmi (z radu sufizmu) panuje viera, že ich vodca Ridžál al-Ghajb (človek neviditeľného sveta) obýva miesto zvané Qutub, z ktorého sú riadené všetky záležitosti tohto sveta.

  • širk popretím Allahovej existencie: do tejto kategórie spadá absolútny ateizmus ale i tvrdenia, že človek je tým najvyšším čo existuje (od miernych prejavov egoizmu a povyšovania človeka, až priamo po uctievanie ľudí: narpr. egyptské náboženstvá farónov). Taktiež sa do tejto kategórie radí tzv. džinizmus - čo je tvrdenie, že Boh neexistuje, ale ľudia ako bytosti nadobúdajú určitú formu osvietenia.

2. širk v Allahových menách a vlastnostiach #


Jediný Boh nám o sebe dáva v Koráne vedieť mnoho. Popisuje mnohé svoje vlastnosti, ktorým sa nik iný nevyrovná. Širk tejto kategórie zahŕňa bežné polyteistické praktiky ako: poľudšťovanie Boha a zbožštenie stvorenstva:

  • poľudšťovanie Jediného Boha:

Je podceňovanie vlasností Jediného Boha a nahrádzanie ich ľudskými vlastnosťami. Do tejto kategórie spadajú napr. tvrdenia judaizmu a kresťanstva, že Boh musí odpočívať:

Veď Hospodin za šesť dní utvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich, a v siedmy deň odpočíval. Preto Hospodin požehnal sobotný deň a posvätil ho. (Biblia, Ex 20:11)

Pričom Boh sám v Koráne hovorí:

Nevideli, že Boh, ktorý stvoril nebesá a zem a neunavilo Ho pritom ich stvorenie, má moc na to, aby oživil mŕtvych? Veru áno, On má nad všetkým moc. (Korán, 46:33)

Boh, niet boha okrem Neho, večne živého, večne existujúceho. Nezastihne ho driemota ani spánok. Jemu náleží, čo je v nebesiach a čo je na zemi. Ktože by sa u Neho mohol prihovoriť inak než s Jeho povolením. Pozná ich súčasnosť i budúcnosť, ale oni neobsiahnu z Jeho poznania nič, jedine to, čo by On chcel. Jeho Kursy pojíma nebesia a zem a nezaťaží Ho ich ochrana a opatrovanie. A On je ten, nad ktorým vyššieho niet a je preveľký /najvznešenejší/. (Korán, 2:255)

Taktiež do tejto kategórie patria hriechy kresťanských maliarov (ako Michelangelo), ktorí zobrazovali Boha ako staršieho nahého muža európskeho typu. Tieto maľby zosmiešňujúce Jediného Boha môžeme dodnes vidieť v Sixtínskej kaplnke vo Vatikáne.
V neposlednom rade tu patrí kresťanské tvrdenie, že Boh splodil syna (že nestvoril proroka Ježiša, ale že splodil človeka plodením), pričom Boh hovorí:

Povedali: „Ten, v moci ktorého je milosť, si učinil dieťa“. Veru ste prišli s niečím hrôzostrašným, Takmer sa z toho roztrhnú nebesá, zem sa popraská a hory sa zrútia a rozpadnú, Z toho, že Tomu, v moci ktorého je milosť, dieťa pripísali, A pritom nenáleží k vlastnostiam Toho, v moci ktorého je milosť, aby sám Sebe učinil dieťa. Každý, kto je v nebesiach a na zemi, príde ako poddaný k Tomu, v moci ktorého je milosť. (Korán, 19:88-93)

Ježišov príklad u Boha je podobný príkladu Adama. Stvoril ho zo zeme a potom jej povedal:„Buď“ a ona je. (Korán, 3:59)

  • zbožšťovanie stvorenia:

Je forma širku, pri ktorej sú stvorenstvu dávané mená a vlastnosti, ktoré má len Jediný Boh.
Do tejto kategórie patrí napr. tvrdenie kresťanov, že Ježiš je Vševediaci, že pozná minulosť, prítomnosť a budúcnosť možnú i nemožnú tak ako Vševediaci Boh (i keď Biblia samotná toto tvrdenie priamo popiera: “O tom dni alebo hodine (poslednej) však nevie nikto, ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec. (Biblia, Mk 13:32)”) alebo tvrdenia, že Panna Mária, svätí a iní ľudia majú vlastnosti ako Jediný Boh - napr. sú rovnako Všepočujúci ako Jediný Boh a počujú naše prosby, pričom Boh hovorí:

Uctievajú mimo Boha to, čo im neuškodí a ani neprospeje a hovoria: „To sú tí, ktorí sa za nás prihovoria u Boha.“ Povedz: „Vy chcete oznámiť Bohu niečo, čo by On nepoznal ani v nebesiach a ani na zemi?“ Jedinečný je, nemá sa Mu pripisovať to, čo nezodpovedá pravde a je vysoko nad tým, čo k Nemu pridružujú. (Korán, 10:18)

K zbožšťovaniu panny Márie treba ešte dodať, že satan využíva veľmi sofistikovanú manipuláciu poloprávd, kedy sa zjavuje v podobe mladej devy, ktorá sa však nikdy nepredstavuje priamo menom, ale hovorí o sebe v nekonkrétnych pomenovaniach typu “som nepoškvrnené počatie” (pričom si kresťania domýšľajú, že ide o pannu Máriu) a vyzýva ich k modloslužbe (k modlitbe ruženca - uctievaniu panny Márie a pridávaniu jej vlastností, ktoré náležia výlučne Bohu), dokonca raz za čas prevedie liečenie reiki pomocou mágie (aby ich v blude udržal). Je pozoruhodné, ako sú niektorí kresťania zvedení k bludu tak hlbokému, že i keď im ich “svätí” povedia, citácia: “satan sa mi zjavil v podobe Ježiša a panny Márie” (Páter Pio a František z Assisi), stále ani za mak nepochybujú o týchto zjaveniach a uctievajú ich. Boh k tomuto hovorí:

Oni vzývajú mimo Neho modly ženského pohlavia. A oni vzývajú len satana vzbúreného. (Korán, 4:117)

Taktiež tu patrí širk pomenovania ľudí Božími vlastnosťami: napr. Rahmán (Najmilostivejší), alebo Karim (Najštedrejší zo všetkých).
A rovnako tu patrí aj širk nosenia amuletov, ochranných náramkov (červený náramok), talizmanov (turecké modré oko), numerológie, kariet, veštenia.., kedy človek prisudzuje ochrannú moc predmetu, miesto Jediného Boha.

Modloslužba, širk

3. širk v uctievaní Jediného Boha #


Do tejto kategórie širku patrí pridružovanie, v ktorom je uctievanie smerované k niekomu inému než k Jedinému Bohu. Odmena za uctievanie sa môže pri tomto type širku očakávať od stvorenia (napr. keď ľudia veria, že im panna Mária (ako “matka Božia”)/ svätý / prorok, Ježiš, Muhammad.. zaručí vstup do raja a preto ich uctievajú v modlitbách a predkladajú im svoje prosby; Všetky ľudmi stvorené náboženstvá (odklony od islamu) vyzývajú k tomuto veľkému hriechu. Tento typ širku predstavuje najväčší akt vzbury voči Tomu, kto vládne celému svetu a vesmíru. Je rozšírený tak v iných vierovyznaniach, ako dokonca aj v islame. Niektoré smery islamu neváhajú časti modlitby (ktorá má patriť výlučne Jedinému Bohu) použiť na spomínanie a prostenie prorokov a spravodlivých Božích služobníkov (napríklad Aliho, proroka Muhammada, alebo proroka Abraháma), i keď je napísané:

Povedz: „Modlitba moja, obeť moja, môj život i moja smrť náleží Bohu, Pánovi tvorstva“, ktorý nemá spoločníka. (Korán, 6:162-163)

Trest za širk, pridružovanie k Bohu #

Veľký širk je hriech tak veľký, že doslova vymaže dobré skutky, ktoré človek môže vykonať a zaručí jeho nositeľovi večné zatratenie v pekle:

Keby boli pridružili k Bohu, bolo by márne všetko, čo konali. (Korán, 6:88)

„Ak by si k Bohu pridružil, tvoje skutky budú márne a budeš patriť medzi tých, ktorí prehrali“. (Korán, 39:65)

Všemocný a Vševediaci Allah, ktorému patrí všetká Vznešenosť a Sláva neodpustí širk (pridružovanie ku Nemu - Jedinému Bohu) človeku, ktorý zomrie s týmto hriechom, bude pridružovať k Jedinému Bohu iných bohov, a ktorý to neoľutuje a neprestane tak konať. Širk je najväčšia urážka voči Bohu a spochybňovanie Jeho Majestátnosti, Perfektnosti a Jedinečnosti. Allah v Koráne hovorí:

Boh neodpustí, ak by bolo k Nemu čokoľvek pridružené a odpustí mimo toho, komu chce. A kto k Bohu pridružil, ten si vymyslel hriech obrovský. (Korán, 4:48)

Vrhneme do sŕdc tých, ktorí odmietli veriť, hrôzu za to, že pridružili k Bohu to, o čom nezoslal žiaden dôkaz. Ich útočiskom bude oheň. A zlé je veru obydlie krivdiacich. (Korán, 3:151)

V Deň súdny budú mušrikíni (tí, ktorí konali širk, modloslužobníci) hovoriť:

Prisaháme na Boha, že sme boli v blude zjavnom, keď sme vás stavali na roveň Pána tvorstva. (Korán, 26:97-98)

V deň, keď ich zhromaždíme všetkých a potom povieme tým, ktorí pridružovali k Bohu: „Kde sú vaši spoločníci, o ktorých ste tvrdili že existujú?“ Skúškou pre nich bude už len to, že povedia: „Bože, Pán náš, prisaháme, že sme nič nepridružovali“. Pozri sa, ako budú klamať svoje duše a ako ich opustí to, čo si vymýšľali. (Korán, 6:22-24)

Vyvarujme sa teda širku, najväčšiemu hriechu proti Bohu: pridružovaniu k Nemu Jedinému:

Vybrali sme v každom spoločenstve posla: „Uctievajte Boha a vyhýbajte sa tágutovi (falošným božstvám, satanovi)“. (Korán, 16:36)

Buďte Bohu verní. Nič k Nemu nepridružujte. Kto k Bohu pridruží, akoby sa rútil z neba a (draví) vtáci by ho pritom lapili (a trhali na kusy), alebo by sa s ním vietor rútil do hlbín ďalekých. (Korán, 22:31)