Sekty v islame a muslimske bratstvo
V dnešnom muslimskom svete je potrebné sa vyvarovať praktikám nepravých náboženských smerov. Existuje len jeden islam (podriadenie sa Bohu), ktorý nám bol daný ako náboženstvo od Jediného Boha, avšak zároveň tak existuje mnoho odklonov od islamu, ktoré sa zaň schovávajú. Tieto odklony sú či už teologického rázu (modloslužba a iné), alebo svetského rázu (založené na agresii). Oba tieto rázy siekt islam ako náboženstvo odmieta.
Ľudia, ktorí nasledovali monoteizmus islamu v časoch proroka Mojžiša a pred ním, sa dostanú do raja rovnako ako ľudia nasledujúci učenie proroka Ježiša, žijúci počas obdobia jeho pôsobenia až do príchodu posledného proroka. Pre dnešok je záväzným náboženstvom pre každého človeka nasledovanie islamu podľa Koránu a príkladu proroka Muhammada. Tí, ktorí budú nasledovať striktný monoteizmus islamu a príklad proroka Muhammada, majú prísľub Boží: prísľub večného života v raji.
Odklony od nasledovania islamu podľa Koránu a príkladu proroka Muhammada sú odklony:
- k preferencii agresivity a násilia miesto spravodlivosti
- k modloslužbe - nosenie talizmanov, modlenie sa k mŕtvym, pridružovanie k Bohu
- popieranie Božích slov ako odklon
- k fanatizmu a okliešťovaniu slobody vierovyznania
- k súdeniu viery islamu niekoho iného
Agresivita a násilie ako odklon #
Muslimské bratstvo patrí medzi jednu zo siekt, ktorá skončí (dočasne, alebo permanentne - posúdenie toho je na Jedinom Bohu) v pekle. Toto zoskupenie, ako aj iné teroristické zoskupenia, prekrúcajú islam a povoľujú veci, ktoré sú v islame zakázané. Povoľujú agresivitu, násilie, nátlak a vraždenie, ktoré Boh zakazuje:
..že ten, kto by zabil dušu za niečo iné než za dušu zavraždenú alebo za skazu, ktorú šírila na zemi, akoby zabil všetkých ľudí. (Korán, 5:32)
Kto by zabil veriaceho úmyselne, toho odplatou bude peklo, v ktorom ostane naveky a Boh na neho zošle svoj hnev, prekľaje ho a pripraví preňho trápenie obrovské. (Korán, 4:93)
Modloslužba ako odklon #
Trvalo skončia večne v pekle taktiež smery, ktoré pridružujú k Bohu:
Boh neodpustí, ak by bolo k Nemu čokoľvek pridružené a odpustí mimo toho, komu chce. (Korán, 4:48)
Preto je veľmi dôležité uznávať iba striktný monoteizmus - nemodliť sa k ničomu inému než k Jednému Jedinému Bohu a len Jeho svojimi skutkami a životom uctievať. Ak sa niekto modlí k svätým (mŕtvym ľuďom), alebo k prorokom, alebo k zvieratám, alebo k iným modlám, koná hriech, ktorý ho vyčleňuje z islamu, a tým aj z možnosti dostať sa do raja.
Uctievajú mimo Boha to, čo im neuškodí a ani neprospeje a hovoria: „To sú tí, ktorí sa za nás prihovoria u Boha.“ Povedz: „Vy chcete oznámiť Bohu niečo, čo by On nepoznal ani v nebesiach a ani na zemi?“ Jedinečný je, nemá sa Mu pripisovať to, čo nezodpovedá pravde a je vysoko nad tým, čo k Nemu pridružujú. (Korán, 10:18)
Rovnako tak nebezpečné je nosiť rôzne amulety, ktorým človek prikladá nadpozemskú moc (napr. turecké modré oko), a tiež na Slovensku obľúbené červené šnúrky na rukách (ak človek verí, že ho ochránia). Je to prisudzovanie Božských vlstností predmetom a ľuďom - modloslužba.
Popieranie Božích slov ako odklon #
Medzi široko rozšírený odklon v islame patrí odklon k popieraniu Božích slov. Najrozšírenejšie je v tomto ohľade tvrdenie, že sa ako Božím slovom “potrebujeme doslovne riadiť sunnou (z obdobia 2-3 storočia po smrti Proroka)”. Toto tvrdenie sa nás pokúša presvedčiť, že Korán (Božie slovo) nie je úplný a nie je jasný: bez sunny mu vraj neporozumieme. Niekedy sa k tomu pripája ešte tvrdenie, že tomu nebudeme rozumieť bez výkladu tzv. “islamských vedcov”. Tieto smery sa snažia veriacich manipulovať strašením trestu za “nenasledovanie Posla”, keďže nasledovanie Posla dávajú na roveň nasledovaniu historických zápisov tradovaných hádisov.
Čo o tom hovorí Korán?
- Korán podľa Božích slov úplným Zákonom:
Nezanedbali sme v Knihe nič. (Korán, 6:38) A zoslali sme dole na teba Knihu ako objasnenie všetkého a správne usmernenie a milosť a radostnú zvesť pre tých, ktorí sa Bohu oddali. (Korán, 16:89)
- Korán je podľa Božích slov jasný:
Je to Kniha, ktorej znamenia boli zostavené ako jednoznačné a potom objasnené Tým, kto oplýva múdrosťou a je všeznalý. (Korán, 11:1)
Korán je Božie slovo. Nemenné, obsahujúce všetko, čo pre náš život potrebujeme. Zo sunny si samozrejme môžeme vziať vedomosť, akým spôsobom muslimovia žili v minulosti (ak nájdeme autentické historické islamské výroky).
Okliešťovanie slobody vierovyznania ako odklon #
Vo svete máme dnes mnoho vetiev islamu, ktoré sa samé nazývajú jedinými správnymi. Častokrát sa práve tieto vetvy stavajú proti núteniu v otázke vierovyznania (v opozite s: V náboženstve niet donútenia. (Korán, 2:256)) a snažia sa vynútiť si poslušnosť ich ľudským zákonom zmiešaným s Božským učením.
Je skutočne jasné, že najľahšie sa manipuluje ľuďmi, ak tvrdenie obsahuje časť pravdy a až potom časť nepravdy. Mnoho ľudí je ochotných sa pridať k týmto vetvám a pomáhať k neslobode viery, k opaku toho, čo nás učí Boh v Koráne. Ak sa niekto pridáva k vetve, ktorá vo svojom jadre dehonestuje slobodu vierovyznania, je to preň jasným ukazovateľom toho, že daná vetva je odklonom od islamu.
Boh prikazuje všetkým veriacim, aby sa neriadili žiadnymi sektami, ale bezvýhradne sa venovali iba Božiemu menu:
Tí, ktorí rozdelili svoje náboženstvo a z ktorých sa vytvorili skupiny, k tým nepatríš v ničom. Rozhodnutie o nich patrí Bohu a potom im oznámi, čo konali. (Korán, 6:159)
Vyhlasovanie, že muslim nie je muslim, takfír #
My ako muslimovia, vzhľadom na naše rozličné názory na rôzne témy, si máme právo myslieť o niekom inom, že dotyčný muslim na ceste islamu zablúdil, ak na to máme priame a jasne argumenty (nášho smeru, keďže islam je široký a rôznorodý).
Vždy však daný dotyčný muslim ostáva našim bratom alebo sestrou v islame! Vždy je Muslimom.
Muslim môže zablúdiť, veď každý robíme chyby, denne. Učíme sa celý život, častokrát na vlastných chybách. Nikto z nás nemá právo o inom muslimovi vyhlasovať, že nie je Muslim. Na to nám Boh nikdy nikde nedal žiadne právo. Toto je len a len na posúdení Allaha.
Ak niekto vyhlasuje o inom muslimovi, že nie je Muslim, koná hriech nazývaný takfir. Takfir je vyčlenovanie iného muslima (alebo skupiny muslimov) z islamu, častokrát z dôvodu, aby mohol byť daný Muslim perzekuovaný (či už fyzicky alebo vylúčený inak zo spoločnosti). Takfirovanie je jedným z hlavným znakov príslušnosti k ISis, Muslimskému bratstvu a iným extrémistickým zoskupeniam. Treba si na to dať riadny ale riadny pozor, aby sme nechtiac nespadli (možno pod vplyvom iných) do tejto skupiny tých, ktorí nad inými neváhajú vyniesť takfir, ako keby oni boli samotným Allahom. Od tohto konania je už len malý krôčik k priamemu extrémizmu.
Nech nás Všemohúci Boh vedie po správnej ceste a uchráni od vplyvu všetkých odklonov.