Sunna a salafistický islam
Sunitský a salafistický islam #
Článok pojednáva o bodoch:
- čo je to sunna, sunnitský a salafistický islam?
- datovanie a zbierky hádisov sunny
- overenie autenticity hádisov
- príklady určovania autenticity hádisov, protirečenia
- čo nerobiť v prípade posudzovania hádisov
1. čo je sunna a salafistický islam? #
Hádisy sunny = sú súborom výrokov pripisovaných prorokovi Muhammadovi, ktorých zaznamenanie do písomnej podoby je datované až 1,5-3 storočia po Prorokovej smrti. Ich autenticita sa určuje na základe toho, či daný rozprávač, ktorý bol väčšinou už 2-hým alebo generačne 3-tím potomkom toho, kto daný výrok, bol vierohodný pravdovravný človek. Podľa toho sú hádisy sunny rozdelené do skupín: - autentické (Sahih) a neautentické.
Sunnitský islam - nasleduje zákony z Koránu a sunny, z ktorých vyvodzuje šáriu. Za zdroj šárie (islamského práva) je považovaný Korán a ako doplnkový zdroj sú prijímané autentické (sahih) hádisy s viacerými opakovaniami hádisov s rozličných zbierkach výrokov proroka Muhammada.
Salafistický (alebo ultrakonzervatívny) sunnitský islam - nasleduje zákony z Koránu a sunny (autentické a dokonca i neautentické), a to doslovne - otrocky, častokrát nadradzujúc zákaz zo sunny nad Korán. Nenachádza sa tu pochopenie sunny vzhľadom na dobu výroku a okolnosti výroku. Každé prispôsobenie podmienkam doby považuje tento smer za negatívnu inováciu. Tvrdí, že sa snaží očistiť islam od inovácií. Napríklad: podľa ultrakonzervatívneho výkladu sunny sú psie sliny všeobecne kontaminujúce vychádzajúc z hádisu o kontaminujúcich psích slinách a zároveň z jeho doslovného výkladu. Tento ultrakonzervatívny výklad spomínanej sunny neberie do úvahy okolnosti výroku, a to, že v danom čase sa v danej oblasti šírila besnota a iné infekčné ochorenia prenosné psími slinami, a preto mal daný výrok opodstatnenie pre tú konkrétnu populáciu ľudí na tom konkrétnom mieste.. Rovnako tak neberie do úvahy výrok z Koránu, v tomto konkrétnom príklade - z kapitoly 5:4, ktorý hovorí o loveckých psoch, ktoré môžu loviť pre ľudí potravu po ich výcviku.
2. datovanie a zbierky hádisov sunny #
Zbierky hádisov:
- zbierka Muwatta Malik – je najstaršou zbierkou hádisov sunny. Zozbieral ju Muwatta Imam Malik, 711–795 nl) datovaná približne 120 rokov po smrti proroka Muhammada. Zbierka obsahuje 1,720 hádisov + právne názory (fiqh), je často považovaná za prechod medzi hadísom a právnou školou.
- zbierka Bukhari - zozbieral ju Muhammad al-Bukhari, 810-870 nl, datovaná do roku 846 nl. (tj. 216 rokov po smrti proroka). Obsahuje približne 7,000 hádisov.
- zbierka Sahih Muslim - zostavil: Sahih Muslim. datovanie: približne 875 n.l. (cca 240 rokov po smrti proroka), obsahuje: približne 7 000+ hadísov.
- zbierka Sunan an-Nasa’i - zostavil: Sunan an-Nasa’i, datovanie: približne 915 n.l. Obsah: cca 5 700 hadísov, jedna z najpresnejších po Bukhárím a Muslimovi
- zbierka Sunan Abu Dawud - zostavil: Sunan Abu Dawud, datovanie: približne 880 n.l., Obsah: okolo 4 800 hadísov, Zameranie: silný dôraz na právne (fiqh) hadísy
- zbierka Jami at-Tirmidhi - zostavil: Jami at-Tirmidhi, datovanie: približne 880–892 n.l. Obsah: okolo 3 900–4 000 hadísov, Špecifikum: obsahuje aj hodnotenie autenticity hadísov (hasan, da‘if atď.)
- zbierka Ibn Majah - zostavil: Sunan Ibn Majah, datovanie: približne 887 n.l., Obsah: cca 4 000 hadísov, Obsahuje viac slabších (da‘if) tradícií v porovnaní s ostatnými
- zbierka Musnad Ahmad - obrovská zbierka (cca 27 000+ hadísov), usporiadaná podľa spoločníkov proroka (sahaba). Veľmi dôležitá v hanbalovskej tradícii
- zbierka Sunan ad-Darimi - menej známa, ale rešpektovaná; radí sa medzi „pred-Sittah“ zbierky, Používaná v hadísovej vede ako doplnkový zdroj
3. overovanie autenticity hádisov #
Ako postupovať pri overovaní hádisov?
- overiť si, či hádis neodporuje tvrdeniu v Koráne
- overiť si, či má hádis označenie SAHIH (teda, či ten, kto ho prerozprával bol pravdovravný)
- overiť si, či má hádis 2 opakovania v iných zbierkach hádisov s rovnakým významom tradovaného výroku
- overiť si, či sa k hádisu neviažu konkrétne okolnosti alebo historická situácia
Najstaršie hádisy sunny boli zozbierané približne 100-120 rokov po smrti proroka Muhammada, od ľudí, ktorí boli až prevažne vnukmi tých, ktorí tieto slová mali počuť na vlastné uši. Počas obdobia medzi smrťou proroka a zozbieraním hádisov sunny prešli hádisy ústnym tradovaním. Overenie autenticity hádisov prebiehalo nasledovne: “Ukázal som svoju knihu sedemdesiatim fuqahom z Mediny a všetci so mnou súhlasili (Muwatta Imam Malik)” (Zdroj: Ibid) . Či sa výrok zachoval doslovne správne sa dnes určiť nedá. Preto je dôležité, aby mal výrok, ktorý chceme na niečo použiť a je označený ako Sahih (autentický) – navyše aspoň 2 ďalšie opakovania v rovnakom významovom znení v iných zbierkach hádisov. Ak sa nachádza iba v jednej zbierke, je veľká šanca na to, že nejde o autentický zdroj a nemali by sme ho brať do úvahy.
Ak máme Sahih výrok, ktorý má 2 ďalšie opakovania v 2 iných zbierkach hádisov, prichádzame k ďalšej podmienke: poznať okolnosti výroku. Toto je taktiež veľmi dôležité. Uvedieme si príklad:
Alegorický príklad tradovania:
- a.) jeden pán si zapamätal, že ako chlapec počul, že Prorok povedal, aby sa zabili všetky čierne psy v dedine s okrúhlymi kruhmi okolo očí, pretože toto plemeno prenášalo besnotu (smrteľná choroba) a ľudia sa ich preto ukrutne báli. Keďže choroby boli častokrát kultúrne považované za vec diabla, boli nazývané diabolské.
- b.) druhý pán si zapamätal, že ako dieťa počul, že mu mama hovorila, že Prorok povedal, že zabijú všetky čierne psy s flekmi na hlave (špeciálne plemeno) v oblasti, pretože im kántria dobytok, tak že ho pohryzú a nechajú ho v bolestiach zahynúť.
- c.) tretí pán si pamätal, že mu otec hovoril, že jeho sused počul Proroka ako povedal, aby zabili čierne psy s bielymi škvrnami okolo očí, ktoré im zabíjajú dobytok a spôsobujú hladomor. Ostatné plemená boli neškodné, čierne lovecké plemeno bolo vyzabíjané ako škodca (keďže škodili, nazývali ich “diabolskými”).
O 120 rokov ich vnuci zozbierali výroky svojich starých rodičov pre jednu zbierku, ktorá vznikala. Vznikol výrok s ktorým súhlasili všetci starší páni:
“Prorok povedal: Vašou povinnosťou je zabiť iba psa, ktorý je čierny a má dve škvrny (na očiach), pretože je to diabol.” (Zdroj: Sahih Muslim 1572).
Nikto zo starších pánov neodporoval výroku, pretože výrok bol tým, čo ich výpovede prepájalo, i keď nezohľadňoval skutočné reálne podmienky, konkrétne okolnosti vykonania tohto skutku.
V rozumnej islamskej obci sa berú špecifikácie, kontext a znalosť okolnosti Sahih výroku, s opakovaním v iných zbierkach, za veľmi dôležité. Problém nastáva u salafistického smeru islamu, ktorý kontext ignoruje a cituje iba hádis bez zohľadnenia okolností za ktorých vznikol, a to je to čomu by sme sa mali oblúkom vyhnúť.
4. príklady určovania autenticity hádisov, protirečenia #
V tejto časti si ukážeme, ako sa vyhnúť viere v neautentické hádisy alebo viere v hádisy bez uvedenia kontextu. Podľa kľúčas uvedeného v predchádzajúcej časti si uvedieme príklad overovania problematických zdanlivých protirečení - alebo “ako zistiť čo z toho je bližšie pravde”: príklady:
A.) Mal Ježiš červenkastý tón pleti? #
Výroky:
Prorok povedal: “Videl som Mojžiša, Ježiša a Abraháma. Ježiš mal červenkastú pleť, kučeravé vlasy a širokú hruď. (Zdroj: Sahih, Bukhari 3438, https://sunnah.com/bukhari:3438)
Nie, pri Allahovi, Prorok nepovedal, že Ježiš mal červenú pleť, ale povedal: „Kým som spal a obchádzal Ka`bu (vo svojom sne), zrazu som videl kráčať muža hnedej pleti a chudých vlasov. medzi dvoma mužmi a voda mu kvapkala z hlavy. Spýtal som sa: ,Kto je to?’ Ľudia povedali: ‘Je to syn Márie.’ (Zdroj: Sahih, Bukhari 3441, https://sunnah.com/bukhari:3441)
Ktorý z nich je pravdivý? Ak ideme podľa kľúča overovania výrokov:
- výroky neodporujú Koránu
- oba výroky sú označené ako Sahih
- hádis 3834 sa opakuje v Sahih Muslim
- v hádis 2441sa Ježiš ďalej opisuje ako muž „hnedastej pleti“ (arabské termíny umožňujú viac odtieňov v denom slove), nie červenej (ale červenkasto-hnedastej)
Záver:
- nejde o odporovanie si hádisov, ale o použitie slova, ktoré popisuje červenkastý a hnedastý odtieň pleti pod rôznymi pojmami.
B.) Ak zomrie dieťa, dostane sa do raja? #
Výroky:
Oznámila z poverenia svojho strýka z otcovej strany: Spýtal som sa proroka: Kto sú v raji? Odpovedal: Proroci sú v raji, mučeníci sú v raji, nemluvňatá sú v raji a deti pochované zaživa sú v raji. (Zdroj: Sahih, Abudawud 2521, https://sunnah.com/abudawud:2521)
Žena, ktorá zaživa pochová svoje novonarodené dievčatko, a dievča, ktoré pochovajú zaživa, pôjde do pekla. (Zdroj: Sahih, Abudawud 4717, https://sunnah.com/abudawud:4717)
Postup:
- Výrok Abudawud 2521 neprotirečí Koránu. Výrok Abudawud 4717 protirečí Koránu, pretože ten uvádza, že človek je zodpovedný iba za to, čo sám vykonal: (Korán, 2:286)
- oba výroky sú označené ako Sahih
- Hádis Abudawud 2521 sa nachádza aj v zbierke Sahih al-Bukhari a v Sahih Muslim. Hádis Abudawud 4717 nemá opakovanie
- Hádis Abudawud 2521 má doslovný význam. Hádis Abudawud 4717 je kontextový, nie všeobecný a hovorí iba o hovorí iba o treste pre dospelého človeka, ktorý dieťa zavraždil
Záver:
- výrok Abudawud 2521 je vporiadku. Hádis Abudawud 4717 nesmieme používať bez kontextu, lebo by spôsobil zmätok (na prvý pohľad pôsobí ako odporujúci výroku Abudawud 2521) a až po dokreslení kontextu, ktorý sa vzťahuje výlučne na trestnoprávnu zodpovednosť ohľadom vraždy dieťaťa, dáva zmysel.
C.) Kázal prorok nepiť vodu v stoji a sám ju takto pil? #
Výroky:
Anas oznámil, že Posol Boží nesúhlasil s pitím vody v stoji. (Zdroj: Sahih Muslim 2024a, https://sunnah.com/muslim:2024a)
Ibn Abbas informoval: Servíroval som vodu Zamzam Božiemu Poslovi a on ju pil počas toho, čo bol v stoji. (Zdroj: Sahih al-Bukhari 5617, https://sunnah.com/bukhari:5617)
Postup:
- výroky neprotirečia Koránu
- všetky výroky sú označené ako Sahih
- Sahih Muslim 2024a sa opakuje v Sunan Abi Dawud, Jami at-Tirmidhi, Sunan Ibn Majah a Musnad Ahmad. Sahih al-Bukhari 5617 sa opakuje v Sahih Muslim, Sunan Abi Dawud, Jami at-Tirmidhi a Musnad Ahmad
- kontext: Prvý hádis hovorí o odporúčaní pitia vody všeobecne (nie je to nutný zákaz, ale odporúčanie). Druhý hádis hovorí o konkrétnom pití vody Zamzam.
Záver:
- hádisy si neodporujú. Oba sú autentické. Prvý hádis hovorí o odporúčaní pitia vody všeobecne (nie je to nutný zákaz, ale odporúčanie). Druhý hádis hovorí o konkrétnom pití vody Zamzam.
D.) Ako dlho pôsobil Prorok v Mekke? #
Boh ho poslal (Posla) vo veku 40 rokov (k ľudu). Potom on ostal 10 rokov v Mekke.. (Zdroj: Jami` at-Tirmidhi 3623, Sahih, https://sunnah.com/tirmidhi:3623 a Sahih al-Bukhari 5900, https://sunnah.com/bukhari:5900)
Boží posol začal dostávať zjavenie od Boha vo veku 40 rokov. Potom ostal v Mekke 13 rokov.. (Zdroj: Sahih al-Bukhari 3902, https://sunnah.com/bukhari:3902)
Boží posol zostal v Mekke 15 rokov.. (Zdroj: Sahih Muslim 2353e, https://sunnah.com/muslim:2353e)
Postup:
- výroky neprotirečia Koránu
- výroky sú označené ako Sahih
- výroky majú opakovania v ďalších zbierkach
- kontext je odlišný: Verzia hádisu o 10 rokoch - uvedená v Sahih al-Bukhari a Jami at-Tirmidhi opisuje obdobie od začiatku verejného prorockého pôsobenia (nie od narodenia ani od prvého zjavenia v úplnom zmysle) – uvádza iba misijného obdobia v Mekke. Verzia - 13 rokov v Mekke – v Sahih al-Bukhari hovorí o období od prvého zjavenia (wahy) až po hidžru (historicky najpresnejšie chronologické počítanie v sīre). A verzia - 15 rokov v Mekke - hovorí o celkovom obdobie od začiatku prorockej prípravy / vekovej hranice 40 rokov.
Záver:
- výroky sú autentické a opisujú iné obdobia pôsobenia a pobytu proroka Muhammada v Mekke.
5. čo nerobiť v prípade posudzovania hádisov #
Nemali by sme hádisom veriť bez overenia si ich autenticity na základe kľúča, ktorý sme si ukázali vyššie na príkladoch. Až keď hádis prejde posudzovaním cez daný kľúč bez problémov, môžeme ho zaradiť ako druhý zdroj po Koráne. Vždy ale musíme mať na pamäti, že u sunny ide o „doporučenia“ a nemajú právnu záväznosť ako zákony dané Koránom.