Výzva Koránu pre neveriacich
Korán nie je knihou básní, napriek tomu je jeho veľká časť napísaná v arabskom jazyku v rýmoch. Nie je neobvyklé nájsť tridsať alebo viac po sebe nasledujúcich veršov končiacich rýmom (napr. posledných 35 veršov Súry 78).
Boh v Koráne vyzýva neveriacich, aby vytvorili súru podobnú súre Koránu slovami:
Ak by ste boli na pochybách o tom, čo sme zoslali dole nášmu poddanému, tak prineste kapitolu tomu podobnú a privolajte svojich svedkov okrem Boha, ak ste pravdovravní. (Korán, 2:23)
Aj keď by sa žinnovia a ľudia zhromaždili, aby priniesli niečo podobné tomuto Koránu, neprinesú nič jemu podobné, aj keď by jeden druhému boli oporou. (Korán, 17:88)
Opýtajme sa teda: Je Korán lepší než iné knihy? Vzhľadom na to, že u literárneho diela nie je možné stanoviť, ktoré dielo je lepšie (predstavme si - budeme sa dohadovať, či je to Mizantrop od Moliera, alebo Hamlet od Shakespeara? - každé z nich je predsa jedinečné), musíme sa pozrieť na iné aspekty hodnotenia.
Korán, ako všetky božské Písma, obsahuje Boží zákon. Obsahuje pravidlá a zákony, ktoré definujú rituály a praktiky uctievania Jediného Boha, ako aj prostriedky na dosiahnutie spravodlivosti v živote pozemskom a konečného spasenia. Korán vždy ponúka pevné a priame riešenia. Nezaujímajú ho polovičné riešenia. Ak sa ponúka viac ako jedno riešenie, druhé riešenie sa ponúka iba ako úľava udelená v ťažkých alebo neobvyklých situáciách.
Korán, ako zákon od Boha, prináša človeku pozvanie prijať Jediného Boha duchovne aj intelektuálne. Mnohé verše nás pozývajú zamyslieť sa nad nekonečnými Božími znakmi, ktoré sa nachádzajú vo vesmíre okolo nás:
V stvorení nebies a zeme a rozdielnosti noci a dňa sú znamenia pre tých, ktorí rozum majú. (Korán, 3:190)
Iné nás nútia zamyslieť sa priamo nad Slovom, ktorým chce k nám Boh prehovoriť prostredníctvom tejto Knihy:
Prečo dobre nepremýšľajú o Koráne? Alebo na srdciach sú zámky? (Korán, 47:24)
Prečo by sme mali vôbec o niečom, čo nám Boh dal, premýšľať? Nemáme to len tak prijať? Bez toho aby sme to chápali? Boh nás v Koráne nevyzýva k dogmatickému nasledovaniu. Upriamuje našu pozornosť na odsúdenie tvrdení, ktoré si nevieme overiť svojim sluchom, zrakom alebo srdcom:
Nenasleduj to, o čom nemáš poznanie. Pretože za sluch, zrak a srdce, za to všetko sa nesie zodpovednosť. (Korán, 17:36)
Výzva na racionálne prijatie Boha v Koráne je v ostrom kontraste s typom viery „stačí mať vieru“. Táto výzva „stačí mať vieru“, ktorú používajú duchovní iných vierovyznaní, je v Koráne nahradená výzvou na čítanie, premýšľanie a overovanie si informácií.