Správne usmernenie

Zamyslenie sa nad otázkou: o čo by sme mali prosiť Boha? #

Čo je to najdôležitejšie, o čo by sme mali prosiť Jediného Boha? Je to rodina? Dobrí priatelia? Dobrá práca? Je to zdravie? Krása, majetok, iné úžitky pozemské? Alebo dobré vzdelanie, múdrosť, nejaké dobré vlastnosti?

V Spisoch knihy Kazateľ sa nachádza zamyslenie sa človeka, ktorý sa snažil získať tieto atribúty. V časti svojho výroku hovorí: “No keď som sa pozeral na celú moju činnosť, ktorú vykonali moje ruky, a na námahu, ktorú som na ňu vynaložil, a hľa — všetko bola márnosť a honba za vetrom. Niet trvalého zisku pod slnkom.” A inde hovorí: „Márnosť márností, všetko je márnosť.“ Prečo tento človek cítil, že zlyhal?

Čo je to, o čo máme prosiť Jediného Boha, a bez čoho je všetko ostatné iba márnosťou?

Odpoveď na to, o čo máme prosiť Boha #

Odpoveď nám Boh dáva priamo v prvej kapitole Koránu: Al-fátihe - v modlitbe, ktorú prednášame denne. Pripomína nám a zdôrazňuje, že bez tohto nezískame nič. Týmto dôležitým prvkom je správne usmernenie.

Táto časť každodennej modlitby je veľmi významnou prosbou. Boh nás v nej učí, aby sme sa každodenne modlili za správne usmernenie svojej duše. Za to, aby sme nezišli zo správnej cesty:

Správne nás usmerní na cestu rovnú (Korán, 1:6)

Pretože bez správneho usmernenia nemáme nič a nezískame nič z toho, na čom záleží. Nezískame Božiu priazeň, spokojnosť Božiu s nami. Nezískame Božie dary, ktoré nám sľubuje ako odmenu. A Spokojnosť Božia s nami je to najväčšie, čo môžeme získať po tom, čo sme boli správne usmernení a konali to, čo Boh od nás chcel. Ostatné nám potom bude pridané.

Modlime sa preto každý deň úprimne slovami:

Správne nás usmerni na cestu rovnú. Na cestu tých, ktorým si dary Svoje podaroval, nie tých, na ktorých je hnev zoslaný, ani tých, ktorí zblúdili.(Korán 1:6-7)

Nech sa stane Božia vôľa.

A Boh správne usmerní koho chce, k ceste rovnej. (Korán, 2:213)