Povinný zakát

Povinnosť platby zakátu #

Zakát je povinná platba, niečo ako sociálna daň v islame. Nedá sa nazvať almužnou, alebo milodarom, pretože je povinná.

Platenie zakátu bolo nariadené už v časoch Abraháma:

Učinili sme ich vodcami, ktorí správne usmerňovali na základe nášho príkazu a vnukli sme im konanie dobra a konanie modlitby a dávanie zakátu. (Korán, 21:73)

Zakát sa delí na Zakát al Mal (celoročný zakát) a Zakát al Fitr (zakát sviatkov). Zakát je povinnou charitatívnou platbou veriacich, ktorí majú príjem. Je viazaný na príjem/úrodu veriaceho (Korán, 6:141). V prípade, že veriaci nemá príjem (nemá úrodu ani výplatu), zakát neplatí. Ak by platba zakátu jemu alebo jeho rodine mala spôsobiť núdzu, potom sa na neho táto povinnosť nevzťahuje. Zakát teda platia tí, ktorí majú nadbytok po nadobudnutí základných potrieb (tj. jedlo, oblečenie, bývanie, lieky..).

Výška a špecifiká zakátu #

Výška zakátu je v Koráne ponechaná na každého jednotlivca, aby sa rozhodol podľa svojho príjmu a svojich povinností. Nemáme dávať toľko, aby sme sami mali nedostatok, ale naopak nemáme byť ani lakomí (nemáme mať ruku, ktorou darujeme, pripútanú k svojmu krku - máme byť štedrí v rámci svojichfinančných možností):

Míňajte na cestu, ktorú Boh určil a nevrhajte sa vlastnými rukami do záhuby a čiňte dobro. Veď Boh má rád tých, ktorí dobro činia. (Korán, 2:195)

Dávaj príbuznému svojmu právo jeho i biednemu i pocestnému a nerozhadzuj rozhadzovaním.. A nemaj ruku svoju pripútanú ku krku svojmu, ani ju nerozprestri úplným rozprestretím, aby si nesedel s výčitkami zbedačený. (Korán, 17:26 a 17:29)

Tradične veriaci platia zakát vo výške 2,5% z čistého zisku, tj. po odrátaní základných nákladov na živobytie. Príklad: Muž zarobí 2000 Eur mesačne. Na ubytovanie, potraviny, ošatenie pre rodinu minie 1500 Eur. 500 Eur mu na konci mesiaca zvýši. Z týchto 500 Eur zaplatí zakát vo výške 2,5%, tj. 12,5 Eur.

Kedy sa platí zakát? #

Celoročný zakát (Zakát al Mal) by sme mali na základe Koránu platiť pravidelne - vždy v deň zberu, resp. v deň v ktorom dostaneme výplatu za našu prácu:

Jedzte z ich plodov, keď plody dozrú a odovzdajte určený podiel v deň žatvy a nebuďte nestriedmymi. Veď On nestriedmych rád nemá. (Korán, 6:141)

Príjemcovia zakátu #

Boh v Koráne určuje poradie, ktorého sa máme držať pri dávaní zakátu. Ak máme chudobného príbuzného, máme naň pozerať v prvom rade. Korán neurčuje ako príjemcov zakátu iba muslimov (nie je viazaný na náboženské vyznanie):

príbuzní, núdzni a bezdomovci:

Dávaj príbuznému svojmu právo jeho i biednemu i pocestnému a nerozhadzuj rozhadzovaním. (Korán, 17:26)

rodičia, príbuzní, siroty, biedni, stiesnení pocestní:

Pýtajú sa ťa, čo majú míňať. Povedz: „Čokoľvek by ste z dobra minuli, tak dajte rodičom, príbuzným, sirotám, biednym a stiesneným pocestným. (Korán: 2:215)

Na to, či zakát môžeme dávať i nemuslimom sú rôzne názory. Existuje:

Názor, že Boh priamo neurčil rozdiel medzi muslimom a nemuslimom v dávaní zakátu, preto patrí zakát chudobným spomedzi muslimov rovnako ako chudobným spomedzi nemuslimov (ak nie sú agresívni voči islamu a muslimom). /názor vychádzajúci z veršov Koránu/
Názor, že existuje jedna kategória zakátu, ktorá môže byť daná neveriacim, ktorého dôvodom je „pritiahnuť srdcia tých, ktorí inklinovali (k islamu)“ (Korán, 9:60). Je dovolené dať prostriedky zakátu tým neveriacim, ktorí zastávajú pozície autority a vplyvu medzi svojimi ľuďmi, ak existuje nádej, že keď im niečo dáte, môžu sa stať muslimami, potom sa muslimami môžu stať aj tí, ktorí sú pod nimi." na základe: „Boh ti nezakazuje jednať spravodlivo a láskavo s tými, ktorí proti tebe nebojovali pre náboženstvo ani ťa nevyhnali z tvojich domovov. Veru, Boh miluje tých, ktorí sa zaoberajú spravodlivosťou“ (Korán, 60:8) /názor vychádzajúci z veršov Koránu/
Názor, že zakát je možné dávať: muslimom a Ľuďom knihy (Židia a kresťania) /názor sunnitský, z hádisov -výrokov tradície/
Názor, že zakát sa dáva výlučne muslimom. Dobrovoľná almužná (sadaka) i nemuslimom /názor vychádzajúci z hádisov sunny doslovne, konkrétne ultrakonzervatívna vetva sunnitských muslimov - zdroj/

Je na každom z nás vybrať si, akým spôsobom povinný Zakát darujeme (ktorý z vyššie uvedených názorov je našim podmienkám najbližší). Boh nám však dáva v Koráne návod. Nezabúdajme preto v prvom rade na svoje rodiny, svojich príbuzných, potom siroty, následne biednych a pocestných (migrantov). Zakát, ak je možné, mal by byť platený v regióne, z ktorého veriaci pochádza. Ak to nie je možné a nik by zakát neprijal, až vtedy by mal zakát smerovať do iných regiónov.

Varovanie pre tých, ktorí nechcú platiť/dávať zakát #

Nech si nemyslia tí, ktorí neradi rozdávajú z toho, čo im Boh dal zo Svojho dobrodenia, že je to dobro pre nich; je to zlo pre nich. V deň zmŕtvychvstania budú ovinutí tým, čo neradi rozdávali. Bohu náleží dedičstvo nebies a zeme. A Boh o tom, čo konáte, dobre vie. (Korán, 3:180)

Vy, ktorí ste uverili, veru veľká časť rabínov a mníchov oberá ľudí o majetky neprávom a bráni ľuďom nasledovať cestu, ktorú Boh určil. Tí, ktorí hromadia zlato a striebro a nemíňajú ich na cestu, ktorú Boh určil, tým oznám radostnú zvesť o trápení bolestivom. V deň, keď budú rozpálené v ohni pekelnom a budú nimi vypálené ich čelá, boky a chrbty „Toto je to, čo ste hromadili pre svoje duše okúste teda to, čo ste hromadili. (Korán, 9:34-35)

Účel dávania zakátu a odmena zaň #

Zakát očisťuje majetok veriaceho a pomáha chudobným v spoločnosti:

Vezmi z ich majetkov milodar, ktorým ich očistíš a zúrodníš ich dobré skutky a majetky a pros pre nich Boha, pretože prosby tvoje sú pre nich upokojením. A Boh všetko počuje a všetko vie. (Korán, 9:103)

Odmena z dávania zakátu:

Čokoľvek by ste dali v podobe pôžičky založenej na ribá, aby to rástlo z majetkov ľudí, to u Boha rásť nebude. Čokoľvek by ste dali v podobe zakátu, sledujúc tým Božiu tvár, budete to vy i každý, kto tak koná, komu sa násobok toho, čo dal, dostane. (Korán, 30:39)