Kódovanie DNA

DNA je veľmi malá častica, ktorá uchováva kódovanú dedičnú informáciu. Hovorí sa, že DNA človeka ukladá dostatok informačného kódu, aby zaplnila 500 000 strán veľmi malého, úzko vytlačeného textu.

„Kódujúce oblasti DNA,“ vysvetľuje Dr. Stephen Meyer, „majú presne tie isté relevantné vlastnosti ako počítačový kód alebo jazyk“ (Strobel, str. 237).

Podľa molekulárneho biológa Michaela Dentona by čajová lyžička DNA vo svojej skutočnej veľkosti, ktorá je hrubá len dve milióntiny milimetra, mohla obsahovať všetky informácie potrebné na vytvorenie proteínov pre všetky druhy organizmov, ktoré kedy žili na Zemi, a „stále by zostalo dosť miesta pre všetky informácie v každej napísanej knihe“ (Evolution: A Theory in Crisis, 1996, s. 334). Dvaja známi vedci, berúc do úvahy zložitosť kódovania DNA, vypočítali pravdepodobnosť, že kódovanie DNA sa stalo náhodou. Odhadli, že existuje menej ako 1 šanca z 10 na 40 000, že život mohol vzniknúť náhodnými pokusmi. 10 ku 40 000 mocnine je 1 a za ňou 40 000 núl! (Fred Hoyle a N. Chandra Wickramasinghe, Evolúcia z vesmíru [Aldine House, 33 Welbeck Street, Londýn, W1M 8LX, J.M. Dent & Sons, 1981], str. 148, 24,150,30,31).