Embryonálny vývin a stvorenie človeka
Embryonálny vývin a stvorenie človeka #
Korán sa k stvoreniu človeka vracia na viacerých miestach a opisuje ho z rôznych uhlov pohľadu. Nehovorí len o fyzickom (embryonálnom) vývine, ale aj o duchovnom pôvode človeka, jeho dôstojnosti a Božom zámere s ním.
Pôvod človeka podľa Koránu #
Korán uvádza, že človek má dvojitý pôvod – pozemský aj biologický:
z hliny / prachu zeme (tín, turáb), čím sa poukazuje na pozemský pôvod ľudstva ako celku (napr. 15:26, 30:20),
z kvapky tekutiny (nutfah), ktorá je uložená na bezpečnom mieste v lone ženy (23:13).
Z tejto kvapky prechádza človek postupnými štádiami vývinu:
alaqah – niečo, čo sa prichytí, prípadne útvar podobný pijavici,
mudghah – kúsok mäsa, akoby požutého,
po ktorých nasleduje vytvorenie kostí a ich obalenie mäsom (23:14).
Tieto opisy nepredstavujú vedeckú učebnicu, ale znamenia (áját), ktoré majú človeka viesť k zamysleniu nad Božou mocou, presnosťou a múdrosťou v stvorení. Tradiční islamskí učenci zdôrazňujú, že Korán používa jazyk zrozumiteľný ľuďom všetkých čias a že jeho výrazy možno chápať doslovne aj symbolicky.
Duchovný rozmer stvorenia #
Dôležitým momentom stvorenia človeka je aj vdýchnutie duše (rúh), o ktorom Korán hovorí ako o osobitnom Božom akte (32:9). Práve týmto aktom sa človek odlišuje od ostatného stvorenia a získava rozum, zodpovednosť a morálne vedomie.
Korán tak spája biologický pôvod človeka s jeho duchovným poslaním:
„A keď som ho dokončil a vdýchol som doň zo Svojho ducha, padnite pred ním na tvár.“ (Korán 15:29)
Z tohto pohľadu je stvorenie človeka v islame chápané nielen ako proces telesného vývinu, ale ako súčasť širšieho Božieho plánu, v ktorom má človek úlohu správcu zeme (chalífa) a zodpovednej bytosti pred Bohom.
Moderná veda a embryonálny vývin #
Vďaka modernej vede dnes vieme, že ľudský jedinec vzniká splynutím pohlavných buniek – spermie a vajíčka – čím vzniká zygota, z ktorej sa následne vyvíja embryo. Z historického hľadiska však tieto poznatky neboli vždy známe. Ešte v roku 1677 si vedci Hamm a Leeuwenhoek, ktorí ako prví pozorovali ľudské spermie, mysleli, že ide o miniatúrne ľudské bytosti, ktoré po usadení v tele ženy len rastú. Skutočný mechanizmus oplodnenia a embryonálneho vývinu bol detailne opísaný až v 20. storočí.
Korán však už v 7. storočí opisuje tieto skutočnosti jazykom, ktorému vtedajší ľudia dokázali porozumieť:
„Nech sa človek pozrie, z čoho bol stvorený. Bol stvorený z vody, ktorá sa roní (steká), vychádzajúcou z oblasti medzi bedrami (muža) a panvovým oblúkom, lonom (ženy).“ (Korán 86:5–7)
Spermie, ktoré sa tvoria v semenníkoch, sa miešajú s tekutinami produkovanými prostatou. V ženskom pohlavnom systéme sa nachádzajú tekutiny, ktoré zabezpečujú vhodné pH prostredia a umožňujú transport spermií k vajíčku. Tieto tekutiny spolu vytvárajú optimálne podmienky pre oplodnenie.
Postupné štádiá stvorenia v Koráne #
Korán opisuje celý proces stvorenia človeka vo veršoch:
„Stvorili sme človeka z vybranej čiastky blata. Potom sme ho učinili kvapkou obsiahnutou v mužskom semene na mieste bezpečnom. Potom sme pretvorili kvapku v pijavicu, nato sme pretvorili pijavicu v kúsok žutého mäsa, nato sme pretvorili žutý kúsok mäsa v kosti a pokryli sme kosti mäsom, a potom sme mu dali vzniknúť v stvorení ďalšom. Požehnaním oplýva Boh, najlepší z tých, ktorí tvoria.“ (Korán 23:12–14)
Z týchto veršov vyplýva, že:
ľudstvo ako celok pochádza z prachu Zeme,
základom vzniku jednotlivca je splynutie spermie a vajíčka,
zygota sa opakovane delí a vzniká embryo, ktoré má v určitom štádiu tvar podobný pijavici a čerpá živiny z tela matky,
embryo sa ďalej formuje do podoby „zožutého mäsa“,
následne vznikajú základy kostí, ktoré sú obaľované svalmi.
Zhrnutie #
Ľudstvo bolo stvorené z prachu Zeme a vody. Ako jednotlivci vznikáme splynutím spermie a vajíčka, z ktorého sa vyvíja embryo, do ktorého Boh zosiela dušu. Embryonálny vývin človeka Korán opisuje najmä vo veršoch 86:5–7 a 23:12–16, a to spôsobom, ktorý spája biologický proces so spirituálnym významom stvorenia.