Teória multiplicity vesmíru

Keď astronómovia diskutujú o vesmíre, vždy hovoria o pozorovateľnom vesmíre. Ak sa vrátime do čias starých Egypťanov pred päťtisíc rokmi, zistíme, že ich chápanie veľkosti vesmíru nebolo nič iné ako kupola oblohy, ktorá pokrýva Zem ako kupola v planetáriu. Hviezdy sa zdali byť nanajvýš vzdialené niekoľko tisíc kilometrov. Grécki astronómovia asi pred dvetisíc alebo viac rokmi považovali vesmír za guľu, ale stále približne rovnakej veľkosti.

Kopernik, ktorý veril, že stredom sférického vesmíru je Slnko a nie Zem, si myslel, že je oveľa väčší ako toto, ale až pred asi 170 rokmi nikto skutočne nepoznal vzdialenosť ani najbližších hviezd.

Potom zistili, že vzdialenosť k hviezdam by sa mala merať v miliónoch miliónov kilometrov. Napriek tomu to bol stále veľmi malý vesmír so všetkými hviezdami spolu na jednom veľkom hviezdnom ostrove.

Až v 20. rokoch 20. storočia astronómovia zistili, že naša galaxia je len jednou z miliónov iných. Až potom astronómovia začali oceňovať skutočnú veľkosť vesmíru.

Astronómovia dnes diskutujú o tom, či je náš vesmír jediný, ktorý existuje.

Myšlienka viacerých vesmírov je úzko spätá s konceptom čiernej diery. Stlačenie hmoty na nekonečne malú oblasť vo vnútri čiernej diery je v ostrom rozpore so zákonom zachovania hmoty. Bolo navrhnuté, že všetka hmota padajúca do čiernej diery by mohla byť vyvrhnutá do iného časopriestorového vesmíru, ktorý sa nazýva Biela diera. Matematické štúdie priestoru a času ukazujú, že je to teoreticky možné; ale deje sa to v praxi? Nevieme, ale určite sa zdá, že existujú oblasti v hlbokom vesmíre, odkiaľ materiál prúdi do nášho vesmíru v niečom, čo vyzerá ako Biela diera.

Príkladom je výtrysk materiálu z aktívnej eliptickej galaxie M 87. Pochádza z Bielej diery spojenej s Čiernou dierou v nejakom inom vesmíre?

Alternatívna analýza, ktorá by tiež mohla poskytnúť rovnako platné odôvodnenie existencie viacerých vesmírov, je spojená s rýchlosťou svetla.

V rokoch 1905-15 Albert Einstein vo svojej teórii relativity uviedol, že rýchlosť svetla je obmedzujúca rýchlosť vo vesmíre; nič nemôže cestovať rýchlejšie ako svetlo. Jeho teória tiež načrtla, že rýchlosť svetla je konštantná, neovplyvnená pohybom jeho zdroja a nezávislá od všetkých pozorovateľov. Kvazary, ktoré sú najvzdialenejšími objektmi vo vesmíre, sa pohybujú rýchlosťou blížiacou sa 80 % rýchlosti svetla, ale nič sa nepohybuje rýchlejšie ako rýchlosť svetla.

Je možné, že rýchlosť svetla funguje ako brána, ventil alebo bariéra medzi naším vesmírom a inými vesmírmi? Možno iný časopriestorový vesmír, kde hmota, ak sa to tak dá ešte nazvať, existuje a pohybuje sa rýchlosťou vyššou ako svetlo? My sami nemôžeme prekročiť túto bariéru, ani žiadna fyzická hmota, ale existujú silné náznaky, že na druhej strane existuje nejaký druh existencie.

Tu je potrebné spomenúť niektoré špekulácie týkajúce sa častíc nazývaných tachyóny, ktoré sa vyskytujú pri niektorých jadrových reakciách. Predpokladá sa, že tieto častice sa pohybujú rýchlejšie ako svetlo. Nikdy nemôžu cestovať rýchlosťou svetla, iba rýchlejšie. Stručne povedané, tachyóny sa správajú presne opačne ako hmota, ale keďže nikto v skutočnosti tachyón nepozoroval, mohlo by to byť spôsobené tým, že existujú v inej dimenzii časopriestoru?

Keď skúmame verše v Koráne, ktoré sa týkajú tejto témy, nájdeme nielen neuveriteľné informácie o stvorení a existencii viacerých vesmírov, ale aj o bariérach, ktoré medzi nimi ležia.

Viaceré vesmíry sú spomenuté vo viac ako jednom verši v Koráne, ako napríklad:

Nevideli ste, ako Boh stvoril sedem nebies úplne podobných? (Korán, 71:15)

Bariéry, ktoré existujú medzi týmito vesmírmi, sú uvedené v nasledujúcom verši:

Zoskupenie žinnov a ľudí! Ak by ste mohli preniknúť cez aqtár nebies a zeme, tak preniknite. Nepreniknete, iba ak by ste mali moc. (Korán, 55:33)

Slovo „preniknúť“ naznačuje existenciu bariér medzi zónami neba (vesmírmi).

Náš vesmír, ako ho dnes poznáme, v sebe zahŕňa všetky hviezdy a galaxie, ktoré sme doteraz na oblohe zachytili. Ak existuje viacero vesmírov, ležia mimo a za všetkými týmito galaxiami. Zdá sa, že aj toto je v súlade s informáciami uvedenými v Koráne:

A tak ich ako sedem nebies dokončil v dvoch dňoch a vnukol v každom nebi vec jeho. A vyzdobili sme najnižšie nebo (vesmír) lampami (hviezdami) i preto, aby strážili.. (Korán, 41:12)

Niektorí vykladači Koránu tvrdili, že zemská atmosféra je prvým vesmírom, že oblasť za zemskou atmosférou až po Mesiac tvorí druhý vesmír, zatiaľ čo slnečná sústava tvorí tretí vesmír a tak ďalej. Tento výklad je zjavne nepresný, pretože je v rozpore so slovami v 41:12, ktoré nám hovoria, že Boh ozdobil „najnižší“ vesmír lampami (hviezdami). Je zrejmé, že v zemskej atmosfére nie sú žiadne hviezdy! Správny význam 41:12 je, že celý pozorovateľný vesmír so všetkými jeho hviezdami a galaxiami tvorí najnižší vesmír.