Vznik dažďa

Vďaka mnohoročným pozorovaniam a moderným technológiam dospeli vedci k vytvoreniu podrobnej schémy priebehu dejov v atmosfére, ktorých výsledkom je dážď. Na základe týchto poznatkov bolo stanovené, že k vytvoreniu dažďa dochádza za určitých podmienok, ktoré priamo súvisia s typom vetrov a oblakov. Jedným z typov oblakov, potrebných pre vznik dažďa je cumulonimbus. K vzniku oblakov tohto typu dochádza pri združovaní a zhlukovaní menších oblakov, ktoré sú zháňané do jedného miesta ich zhluku. Po určitej dobe sa tieto menšie oblaky spoja do jedného veľkého oblaku. Dochádza k vytvoreniu oblaku cumulonimbus. Vnútri zhluku oblaku dochádza k cirkulácii vzduchu, vďaka ktorej sú mračná hnané stredom do vyšších atmosfér. Tam dochádza k ich ochladeniu, tvorbe dažďových kvapiek alebo krúp. Ako dosiahne hmotnosť jednotlivých kvapiek/krúp kritickú hranicu, kedy ich atmosféra už nie je schopná udržať, dochádza k ich pádu k zemi v podobe dažďa alebo krupobitia.

Vyššie uvedený popis tvorby dažďa vypracovali vedci v posledných rokoch pomocou moderných satelitných a počítačových zariadení. Korán sa o tomto postupe zmieňuje už v 7. storočí nl:

A či si nevidel, že Boh vedie mračná a potom ich spája a potom ich činí nahromadené, a tak uvidíš ako pomedzi ne vychádza dážď. A dáva zísť dole z neba z hôr v ňom krúpy, ktorými trafí, koho chce a odvráti ich, od koho chce. Záblesk jeho blesku takmer vezme zraky. (Korán, 24:43)