Širk – pridružovanie k Bohu: modloslužba, polyteizmus

Pojem širk #

Širk je v islame považovaný za jeden z najťažších hriechov a zároveň je to najťažší hriech vo vzťahu nás ako stvorenia voči Jedinému Bohu, pretože narúša samotný základ tawhídu – čistého monoteizmu. Musíme mať na pamäti, že Boh o tomto hriechu hovorí ako o jedinom hriechu, ktorý neodpustí:

Boh neodpustí, ak by bolo k Nemu čokoľvek pridružené a odpustí mimo toho, komu chce. A kto k Bohu pridružil, ten si vymyslel hriech obrovský. (Korán, 4:48)

(ak by si to chceli kresťania s niečím porovnať, tak vykonanie širku je akoby rovné postaveniu sa proti 1.prikázaniu Desatora Biblie: Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! Neurobíš si modlu ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať.. (Biblia – Tóra, Dt 5:5))

Širk – pridružovanie k Bohu znamená:

• 1. pripisovanie partnerov vo vláde k Jedinému Bohu
• 2. dávanie niekomu podiel na tom, čo patrí výlučne Bohu (vrátane Jeho vlastností) - či už sa jedná o bytosti (proroci, svätí..) alebo o predmety (ochranné medailóny, amulety..)
• 3. uctievanie niekoho iného než Jedného Jediného Boha

Teraz si tieto skupiny prejdeme jednu po druhej a charakterizujeme si ich a tiež uvedieme nejaké príklady.

Kategórie širku #

1. širk pridružovania k vláde Jediného Boha #

= je tvrdenie, že niekto iný než len sám Jediný Boh (Alláh) vládne tomuto svetu, sa podieľa na panovaní nad stvorením, je Mu rovný vo vladárstve nad všetkými a všetkým. Je to vlastne popieranie veršu z Koránu citácie ohľadom Božieho vladárstva a jeho mena Al-Málik (ٱلْمَـٰلِكُ) - Kráľ/Panovník nad všetkými a všetkým (Korán, 59:23)

Tento typ širku sa delí na:

• 1.1.) širk pridávania iných božstiev: je tvrdenie, že existuje mnoho rovnocenných bohov, alebo tzv. 1 hlavný boh a následne slabší (alebo na vlastnostiach trochu rozdielni) podbohovia, duchovia alebo smrteľníci, ktorí sa podieľajú na Božej vláde. Tento typ širku nájdeme v hinduizme ale i v kresťanstve.

Kresťanstvo vyhlasuje, že Jediný Boh sa zjavil v 3 osobách, v trojici, ktorá je zložená z 3 substancií: Otec, Syn, Duch svätý. Tieto osoby sú chápané ako jednota, ktorá zdieľa jednu substanciu, alebo podstatu. Prorok Ježiš je v tejto koncepcii viery povýšený na božstvo, ktoré sedí po pravici Boha a súdi svet. Ježiš a Duch svätý sú v tejto viere pridruženými spoločníkmi Jediného Boha v Jeho vláde.

Jediný Boh na tieto ich tvrdenia odpovedá slovami:

Ľudia Knihy, neprekračujte medze svojho náboženstva a nehovorte o Bohu iné než pravdu. Veď Mesiáš, Ježiš, syn Márie, je len poslom Božím a Jeho slovom, ktoré vrhol Márii a duchom od Neho. Verte teda v Boha a jeho poslov a nehovorte: „Traja“. Prestaňte, je to lepšie pre vás. Veď Boh je len jeden Boh, Je jedinečný na to, aby mal syna. Jemu náleží, čo je v nebesiach a čo je na zemi. A Boh sám postačí, aby sa na Neho spoľahlo. (Korán, 4:171)

• 1.2.) širk popretím Božej existencie: do tejto kategórie spadá absolútny ateizmus – teda viera, že Boh neexistuje a jediným vládcom nad človekom je on sám. Príklady tohto širku začínajú od prejavov egoizmu a povyšovania človeka a končia uctievaním ľudí ako bohov: - napríklad egyptské náboženstvá faraónov. Taktiež sa do tejto kategórie radí tzv. džinizmus - čo je tvrdenie, že Boh neexistuje, ale ľudia ako bytosti nadobúdajú určitú formu osvietenia, stávajú sa bohmi..

Ak sa chceme vyhnúť tomuto druhu širku, je potrebné mať na pamäti, že Jediný Boh je Najvyšší vládca, Kráľ a „A nikto Mu nie je rovný.“ (Korán 112:4)

2. širk v Božích menách a vlastnostiach #

Ak hovoríme o Bohu ako o Spravodlivom (čo je jedno z jeho mien, alebo vlastností Koráne), znamená to to, že neexistuje nik, kto by bol spravodlivejší než je On. Ak hovoríme o Ňom ako o Milostivom, znamená to, že neexistuje nik, kto by bol milostivejší než je On. Jediný Boh nám popisuje v Koráne mnoho svojich vlastností. Tieto vlastnosti opisuje ako vlastnosti, ktorým sa nikto a nič nevyrovná. Ak niekto koná širk v tejto oblasti vlastne akoby popiera tvrdenie, že neexistuje nič podobné Jedinému Bohu: „Nie je nič Mu podobné.“ (Korán 42:11)

Širk v Božích menách a vlastnostiach zahŕňa bežné polyteistické praktiky ako: poľudšťovanie Boha a zbožštenie stvorenia a predmetov.

• 2.1.) poľudšťovanie Jediného Boha: Je podceňovanie vlasností Jediného Boha a nahrádzanie ich ľudskými vlastnosťami. Uvedieme si pár príkladov, ktoré tu patria. Napríklad: - náboženské tvrdenia, že Boh má ľudské vlastnosti. Napríklad: tvrdenia judaizmu a kresťanstva, že Boh musí odpočívať:

  Veď Hospodin za šesť dní utvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich, a v siedmy deň odpočíval. Preto Hospodin požehnal sobotný deň a posvätil ho. (Biblia, Ex 20:11)

Pričom Boh sám v Koráne hovorí:

Nevideli, že Boh, ktorý stvoril nebesá a zem a neunavilo Ho pritom ich stvorenie, má moc na to, aby oživil mŕtvych? Veru áno, On má nad všetkým moc. (Korán, 46:33)

Boh, niet boha okrem Neho, večne živého, večne existujúceho. Nezastihne ho driemota ani spánok. Jemu náleží, čo je v nebesiach a čo je na zemi. Ktože by sa u Neho mohol prihovoriť inak než s Jeho povolením. Pozná ich súčasnosť i budúcnosť, ale oni neobsiahnu z Jeho poznania nič, jedine to, čo by On chcel. Jeho Kursy pojíma nebesia a zem a nezaťaží Ho ich ochrana a opatrovanie. A On je ten, nad ktorým vyššieho niet a je preveľký /najvznešenejší/. (Korán, 2:255)

Patria tu tiež náboženské predstavy, že Boh plodí ako človek - toto sa týka kresťanskej predstavy o tom, že Boh má podľa ich teológie syna, ktorého doslovne splodil. Plodenie znamená rozmnožovanie za prítomnosti pohlavných buniek (spermií na strane otca). Toto Boh priamo odmieta a v Koráne objasňuje, že Ježiša Mesiáša stvoril, nie splodil:

Povedali: „Ten, v moci ktorého je milosť, si učinil dieťa“. Veru ste prišli s niečím hrôzostrašným, Takmer sa z toho roztrhnú nebesá, zem sa popraská a hory sa zrútia a rozpadnú, Z toho, že Tomu, v moci ktorého je milosť, dieťa pripísali, A pritom nenáleží k vlastnostiam Toho, v moci ktorého je milosť, aby sám Sebe učinil dieťa. Každý, kto je v nebesiach a na zemi, príde ako poddaný k Tomu, v moci ktorého je milosť. (Korán, 19:88-93)

Ježišov príklad u Boha je podobný príkladu Adama. Stvoril ho zo zeme a potom jej povedal:„Buď“ a ona je. (Korán, 3:59)

Ďalej tu patria náboženské predstavy, že Boh vyzerá ako človek – napríklad: zobrazovanie Boha ako staršieho muža európskeho typu (maľby maliara Michelangela v Sixtínskej kaplnke vo Vatikáne). Pozor - tiež tu patrí predstava o tom, že Boh má určitý počet rúk alebo nôh alebo očí a podobne. Takéto spory môžeme nájsť aj medzi islamskými školami a učencami, citujúcimi doslovne niektoré pasáže z Koránu, napríklad:

A vrhol som na teba lásku pochádzajúcu odo Mňa a stalo sa tak, aby si bol vychovaný pod dozorom môjho oka“ (Korán, 20:39)

Z čoho predpokladajú, že je to doslovné a Boh má jedno oko.. Proste takéto veci netreba riešiť – pretože je to veľmi pravdepodobne metafora, ktorá hovorí o tom, že Boh dozeral na život proroka Mojžiša. Ak si takéto predstavy začneme zhmotňovať do našich ľudských predstáv, môžeme sa dostať až k nonsensu, ktorý si o Bohu vymyslíme – popíšeme ho tak, ako skutočne nevyzerá, a vykonáme tak širk. Čiže na takéto veci treba dávať pozor a mať stále na pamäti, že Boh nie je ako my. Je odlišný od našich ľudských vlastností i podôb stvorenstva. I keby mal nejaké oko alebo oči, môžu byť tieto diametrálne odlišné od našich očí i od všetkých očí stvorenstva, ktoré poznáme (nie len farbou, veľkosťou, zaostrením, ale xzy ďalšími vlastnosťami). Ak to samozrejme nie je iba metafora - čo nevieme, či to metafora je alebo nie je.

Rovnako tak by sme nemali riešiť logické nezmysly ako - či Boh dokáže vytvoriť guľatý štvorec alebo kameň, ktorý nedokáže pohnúť.. lebo toto nie sú veci, ktoré majú nejaký zmysel. Sú to len slovné a logické hračky protikladov, ktoré v našom svete nie je možné vykonať, vytvoriť, a vzhľadom na to, že nik z nás nie je Boh, tak ani len netušíme čo a ako funguje na nejakej jednotkovej a nulkovej báze informácií na pozadí celého stvorenia už len v našom vesmíre.

• 2.2) zbožšťovanie stvorenia: Je forma širku, pri ktorej sú stvorenstvu dávané mená a vlastnosti, ktoré má len Jediný Boh. Do tejto kategórie patrí napr. tvrdenie kresťanov, že Ježiš je Vševediaci (i keď Biblia samotná toto tvrdenie priamo popiera: “O tom dni alebo hodine nevie nik, ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec. (Biblia, Mk 13:32)”). Patria tu tiež tvrdenia, že Panna Mária a iní tzv. svätí ľudia sú Všepočujúci (ako Boh) a po smrti dokážu pomôcť vypočuť ľudské prosby, tým, že akoby tieto prosby ďalej predkladajú Bohu (čo je samé o sebe paradox – keďže Boh je Vševediaci a pozná každú jednu prosbu každej jednej duše) . Boh o tomto v Koráne hovorí:

Uctievajú mimo Boha to, čo im neuškodí a ani neprospeje a hovoria: „To sú tí, ktorí sa za nás prihovoria u Boha.“ Povedz: „Vy chcete oznámiť Bohu niečo, čo by On nepoznal ani v nebesiach a ani na zemi?“ Jedinečný je, nemá sa Mu pripisovať to, čo nezodpovedá pravde a je vysoko nad tým, čo k Nemu pridružujú. (Korán, 10:18)

Treba tu spomenúť aj to, že tento druh širku sa vyskytuje aj medzi muslimami v presvedčení, že duše zbožných ľudí môžu ovplyvňovať záležitosti tohto sveta. Napríklad medzi niektorými mystikmi existuje koncept, že Rijāl al-Ghayb ľudia neviditeľného sveta - sú akoby skrytí svätci, ktorý a podľa tradície duchovne „udržiavajú rovnováhu sveta“ z Božieho poverenia. Ak je to vysvetľované metaforicky, je to OK. Len pozor na doslovné výklady, lebo tam to už môže skĺznuť k širku.

• 2.3) zbožšťovanie predmetov: Do tejto kategórie patrí:
  • nosenie amuletov
  • ochranných náramkov (červená šnúrka, červená stužka..)
  • talizmanov (turecké modré oko)
  • numerológia,
  • kartárstvo a veštenie
  • viera v poklopkanie, kropenie svätenou vodou a sväteniny
  • používanie ochranných sošiek a sôch celkovo
  • tvorba ikôn a maľby, obrázky tzv. svätých (toto je problém z hľadiska ich uctievania i z hľadiska toho, že to nie je ich reálna podoba)
  • minerálne okultné pyramídy a zázračné liečivé kamene/ náramky
  • sošky plodnosti
  • všetky podobné predmety, pri ktorých človek prisudzuje ochrannú moc predmetu, miesto Jediného Boha

Boh v Koráne hovorí, že nič okrem Neho Jediného nás neochráni ani nezbaví zla:

Ak by sa ťa Boh dotkol škodou, nik ťa jej nezbaví, jedine On. A ak by sa ťa dotkol dobrom, tak vedz, že On má nad všetkým moc. (Korán 6:17)

A ak by sa ťa Boh dotkol škodou, tak ťa jej nik nezbaví, jedine On. A ak by pre teba chcel dobro, nič nemôže odvrátiť Jeho dobrodenie, On ho preukazuje, komu chce z tých Jemu odovzdaných. A On je odpúšťajúci a milostivý. (Korán, 10:107)

Pozor v tomto prípade na nenápadný širk. Ak niekto verí, že štúdium Koránu, jeho recitácia a snaženie sa žiť podľa neho človeku pomôže, pretože ho takto Boh potom za odmenu ochráni – je to OK. Ale, ak niekto verí, že ak bude mať Korán doma (ako predmet niekde položený), tak ho to ochráni pred niečím, tak je to už forma širku – prisudzovanie ochrannej vlastnosti nie Bohu, ale knihe, predmetu. V prípade prevencie širku v Božích vlastnostiach a menách treba mať teda na pamäti, že „Nie je nič Mu podobné.“ (Korán 42:11)

3. širk v uctievaní Jediného Boha #

Do tretej kategórie širku patrí pridružovanie v uctievaní Jediného Boha: v modlitbe, prosbe, orodovaní, poklone a velebení. Odmena za uctievanie sa môže pri tomto type širku očakávať od stvorenia (napr. keď niektorí ľudia veria, že im svätý, orodovník, panna Mária, prorok Muhammad, Mesiáš Ježiš alebo niekto iný zaručí vstup do raja, alebo udelí určitú milosť a preto ich uctievajú v modlitbách a predkladajú im svoje prosby. Všetky ľudmi vytvorené náboženstvá (odklony od islamu) vyzývajú k tomuto veľkému hriechu. Tento typ širku predstavuje najväčší akt vzbury voči Tomu, kto vládne celému svetu a vesmíru. Je rozšírený tak v iných vierovyznaniach, ako dokonca aj v islame. V niektorých smeroch islamu sa časti modlitby, ktorá má patriť výlučne Jedinému Bohu, používajú na orodovanie u Božích služobníkov mimo Boha (napríklad Aliho, proroka Muhammada, alebo proroka Abraháma), i keď je napísané:

Povedz: „Modlitba moja, obeť moja, môj život i moja smrť náleží Bohu, Pánovi tvorstva“, ktorý nemá spoločníka. (Korán, 6:162-163)

V kresťanstve môžeme nájsť tento fenomén mimoriadne široko zastúpený. Mimo to, že sa kresťania modlia k prorokovi Ježišovi, u ktorého veria, že je Boh, tak mimo to sa modlia ešte k ďalším ľuďom. Najviac je to viditeľné u katolíckych kresťanov. Tí majú napr. modlitbu ruženca, kde hodiny prosia Máriu (u ktorej pridružujú vlastnosť: Všepočujúca) aby im pomohla. Kresťanskí katolíci túto modloslužbu vyšperkovali do perfekcionizmu, pri ktorom pri nej používajú zakázané amulety, širk medailóny - ružence, modloslužobné sochy a ikony pred ktorými kľačia a ku ktorým ako ku orodovníkom obracajú svoje prosby. Mimo to, majú orodovníka asi na všetko – patrónov od výmyslu sveta: od patróna lesníkov, cez patróna zlatníkov až po patróna mäsiarov.

Uctievajú mimo Boha to, čo im neuškodí a ani neprospeje a hovoria: „To sú tí, ktorí sa za nás prihovoria u Boha.“ Povedz: „Vy chcete oznámiť Bohu niečo, čo by On nepoznal ani v nebesiach a ani na zemi?“ Jedinečný je, nemá sa Mu pripisovať to, čo nezodpovedá pravde a je vysoko nad tým, čo k Nemu pridružujú. (Korán, 10:18)

„Mám si snáď učiniť mimo Neho božstvá, ktorých prihovorenie sa, ak by ma Ten, v moci ktorého je milosť, chcel škodou postihnúť, mi v ničom nepomôže a ani ma nezachránia?“„Bol by som veru v blude jasnom“ (Korán 36:23-24)

Trest za širk #

Prečo je snaha o vyhnutie sa širku tak dôležitá?

Najväčšia snaha Satana je to, aby človek porušil výhradné uctievanie Jediného Boha a vykonal širk v akejkoľvek jeho podobe, pretože tak stiahne človeka k tomu, aby skončil Bohom potrestaný a odmietnutý.

Satan používa všetky metódy k tomu, aby ľuďom našepkal, zviedol ich k širku. Tu hlavne kresťania upriamte pozornosť ak toto čítate – existujú dva výroky od známych kresťanských osobností: kňaza Pátra pia a rehoľnej sestry Faustíny, ktorí povedali: “satan sa mi zjavil v podobe Ježiša a panny Márie” (zdroj: výroky ich zozbieraných životopisov). Zaujímavé na týchto prípadoch je to, že ak sa takýmto spôsobom jinn zjavil vo forme, ktorá mala evokovať Ježiša alebo Máriu, tak – vyzýval k modloslužbe (žiadal modlitby ruženca a podobné) a nikdy sa nepredstavil menom. Predstavoval sa len metaforami ako „nepoškvrnené počatie“. Keď bolo toto zjavenie vyzvané k tomu, aby sa predstavilo ako Mesiáš Ježiš alebo Mária matka Ježišova, tak zmizlo alebo zmenilo tému. Raz za čas dokonca previedlo zázrak liečenia pomocou reiki mágie, alebo predpoveďami budúcnosti no opäť pri výzve povedať svoje meno sa odmlčalo. Pri takýto typoch nadprirodzených zážitkov treba byť veľmi ale veľmi opatrným v posudzovaní toho čo človek vidí. Satan používa sofistikovanú manipuláciu poloprávd a imitáciu vzhľadov. Ak ľudia prepadnú takýmto bludom, dôjdu do stavu, keď o nich Boh môže povedať:

Oni vzývajú mimo Neho modly ženského pohlavia. A oni vzývajú len satana vzbúreného. (Korán, 4:117)

Pridružovanie k Jedinému Bohu je hriech tak veľký, že doslova vymaže dobré skutky, ktoré človek môže vykonať a zaručí jeho nositeľovi večné zatratenie v pekle:

Keby boli pridružili k Bohu, bolo by márne všetko, čo konali. (Korán, 6:88)

„Ak by si k Bohu pridružil, tvoje skutky budú márne a budeš patriť medzi tých, ktorí prehrali“. (Korán, 39:65)

Treba si teda dať veľmi veľký pozor na to, aby sme ostali na ceste čistého striktného monoteizmu a nepridružili k Bohu nikoho a nič.

Boh neodpustí, ak by bolo k Nemu čokoľvek pridružené a odpustí mimo toho, komu chce. A kto k Bohu pridružil, ten si vymyslel hriech obrovský. (Korán, 4:48)

Vrhneme do sŕdc tých, ktorí odmietli veriť, hrôzu za to, že pridružili k Bohu to, o čom nezoslal žiaden dôkaz. Ich útočiskom bude oheň. A zlé je veru obydlie krivdiacich. (Korán, 3:151)

V Deň súdny budú mušrikíni (tí, ktorí konali širk, modloslužobníci) hovoriť:

Prisaháme na Boha, že sme boli v blude zjavnom, keď sme vás stavali na roveň Pána tvorstva. (Korán, 26:97-98)

V deň, keď ich zhromaždíme všetkých a potom povieme tým, ktorí pridružovali k Bohu: „Kde sú vaši spoločníci, o ktorých ste tvrdili že existujú?“ Skúškou pre nich bude už len to, že povedia: „Bože, Pán náš, prisaháme, že sme nič nepridružovali“. Pozri sa, ako budú klamať svoje duše a ako ich opustí to, čo si vymýšľali. (Korán, 6:22-24)

Vyvarujme sa teda pridružovaniu k Jedinému Bohu:

Vybrali sme v každom spoločenstve posla: „Uctievajte Boha a vyhýbajte sa tágutovi (falošným božstvám, satanovi)“. (Korán, 16:36)

Buďte Bohu verní. Nič k Nemu nepridružujte. Kto k Bohu pridruží, akoby sa rútil z neba a (draví) vtáci by ho pritom lapili (a trhali na kusy), alebo by sa s ním vietor rútil do hlbín ďalekých. (Korán, 22:31)

Záver - čomu sa vyvarovať #

Čo si z tohto videa vziať? Čo by sme nemali robiť? Nemali by sme konať:

1. širk pridružovania k vláde Jediného Boha: - širk pridávania iných božstiev (nemali by sme sa odkláňať od viery v jediného Boha odklonmi k hinduizmus, kresťanstvu a k iným ľuďmi založenými náboženstvám..) a širk popretím Božej existencie (ateizmus, džinizmus, osvietenie..)
2. širk v Allahových menách a vlastnostiach - poľudšťovanie Jediného Boha (tvrdenie o Bohu, že má ľudské vlastnosti – že sa rozmnožuje ako človek, že potrebuje odpočívať, alebo že proporcie jeho tela sú ľudské..), a zbožšťovanie stvorenia (orodovníci, svätí..) a predmetov (amulety, ochranné medailóny, červená stužka, ochranné knihy, zázračné liečivé kamene, ochranné sošky, sväté sošky a pyramídy, sošky plodnosti a pod..)
3. širk v uctievaní Jediného Boha - v modlitbe, prosbe, orodovaní, poklone a velebení (nemali by sme modlitbu, orodovanie, poklonu a oslavovanie orientovať pri uctievaní na nikoho iného než na Jediného Boha)

Link na video: Pridružovanie k Bohu - širk - polyteizmus, modloslužba