Základy tauhídu - podstata učenia islamu
Pojem tauhídu #
Tawhíd, tauhíd - je základným pilierom islamskej viery a znamená absolútnu jednotu a jedinečnosť Boha.
Podľa islamu je celý vesmír výsledkom Božieho stvorenia a jeho neustálej správy. Všetko, čo existuje – od najmenšej častice až po galaxie – je pod Jeho kontrolou. Život a smrť, zdravie aj choroba, bohatstvo aj chudoba, všetko sa deje len na základe Jeho vôle. Tento pohľad vedie k hlbokému uvedomeniu, že človek nie je nezávislý tvorca vlastného osudu v absolútnom zmysle, ale súčasť širšieho poriadku, ktorý riadi vyššia inteligencia.
Dôležitou súčasťou učenia islamu je myšlienka, že viera v jedného Boha je prirodzeným stavom človeka, a že je hlboko zakorenená už v ľudskej prirodzenosti (fitra), s ktorou sa človek rodí (s vrodeným sklonom uvedomovať si existenciu vyššej sily). Tento prirodzený inštinkt sa však môže postupne meniť pod vplyvom prostredia, tradícií alebo nesprávnych predstáv o duchovnom svete. Preto je podľa islamu úlohou zjavenia tento prirodzený sklon očistiť a nasmerovať k čistému monoteizmu.
Nesprávne chápanie Boha vedie k odklonu od pravého uctievania. Ak človek pripíše Bohu partnerov alebo sprostredkovateľov, narúša samotnú podstatu viery.
Preto je tauhíd:
- základom správnej viery
- rozdielom medzi islamským monoteizmom a inými náboženskými systémami
- kritériom prijatia všetkých skutkov
Keby boli pridružili k Bohu, bolo by márne všetko, čo konali. (Korán, 6:88)
Kategórie tauhídu #
Tawhíd sa v islamskom chápaní prejavuje v troch hlavných rovinách, ktoré si postupne podrobnejšie rozoberieme. Ak človek uznáva tieto 3 body, v otázke monoteizmu sa stáva pred Bohom muslimom.
- Prvou rovinou je presvedčenie, že Boh je jediný Stvoriteľ a Pán vesmíru.
- Druhou je uznanie, že všetky Jeho vlastnosti sú dokonalé, jedinečné a neporovnateľné so žiadnym stvorením.
- Tretia a najdôležitejšia rovina sa týka uctievania. Všetky formy duchovnej oddanosti – modlitby, prosby, dôvera, strach či nádej – patria výlučne Bohu.
1.Tawhíd ar-Rubúbíja (jedinečnosť vo vláde a stvorení) #
Táto časť znamená, že:
- Allah (Jeden Jediný Boh) je jediný Stvoriteľ všetkého
- iba On dáva život a smrť
- iba On riadi chod vesmíru
Mnohé staré národy uznávali existenciu najvyššieho Boha, ale často verili aj v menších „bohov“ alebo sprostredkovateľov. Islam však učí, že absolútna moc patrí výhradne Jedinému Bohu.
„Ja som Boh, niet boha okrem Mňa. Preto Ma uctievaj a konaj modlitbu, aby si si na Mňa spomínal.“ (Korán, 20:14)
Niet boha okrem Boha jedného jediného, mocného". (Korán, 38:65)
2.Tawhíd al-Asmá wa-s-Sifát (mená a vlastnosti Allaha) #
Druhá kategória sa týka toho, ako človek vníma Jediného Boha:
- Jediný Boh má jedinečné mená (napr. Milostivý, Všemohúci)
- jeho vlastnosti nie sú podobné vlastnostiam stvorených bytostí
- človek nemá prirovnávať Boha k ničomu v stvorení
V tomto ohľade si musíme dať pozor na dve chyby:
- pripisovanie ľudských vlastností Bohu
- odmietanie Božích vlastností úplne
Správna cesta je veriť v to, čo Boh o sebe zjavil, bez skreslenia a bez porovnávania. Boh nie je podobný ničomu, čo človek pozná, a zároveň vlastní všetky vlastnosti dokonalosti – milosť, spravodlivosť, múdrosť a moc – bez akéhokoľvek nedostatku. Ak hovoríme o Bohu ako o Spravodlivom - znamená to, že niet spravodlivejšieho než je On. Ak hovoríme o Bohu ako o Milostivom, tak to znamená, že niet na svete Milostivejšej bytosti než je On. Všetky jeho vlastnosti sú vlastnosťami v najušľachtilejšej podobe aká je možná. Boh dáva život aj smrť – aj životné skúšky sa dejú len s jeho dovolením (spomeňme si ako zložito a náročne bol skúšaný prorok Jób – úbytkom majetku, smrťou potomkov, chorobou..)
Príklad takejto vlastnosti Božej: Boh neodpočíva ako človek. Nič ho neunaví, nezastihne ho ani driemota ani spánok. V aját Kursi sa píše:
Boh, niet boha okrem Neho, večne živého, večne existujúceho. Nezastihne ho driemota ani spánok. Jemu náleží, čo je v nebesiach a čo je na zemi. Ktože by sa u Neho mohol prihovoriť inak než s Jeho povolením. Pozná ich súčasnosť i budúcnosť, ale oni neobsiahnu z Jeho poznania nič, jedine to, čo by On chcel. Jeho Kursy pojíma nebesia a zem a nezaťaží Ho ich ochrana a opatrovanie. A On je ten, nad ktorým vyššieho niet a je Vznešený. (Korán, 2:255)
Porovnajme si to s kresťanským pohľadom – kde Boh odpočíva:
Veď Hospodin za šesť dní utvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich, a v siedmy deň odpočíval. Preto Hospodin požehnal sobotný deň a posvätil ho. (Biblia, Ex 20:11)
Čo z toho vám znie viac ako výrok o Bohu? Boh, ktorý je podriadený únave? Alebo Boh, ktorého neunaví nič a „nezaťaží ho ochrana a opatrovanie vesmíru; ktorého Nezastihne driemota ani spánok.“? Práve kvôli tomu, že iné náboženské systémy skresľujú Božie vlastnosti sa musíme držať výlučne Koránu pri popise Božích vlastností a nepridávať k tomu nič, aby sme tak ostali na správnej priamej ceste.
3. Tawhíd al-Ulúhíja/ al I-báda (zachovanie uctievania jedinečnosti Božej) #
Najdôležitejšia časť tawhídu sa týka uctievania:
- iba Jediný Boh si zaslúži byť uctievaný – k nemu smerujeme svoje modlitby a prosby
- žiadna bytosť nesmie byť uctievaná spolu s Ním
- všetky formy náboženskej oddanosti patria výhradne Jemu
Povedz: „Modlitba moja, obeť moja, môj život i moja smrť náleží Bohu, Pánovi tvorstva“, ktorý nemá spoločníka. (Korán, 6:162-163)
Uctievanie nie je len rituál, ale stav srdca a vedomia. Znamená to, že človek sa v najhlbšom zmysle nespolieha na nikoho iného ako na Boha a nepripisuje božskosť žiadnej inej bytosti, či už ide o svätcov, prorokov alebo akékoľvek duchovné entity (veštenie, tarot, mágia), či predmety (amulety, medailóny na ochranu, sväté obrázky, červená stužka a podobne).
Najväčším narušením tohto princípu je pripisovanie partnerov Bohu alebo spoliehanie sa na iné bytosti v tom, čo patrí výlučne Jemu. Môže ísť o modlitby smerované k niekomu inému než Bohu, používanie predmetov ako zdroj duchovnej ochrany alebo presvedčenie, že niekto iný má nezávislú moc ovplyvňovať osud. Čiže posledná tretia rovina tauhídu sa vzťahuje na to, aby sme uctievali výlučne Jedného Jediného Boha – Stvoriteľa. Nikoho iného.
Prečo je tauhíd tak dôležitý? #
Tauhíd nie je len jedna z tém islamu – je jeho samotným základom. Všetky ďalšie aspekty viery, ako modlitba, pôst či morálka, majú zmysel len vtedy, keď je správne pochopená jednota Božia.
Hlavná myšlienka týchto kapitol je jednoduchá: ak je uctievanie nasmerované nesprávne, celý náboženský systém stráca svoj základ. Ak človek s plným vedomím a vedomosťami neuctieva len Jedného Jediného Boha, ale vedome sa rozhodne konať inak, a teda pridružovať k Bohu, Boh v tom prípade hovorí, že všetky jeho dobré skutky budú márne. Boh nás v deň zmrtvychvstania bude súdiť podľa našich skutkov, - ale prvým kritériom posudzovania nášho života bude to, či sme uctievali Jedného Jediného Boha.
Tauhíd je kritériom prijatia všetkých skutkov:
Keby boli pridružili k Bohu, bolo by márne všetko, čo konali. (Korán, 6:88)
Na inom mieste v Koráne sa uvádza:
Boh neodpustí, ak by bolo k Nemu čokoľvek pridružené a odpustí mimo toho, komu chce. A kto k Bohu pridružil, ten si vymyslel hriech obrovský. (Korán, 4:48)
Teoreticky teda, ak by človek aj dajme tomu porušoval zákon o tom, že nemá piť alkohol – a bol by opilec, ale.. ale veril v Jediného Jedného Boha, len je veľkým hriešnikom v iných skutkoch, tak má možnosť Božej milosti a Jeho odpustenia toho čo konal. Ale.. ak by žil príkladným životom, no zároveň by vedome (nie nevedome – a to zdôrazňujem) odmietal uctievanie Jedného Jediného Boha a pridával by k Nemu partnerov – alebo postavil by sa proti Bohu a vedome trval na tom, že mu je rovný, že si nezaslúži byť uctievaný, tak by na tom bol ten človek podstatne horšie. Možno sa pýtate prečo to tak je? Kto je príkladom vedomého neuctievania Jediného Boha? Poznáme jednu bytosť v náboženstve, ktorá sa takto vedome a v plnosti vedomostí rozhodla: Satan. Zo svojej pýchy. Nehovoríme tu teraz o ľuďoch, ktorí nemali prístup k monoteizmu islamu (napr. ľudia v pralese..). Ani o ľuďoch, ktorí podľahli mediálnej propagande, ktorá islam poškodzuje (starší ľudia, ktorí si ani dnes vo svete informácií nevedia rozdeliť informácie na objektívne a subjektívne). Hovoríme o bytostiach – jinnoch a ľuďoch ktorí mali plné objektívne vedomosti a v tomto stave sa rozhodli konať proti Bohu. Na toto si treba dať veľký pozor.
Záver #
V konečnom dôsledku teda tauhíd nie je len vierou, ale aj spôsobom života, ktorý dáva jasný smer – úplné nasmerovanie srdca, mysle aj činov k jednému Stvoriteľovi bez akýchkoľvek sprostredkovateľov či partnerov.
Tauhíd je najdôležitejšou časťou učenia islamu. Ak človek verí, že Boh je Jeden Jediný. Ak verí, že Božie vlastnosti sú Jedinečné. A ak verí, že len Bohu patrí uctievanie, tak sa stáva muslimom z pohľadu monoteizmu.