Dedičný vs. prvotný hriech a osud

Koncept dedičného/prvotného hriechu v islame #

V islame neexistuje koncept dedičného hriechu ako v kresťanstve.

Všetky deti sa v islame rodia nevinné, bez hriechu. Dobré a zlé skutky sa ľuďom začínajú zapisovať, až po tom, čo si ich dokážu plne uvedomiť, teda dosiahnú psychickú dospelosť.

Boh neukladá žiadnej duši nič iné, než to, čo zvládne. Bude mať, čo získala a bude zaťažená tým, čoho sa dopustila.. (Korán, 2:286)

V islame preto nehovoríme o hriechu, ktorý sa dedí na ďalšie generácie, ale iba o prvotnom hriechu ľudí. Boh v Koráne neobviňuje z prvotného hriechu ženu: Evu, a ani hada - nevinné zviera.

Prvotný hriech podľa Koránu vykonali obaja ľudia - Adam a Eva boli rovnako zodpovední. K hriechu ich naviedol Satan - žinn, bytosť, ktorú Boh stvoril rovnako so slobodnou vôľou, tak ako človeka:

„A ty, Adam, obývaj so svojou družkou záhradu, kde môžete jesť odkiaľ chcete, ale nepribližujte sa k tomuto stromu, inak budete patriť medzi krivdiacich“. Satan im ale našepkal, aby im obom odhalil to, čo z ich nahoty bolo skryté a povedal: „Váš Pán vám tento strom zakázal len preto, aby ste sa nestali anjelmi alebo aby ste neboli veční“. A odprisahal im: „Ja som vám radcom dobrým“. A tak ich dostal ľsťou tam, kam chcel. Keď ale obaja ochutnali strom, ukázala sa im ich nahota a začali na seba lepiť lístie zo záhrady rajskej. A zavolal na nich ich Pán: „A či som vám nezakázal tamten strom a nepovedal som vám, že satan je pre vás nepriateľom zjavným?“ Povedali: „Pane náš, ukrivdili sme našim dušiam a ak nám neodpustíš a nezmiluješ sa nad nami, budeme patriť medzi tých, ktorí prehrali“. Povedal: „Zíďte dolu, jeden druhému nepriateľmi budete. Zem bude pre vás miestom usídlenia sa a úžitku na určitý čas“, Povedal: „Na nej budete žiť a na nej zomriete a z nej budete vyvedení von“. (Korán, 7:19-22)

A tak sme povedali: „Adam! Tento je nepriateľom pre teba i pre tvoju družku, nech nespôsobí, že budete vyvedení von z Raja, pretože sa potom trápiť budeš“, „Náleží ti, že nebudeš v ňom hladný a ani nahý“, „A že v ňom nepocítiš smäd a ani ťa nepostihne horúčava“. Satan mu ale našepkal, povedal: „Adam! Mám ti ukázať strom večnosti a kráľovstvo, ktoré sa nezničí?“ A tak zjedli z neho a ukázala sa im ich nahota a začali na seba lepiť lístie Raja. Neposlúchol Adam svojho Pána, a tak do bludu skĺzol. Potom si ho jeho Pán vyvolil, pokánie od neho prijal a správne usmernil. Povedal: „Zíďte dolu z neho všetci, jeden druhému nepriateľmi budete. Keď k vám príde odo Mňa správne usmernenie, tak ten, kto bude nasledovať toto Moje správne usmernenie, ten sa do bludu nedostane a nebude sa trápiť“. (Korán, 20:117-123)

Predurčenosť, osud #

Boh vedel, že Adam a Eva padnú, a vedel tiež, že skutok oľutujú a budú sa snažiť žiť spravodlivo. Keďže je Vševediaci, pozná všetko (to, čo sa stalo, deje, i to čo sa stane, či nestane - všetky možnosti).

..Veď Boh všetko vie a je všeznalý. (Korán, 4:35)

Boh plne vie, aké rozhodnutie je každý z nás predurčený urobiť. Boh už vie, kto si zaslúži raj a kto je určený do pekla. Ešte predtým, ako sme sa narodili na tento svet. Pokiaľ ide o Božiu vševedúcnosť, môžeme si predstaviť pečiatku na čele s nápisom „Raj“ alebo „Peklo“. Napriek tomu, pokiaľ ide o nás, môžeme sa úplne slobodne postaviť na stranu Božej absolútnej autority alebo satanových polyteistických názorov. Predurčenie je teda skutočnosť, pokiaľ ide o Boha, ale nie pokiaľ ide o nás samotných.

Sme to my, ktorí robíme rozhodnutia, ktoré nás nakoniec privedú buď do raja, alebo do pekla, ale Boh, ktorý pozná minulosť, prítomnosť a budúcnosť, pozná naše rozhodnutia, a preto je pre Boha ľahké vopred zaznamenať náš osud.

Keby sme boli chceli, boli by sme dali každej duši jej správne usmernenie, avšak uplatnia sa slová Mnou dané: „Naplním peklo počtom žinnov a ľudí, všetkými“, (Korán, 32:13)

Na základe svojho poznania Boh každému z nás prideľuje okolnosti, ktoré si zaslúžime alebo ktoré sú pre nás skúškou:

Akékoľvek nešťastie, ktoré by postihlo kohokoľvek, ho postihne jedine s Božím povolením. Kto uverí v Boha, tomu On správne usmerní srdce. Boh o všetkom vie. (Korán, 64:11)

Boh sa stará o to, aby sa vedenie dostalo k tým, ktorí si ho zaslúžia. Keď Boh povedal anjelom: „Viem, čo vy neviete“ (2:30), znamenalo to, že niektorí z nás si zaslúžia šancu vykúpiť sa. Jeden príklad Božieho vedenia pre tých, ktorí si vedenie zaslúžia (Boh plne pozná naše srdcia, mysle, naše konanie minulé, terajšie, i to, ktoré sme schopní konať v rôznych okolnostiach v budúcnosti), možno nájsť v nasledujúcich slovách:

Dali sme Abrahámovi rozumné uvažovanie už predtým a všetko sme o ňom vedeli. (Korán, 21:51)

Inými slovami, Boh vedel, že Abrahám si zaslúži byť vedený, tak mu dal Božie vedenie. Inde v Koráne menuje, ktorých ľudí neusmerní:

..Veru Boh správne neusmerní ľudí krivdiacich. (Korán, 5:51)

..A Boh správne neusmerní ľudí odmietajúcich vieru. (Korán, 5:67)

a ktorých správne usmerní:

..A Boh správne usmerní koho chce, k ceste rovnej. (Korán, 2:213)

..Tí, ktorí odmietli veriť, hovoria: „Keby mu bolo zoslané dole znamenie od jeho Pána“. Povedz: „Boh do bludu uvádza, koho chce a správne usmerní k Sebe toho, kto na Jeho uctievaní zotrval.“ (Korán, 13:27)

Keď nás Boh správne usmerňuje, máme toto usmernenie prijať a riadiť s tým, čo nám dal:

Koho Boh chce správne usmerniť, otvorí jeho hruď voči islamu. (Korán, 10:125)

Keď k vám príde odo Mňa správne usmernenie, tak ten, kto bude nasledovať toto Moje správne usmernenie, ten sa do bludu nedostane a nebude sa trápiť“. (Korán, 20:123)