Osud v islame
Definícia osudu v islame #
Osud v chápaní islamských vied má 2 rôzne podoby. Hovoríme o osude:
- qadā' (Božie rozhodnutie)
- qadar (predurčenie)
1. qadā' (Božie rozhodnutie) #
Qadā' (Božie rozhodnutie) – zahŕňa zákonitosti, ktoré Boh určil v minulosti, a ktoré riadia celý vesmír. Akokoľvek by sa človek snažil, tak tento osud nezmení. Napríklad máme železnú gulôčku. Kotúľame si ju po zemi. Keď ju posunieme na rovnej podložke dopredu, tak pôjde dopredu, ak k nej dáme magnet, pôjde za magnetom. Tieto zákonitosti nedokážeme zmeniť. Rovnakým spôsobom sú pevne dané časti ľudského osudu. Napríklad:
- deň narodenia človeka a deň jeho stretnutia sa s Jediným Bohom:
On ich odchod ale odkladá na čas stanovený. Keď sa naplní ich čas, nebudú ho môcť zadržať čo i len na hodinu a ani ho urýchliť. (Korán, 16:61)
- osud spoločenstva:
Každé spoločenstvo má stanovený čas. Keď sa ich čas naplní, nemôžu ho zadržať čo i len na hodinu a ani ho urýchliť. (Korán, 7:34)
Povedz: „Nie je v mojej moci sebe samému škodu alebo prospech privodiť, môžem len to, čo Boh chce. Každé spoločenstvo má určený čas a až sa naplní ich čas, nemôžu ho zadržať čo i len na hodinu a ani ho urýchliť. (Korán, 10:49)
Každé spoločenstvo na Zemi má vymedzený čas svojej existencie a rozkvetu i zániku. Nenáboženské i náboženské spoločenstvo. Má svoje určité vývojové štádiá: začína, prechádza obdobím rozkvetu a nakoniec nasleduje obdobie zániku. Podobne ako človek má rôzne etapy života (narodí sa, rastie atď.), tak aj spoločenstvo. Tento cyklus je vopred daný ako všeobecný osud, zákonitosť. Konkrétne spoločenstvo muslimov daného časového obdobia v určitom okamihu môže zaniknúť, ale to neznamená, že zaniká islam ako náboženstvo. Islam ako náboženstvo pokračuje ďalej v inom spoločenstve muslimov.
2. qadar (predurčenie) #
Qadar (predurčenie) – zahŕňa osud, ktorý je pevne predurčený. Naše rozhodnutia vedú vždy k niektorému z už vopred rozhodnutých alebo predurčeným bodov, alebo k dodatočne Bohom rozhodnutej konkrétnej veci. To, čo je predurčené bude platiť dokiaľ sa Boh nerozhodne inak.
Predurčenie #
Vie Boh, čo sa stane? Jediný Boh je Vševediaci, Všeznalý. Túto informáciu nám zdeľuje v Koráne 4:35:
Veď Boh všetko vie a je všeznalý. (Korán, 4:35)
Vychádzajúc z tohto verša muslimovia prijímajú fakt, že Jediný Boh pozná minulosť, prítomnosť i budúcnosť. Všetky ich možné varianty. Jediný Boh vie, kto skončí v raji a kto v pekle. Tak ako Boh vedel, že Adam a Eva nedodržia príkaz, ktorý im bol daný, vedel tiež, že skutok oľutujú a budú sa snažiť žiť spravodlivo. Rovnako tak vie to, či my dodržíme čo máme alebo nie a do akej miery , či skutok oľutujeme a budeme sa opäť snažiť žiť spravodlivo, alebo nie. Boh pozná každé naše rozhodnutie, ktoré sme urobili i ktoré urobíme. Ešte predtým než sa narodíme vie, kto si zaslúži odmenu raja a kto trest pekla.
Božia vôľa #
Nechcel by Boh, aby všetci dostali rovnaké možnosti, rovnaké podmienky, rovnaké usmernenie, aby sa tak všetci rovnako dostali do raja? #
Pri hľadaní odpovede na túto otázku by sme mali myslieť na to, že to, čo chceme my, nemusí byť vôľa Božia, a tiež na to, že rovnaké možnosti nespôsobia to, že sa ľudia rozhodnú rovnako. Všetko, čo Boh koná, koná s určitým úmyslom a vyšším zámerom. Mnoho zlých i dobrých životných podmienok nás môže nasmerovať k vykonaniu zlých i dobrých skutkov. Množstvo prekážok alebo naopak úspechov nás môže tak odradiť ako aj posilniť v konaní dobra.
Boh dáva každému človeku špecifické podmienky, s ohľadom na ktoré objektívne posudzuje jeho skutky (to my ako ľudia nedokážeme, keďže nepoznáme úmysly ľudí). Boh dopredu pozná, kto za akýchkoľvek dobrých či ťažkých podmienok, ktoré by mu boli dané sa postaví nakoniec proti Nemu a kto sa postaví nakoniec na Jeho stranu:
Keby sme boli chceli, boli by sme dali každej duši jej správne usmernenie, avšak uplatnia sa slová Mnou dané: „Naplním peklo počtom žinnov a ľudí, všetkými“ (Korán, 32:13)
Slovo “počtom” sa v tomto verši vzťahuje sa na určitý počet žinnov a ľudí. Teda nie na všetkých ľudí a všetkých žinnov. Každý bude súdený na základe vlastných dobrých a zlých skutkov (Korán, 32:14).
Všetci ľudia na Zemi majú rovnaké podmienky. Sú si rovní vo všetkom, pretože Boh nepotrebuje nikoho za nič podrobiť trápeniu, a ani to nie je Jeho zámer. Avšak ak si niekto zaslúži trest za niečo, čo vykonal, tak ten sa potom na ňom za to uplatní:
K čomu by Bohu bolo podrobiť vás trápeniu, keď by ste ďakovali a veriacimi boli? Boh sa vždy odvďačí a všetko vie. (Korán, 4:147)
Prečo nie sú všetci “povinne” správne usmernení? #
Ak by boli všetci správne usmernení a takto prinútení k prijatiu viery a konaniu dobrých skutkov, neexistovala by slobodná vôľa ako taká - sloboda výberu. V islame niet donútenia:
V náboženstve niet donútenia. Správne a rozumné od nesprávneho a nerozumného je už rozlíšené. Kto odmietne nasledovať a veriť v tágúta a uverí v Boha, ten sa uchopí pevnej rukoväti, ktorá sa nikdy nerozlomí. A Boh všetko počuje a všetko vie. (Korán, 2:256)
Preto existuje možnosť prijatia správneho usmernenia i jeho odmietnutia a zblúdenia.
Božie usmernenie #
Na základe svojho Všemohúceho poznania Boh každému z nás prideľuje okolnosti, ktoré si zaslúžime, ktoré nás vedú k Nemu, alebo ktoré sú pre nás skúškou:
Akékoľvek nešťastie, ktoré by postihlo kohokoľvek, ho postihne jedine s Božím povolením. Kto uverí v Boha, tomu On správne usmerní srdce. Boh o všetkom vie. (Korán, 64:11)
Koho Jediný Boh usmerní? #
Boh sa stará o to, aby sa správne vedenie dostalo k tým, ktorí si ho zaslúžia a u ktorých môže spôsobiť, že budú nasledovať cestu k Nemu a ku konaniu dobra. Boh v tejto súvislosti povedal anjelom: „Viem, čo vy neviete“ - celé znenie verša 2:30:
Keď Pán tvoj povedal anjelom: „Učiním na zemi zástupcu“. Povedali: „Učiníš na nej niekoho, kto bude na nej skazu šíriť a krv prelievať a my pritom vďakou Tebe svedčíme o jedinečnosti tvojej a že sa Ti nemá pripisovať to, čo nezodpovedá pravde a Teba svätíme?!“ Povedal: „Ja viem to, čo vy neviete“
Z toho je možné vyvodiť, že ľudia si zaslúžia šancu pokúsiť sa získať odmenu raja. O mnohých ľuďoch hovorí Boh v Koráne ako o tých, ktorým dal správne usmernenie, alebo ktorých správne usmerní
..A Boh správne usmerní koho chce, k ceste rovnej. (Korán, 2:213)
..Tí, ktorí odmietli veriť, hovoria: „Keby mu bolo zoslané dole znamenie od jeho Pána“. Povedz: „Boh do bludu uvádza, koho chce a správne usmerní k Sebe toho, kto na Jeho uctievaní zotrval.“ (Korán 13:27)
Boh správne usmerní ľudí, ktorí k Nemu hľadajú cestu a tých, ktorí na tejto ceste vytrvajú, pokiaľ im Boh povolí na nej kráčať.
Niekedy sa nám v živote stane, že zrazu nastane situácia, ktorú sme nečakali, a ktorá nás naviguje k niečomu dobrému, čo sme možno ani neočakávali. Ak nás táto situácia naviguje k nasledovaniu islamu a konaniu dobrých skutkov, máme ju nasledovať:
Keď k vám príde odo Mňa správne usmernenie, tak ten, kto bude nasledovať toto Moje správne usmernenie, ten sa do bludu nedostane a nebude sa trápiť“. (Korán, 20:123)
Koho Boh chce správne usmerniť, otvorí jeho hruď voči islamu. (Korán, 6:125)
Tieto situácie môžu byť rôznej povahy - od znamení v podobe ťažkých životných skúšok, v podobe choroby, v podobe sna, v podobe knihy, cez stretnutia s rôznymi ľuďmi, inšpirácie, až po úspech pri dodržaní pravidiel daných Bohom.
Koho Jediný Boh neusmerní? #
Na inom mieste v Koráne Boh uvádza kategórie ľudí, ktorých neusmerní, pretože by toto usmernenie i tak neprijali:
..Veru Boh správne neusmerní ľudí krivdiacich. (Korán, 5:51)
..A Boh správne neusmerní ľudí odmietajúcich vieru. (Korán, 5:67)
Záver - správne usmernenie #
Boh dáva každému človeku možnosť, aby nasledoval cestu viery. Posiela mu usmernenia k správnej ceste. Keď sa k jednotlivcovi toto usmernenie v akejkoľvek podobe dostane, je len na ňom, či dané usmernenie prijme, alebo ho odmietne. Či sa rozhodne hľadať a nasledovať priamu cestu islamu, alebo nie. Táto voľba je slobodnou voľbou slobodnej vôle jednotlivca.
Niekomu takéto usmernenia Boh posiela roky a roky (i celý život) až dovtedy, kým daný jedinec nedospeje po uvažovaní vo svojom vnútri k záveru, že islam je náboženstvo od Boha zoslané, a dokiaľ sa daný jedinec sám nerozhodne (s Božím povolením), či ho bude alebo nebude nasledovať. V ten moment človek dospel k tomu, že sa presvedčil, a jeho rozhodnutie prišlo na základe jeho slobodnej vôle. Ak sa tento človek rozhodne islam, po takomto presvedčení sa o viere, nenasledovať, môže mu Boh prestať posielať usmernenia - znamenia, prípadne ich daný človek môže prestať vnímať a vidieť, zaslepený vlastnou pýchou, honbou po majetku či iných pozemských statkoch a pôžitkoch.
Ak sa niekto o niečom presvedčí, no odmietne to, stáva sa človekom, ktorý odmieta vieru, tj kafeer (kafír). Kufr znamená odmietanie niečoho len z čistej zanovitosti, niečoho o čom sa človek už presvedčil, že je to pravdivé.
Veta: Ak budem chcieť veriť, tak uverím tu neplatí. Viera je v istom zmysle (usmernenia) dar od Boha. Človek sa musí vlastnou snahou pričiniť o to, aby ju získal. Musí hľadať (vo svojom vnútri) a až tak môže byť správne usmernený.
Najlepší záver pri hľadaní viery človekom a usmerňovaní z Božej strany je získanie viery a nasledovanie náboženstva zoslaného od Boha.