Slobodná vôľa v islame

Slobodná vôľa #

Ako funguje slobodná vôľa človeka? #

Napriek tomu, že Boh pozná skutky, ktoré vykonáme ako aj miesto, čas a okolnosti našej smrti, pokiaľ ide o nás samotných: máme slobodnú vôľu – v našich skutkoch a rozhodnutiach. Môžeme sa úplne slobodne postaviť na stranu Božej absolútnej autority alebo sa postaviť proti Nemu. Predurčenie je dané Bohom, ale nie pokiaľ ide o niektoré naše rozhodnutia a skutky, sme to my sami, kto ich robíme a vykonávame a nesieme za ne svoju vlastnú zodpovednosť. Tieto vlastné rozhodnutia a skutky nás nakoniec privedú do raja, alebo do pekla.

Slobodná voľba náboženstva #

Islam predpokladá existenciu inteligencie schopnej pochopiť význam toho, čo prináša a intelektuálne schopnosti na základe ktorých človek prijme alebo neprijme vieru v Jediného Boha. Islam, podľa verša 2:256, ako posolstvo adresované ľudstvu, uznáva ľudské bytosti ako stvorenia schopné pochopiť obsah zjavenej Pravdy, a podľa vlastnej slobodnej vôle ju prijať alebo odmietnuť.

Korán dôrazne vyvodzuje osobnú zodpovednosť každej ľudskej bytosti za svoje činy a chcenie (túžbu) k viere, usmerneniu a konaniu dobra, čím vyzdvihuje zásadu slobodnej vôle:

Povedz: „Pravda je to pochádzajúca od Pána vášho. Kto chce, nech uverí a kto chce, nech veriť odmietne“. (Korán, 18:29)

„A chcel by si, aby som ťa správne usmernil k Pánovi tvojmu..?“. (Korán, 79:19)

Pre toho z vás, kto by sa chcel posunúť dopredu alebo dozadu. Každá duša má v zálohe len to, čo získala. (Korán, 74:37-38)

..Boh nezmení dar, ktorý by nejakým ľuďom dal, pokiaľ oni nezmenia to, čo je v ich dušiach. A Boh všetko počuje a všetko vie. (Korán, 8:53)

Toto je pripomenutie. Kto bude chcieť, ten si k Pánovi svojmu cestu zvolí. (Korán, 76:29)

Slobodná voľba konania spravodlivých skutkov #

Islam obsahuje základný koncept zodpovednosti, založený na slobodnom a dobrovoľnom prijatí alebo odmietnutí Božieho Zákona. Ľudské bytosti, ako Božie stvorenia sú predurčené k tomu, aby na Zemi zastupovali v určitom veľmi zjednodušenom zmysle Boha (Keď Pán tvoj povedal anjelom: „Učiním na zemi zástupcu“.. (Korán 2:30)), aby vykonávali svoje pozemské poslanie na základe vlastnej slobodnej vôle, ktorá im bola daná, aby tak naplnili zmysel stvorenia človeka v našom vesmíre. Každý človek, ktorý akceptuje Božie pozvanie k jeho vlastnej úlohe na Zemi, môže prispieť k budovaniu civilizácie podľa svojich vlastných individuálnych schopností a daností.

Slobodná vôľa anjelov #

Žinovia, medzi ktorými sú tak veriaci žinnovia ako aj neveriaci (diabli) podľa islamu majú slobodnú vôľu. O slobodnej vôli anjelov (či im bola daná alebo nebola) existovali rôzne diskusie medzi učencami v minulosti a existujú aj v súčasnosti.

Doktrína totálnej neomylnosti anjelov #

Za jedného z prvých, ktorí presadzovali doktrínu úplnej neomylnosti (nehriešnosti, čistoty) anjelov, je považovaný Hasan al-Basri (1) (zomrel v r. 728 n. l.). Tento právny názor si al-Basri vyvodil z verša Koránu 66:6, ktorý opisuje anjelov ako tých, ktorí neporušia, čo im Boh prikázal a urobia, čo je im prikázané. Tento verš hovorí:

Vy, ktorí ste uverili, chráňte svoje duše i rodiny pred ohňom, ktorého palivom budú ľudia a kamene, nad ním budú anjeli tvrdí a silní, ktorí neporušia, čo im Boh prikázal a urobia, čo je im prikázané. (Korán, 66:6)

V tomto jeho závere sa vychádza z predpokladu, že anjeli môžu mať slobodnú vôľu, ale vždy, za akýchkoľvek podmienok si zvolia iba a výlučne poslúchnutie Boha (čo sa pri pohľade zvonku môže javiť ako neexistencia slobodnej vôle u anjelov).

Doktrína možnosti omylnosti/hriešnosti anjelov #

Naopak, medzi tých, ktorí si osvojili možnosť omylných anjelov patrí Abu Hanifa (2) (zomrel 767 n. l.) V tomto názore sa vychádza z toho, že ak by anjeli nemohli hrešiť, nebolo by potrebné ich chváliť za ich poslušnosť. Zároveň sa tu zdôrazňuje, že ak by si anjel mal nárokovať božstvo pre seba, bol by odsúdený do pekla rovnako ako akýkoľvek človek (podľa Koránu 21:29), čo predpokladá to, že anjel takýto hriech vykonať dokáže.

Al Maturidi (3) (853-944 n.l.) poukazuje na verše Koránu, podľa ktorých sú anjeli skúšaní Bohom, a podľa ktorých dospel k záveru, že anjeli majú slobodnú vôľu, ale vzhľadom na ich pochopenie Božej povahy sa rozhodnú poslúchať.
Niektorým anjelom však chýba tento náhľad a zlyhávajú. Al-Baydawi tvrdí, že „niektorí anjeli nie sú neomylní, aj keď neomylnosť medzi nimi prevláda – rovnako ako niektoré ľudské bytosti sú neomylné, ale omylnosť medzi nimi prevláda.“

Al-Taftazani (4) (1322 nl – 1390 n.l.) súhlasí s al-Basrim, že anjeli sa nestanú neveriacimi.

Niektoré verše, kde sú spomínaní anjeli a zároveň Iblís (Satan), sú predmetom širokej diskusie povahy a slobodnej vôle týchto vznešených bytostí.

Jeden z minoritných názorov predpokladá slobodnú vôľu anjelov. Podľa tohto názoru sú anjeli oveľa bližšie k Bohu (než ľudia), poznajú to čo On určuje a čo od nich chce, preto (z dôvodu širšieho poznania dôvodov a následkov) je ich voľba iba jedna, respektíve je dosť zredukovaná oproti ľudskej každodennej voľbe, avšak vždy ako slobodná voľba existuje. Tento názor vychádza z verša:

Budeš vidieť anjelov, ako obklopujú Trón, vďakou Pánovi svojmu svedčia o jedinečnosti Jeho a že sa Mu nemá pripisovať to, čo nezodpovedá pravde. Bude medzi nimi rozhodnuté v pravde a bude povedané: „Vďaka Bohu, Pánovi tvorstva“. (Korán, 39:75)

Z daného veršu sa vyvodzuje súd nad anjelmi (Bude medzi nimi rozhodnuté v pravde), čo predpokladá existenciu ich slobodnej vôle.

Slobodná vôľa v raji a v pekle #

Za predpokladu, že veriaci dôveruje Bohu a tomu, čo preň Boh stanovil ako najlepšie (podľa Zákona), je v raji stupeň slobodnej vôle založený na slobodnej vôli výberu, túžbe daného človeka:

Zásobíme ich ovocím a mäsom z toho, po čom zatúžia. (Korán 52:22)

Tí, ktorým bolo už predtým od nás dané dobro, tí budú od neho odsunutí (od pekla). Nebudú počuť jeho šelest a budú v tom (dobre, raji), po čom zatúžili ich duše, naveky. (Korán, 21:101-102)

Tí, ktorí povedali: „Náš Pán je Boh“ a potom sa priamymi stali, k tým sú anjeli zosielaní: „Nebojte sa a nesmúťte a prijmite radostnú zvesť o záhrade, ktorá vám bola sľúbená“. „My sme vašimi dôverníkmi v živote najnižšom a v živote poslednom. Budete v ňom mať, po čom vaše duše zatúžia a budete v ňom mať, čo si zažiadate“ (Korán, 41:30-31)

V pekle pochopiteľne nie je možná slobodná vôľa výberu, keďže nikto by si dobrovoľne a slobodne nevybral žiaden z trestov určených v pekle.

(1) Omar Hamdan Studien zur Kanonisierung des Korantextes: al-Ḥasan al-Baṣrīs Beiträge zur Geschichte des Korans Otto Harrassowitz Verlag 2006 ISBN 978-3447053495 pp. 291–292 (German)

(2) Masood Ali Khan, Shaikh Azhar Iqbal Encyclopaedia of Islam: Religious doctrine of Islam Commonwealth, 2005 ISBN 978-8131100523 p. 153

(3) Ulrich Rudolph Al-Māturīdī und Die Sunnitische Theologie in Samarkand BRILL, 1997 ISBN 9789004100237 pp. 54-56

(4) Austin P. Evans A commentary on the Creed of Islam Translated by Earl Edgar Elder Columbia University Press, New York 1980 ISBN 0-8369-9259-8 p. 135

(5) Sharpe, Elizabeth Marie Into the realm of smokeless fire: (Qur’an 55:14): A critical translation of al-Damiri’s article on the jinn from “Hayat al-Hayawan al-Kubra 1953 The University of Arizona, download date: 1953 21/04/2021 22:16:47 p. 64