Spása v islame

Spása v islame podľa Koránu #

Spása v Koráne je definovaná ako:

spása z viery v Jediného Boha a zo skutkov
je tam prítomné objektívne hodnotenie ľudských skutkov Spravodlivým Vševediacim Jediným Bohom
prítomný silný princíp odmeny alebo trestu podľa skutkov

V islame neexistuje koncept zástupnej spásy. Boh nás učí, že každý bude súdený za vlastné skutky a nik neprenesie ani bremeno životnej skúšky, ani bremeno zodpovednosti za skutky na niekoho iného. Každý bude zodpovedný sám za seba a svoje konanie - vo vzťahu k Bohu i k blížnym:

Nikto, kto bremeno nosí, nebude nosiť bremeno za iného (každý bude zodpovedať len sám za seba a nik neponesie hriechy za niekoho iného). Nech by vyzvala nejaká duša bremenami zaťažená (hriechmi a zlými skutkami, niekoho) ku svojmu bremenu (aby jej s ním pomohol a odbremenil ju), nebude z neho (bremena, ktoré ju ťaží) nič ponesené (nik za žiadnu inú dušu neponesie ani časť bremená bez Božieho súhlasu), aj keď by šlo o príbuzného (v ten deň ani žiaden príbuzný nebude môcť odbremeniť svojho blízkeho alebo príbuzného od toho, čo ten získal a za života pozemského nahromadil). (Korán, 35:18)

..že nikto, kto bremeno nosí, neponesie bremeno za niekoho iného, A že človek má len to, o čo sa usiloval, (Korán, 53:38-39)

Nikto, kto bremeno nosí, nebude nosiť bremeno za iného. Potom bude k Pánovi vášmu váš návrat a On vám oznámi, čo ste konali. Veď On dobre vie, čo je v hrudiach skryté. (Korán, 39:7)

Kto správnym smerom kráča, ten správnym smerom kráča v prospech svojej duše. A kto zblúdil, ten zblúdil proti nej. Nikto z tých, čo bremeno nosia, nebude nosiť bremeno za iného. Nikdy by sme trápeniu nepodrobili skôr, ako by sme poslali posla. (Korán, 17:15)

..Každá duša, ak pácha zlo, koná proti sebe. A nikto, kto bremeno nosí, nebude nosiť bremeno za iného. Potom bude váš návrat k Pánu vášmu a On vám oznámi to, o čom ste sa sporili. (Korán, 6:167)

Spása z viery v Jediného Boha a podľa skutkov #

Prvý dôležitý bod pre našu spásu je viera v Jediného Boha:

Boh neodpustí, ak by bolo k Nemu čokoľvek pridružené a odpustí mimo toho, komu chce. A kto k Bohu pridružil, ten si vymyslel hriech obrovský. (Korán, 4:48)

Keby boli pridružili k Bohu, bolo by márne všetko, čo konali. (Korán, 6:88)

Druhý bod sú naše skutky. V deň súdny budeme súdení podľa našich vlastných skutkov a následne získame za ne trest/odmenu:

Deň, keď budú ľudia ako rozptýlené mole, A hory budú ako kúsky farebnej rozčesanej vlny. Ten, čia váha dobrých skutkov bude ťažká, Ten bude žiť život spokojný, A ten, čia váha dobrých skutkov bude ľahká, Ten skončí v objatí Hávije. A či ty vieš, čo je to Hávija? Oheň rozpálený. (Korán, 101:11)

I oznám radostnú zvesť tým, ktorí uverili a dobré skutky konali, že sú pre nich pripravené záhrady, pod ktorými tečú rieky. (Korán, 2:25)

Mysleli si snáď tí, ktorí získali zlé skutky, že ich učiníme na roveň tých, ktorí uverili a dobré skutky konali, že rovnými si budú v živote ich aj smrti? Zle veru usudzujú. (Korán, 45:21)

Veru, peklo očakáva tých, ktorí medze prekračujú, bude pre nich miestom návratu. Ostanú v ňom na čas neurčitý. Neokúsia v ňom chládok ani nápoj, Len všetko vriace a studené hnilé, Bude to odplata rovnajúca sa tomu, čo si zaslúžia.. (Korán, 78:21-27)

Spravodlivá skúška #

Každý z nás má na Zemi svoje vlastné podmienky, žije v určitom prostredí, a dostáva určité skúšky. Boh hovorí, že ukladá každej duši iba takú skúšku, ktorú môže vo svojich podmienkach zvládnuť:

Neukladáme žiadnej duši nič iné než to, čo zvládne. A máme Knihu, ktorá hovorí pravdu. Nebude im ukrivdené. (Korán, 23:62)

Neukladáme žiadnej duši nič iné než to, čo zvládne. (Korán, 6:152)

Boh neukladá žiadnej duši nič iné, než to, čo zvládne. Bude mať, čo získala a bude zaťažená tým, čoho sa dopustila.. (Korán, 2:286)

Mysleli si ľudia, že budú ponechaní hovoriť: „Uverili sme“ bez toho, aby boli skúške vystavení? (Korán, 29:2)

Zároveň nás učí, že sa nemusíme obávať toho ako budeme súdení, pretože on je absolútne spravodlivým Sudcom, ktorý pozná minulosť aj budúcnosť, ktorý pozná naše srdcia a úmysly a ktorý pozná okolnosti každého jedného skutku, ktorý vykonáme. Nesúdi subjektívne ako my ľudia, ale z objektívneho hľadiska absolútnej spravodlivosti:

„Zozbiera nás Pán náš a potom rozhodne medzi nami podľa pravdy. On je rozhodcom absolútne spravodlivým a všetko vie“. (Korán, 34:26)

Vinenie Boha, alebo satana za naše rozhodnutia? #

Častokrát si svoje životné skúšky však sami skomplikujeme, tým, že sa v určitých momentoch rozhodneme pre vykonanie hriechu. Nemáme za to viniť Boha, ani nikoho iného, iba seba:

A či vtedy, keď vás postihlo nešťastie, pričom sami ste spôsobili nešťastie dvojnásobné, ste povedali: „Odkiaľ je to?“ Povedz: „Je to z vašich duší“. A Boh má veru nad všetkým moc. (Korán, 3:165)

Nemáme sa vyhovárať ani na Satana, že nás zviedol a nemohli sme odolať. Možeme odolávať, keďže Boh nám dáva len také skúšky, ktoré dokážeme zvládnuť. Máme slobodnú vôľu vykonať dobro, či zlo. Je to len na nás:

Satan povie, keď už bude vec rozhodnutá: „Boh vám dal sľub pravdivý a aj ja som vám dal sľúb, ale sľub svoj som porušil. A nemal som nad vami žiadnu moc, iba to, že som vás vyzval a vy ste ma poslúchli. Nevyčítajte mi nič, ale vyčítajte to sami sebe.. (Korán, 14:22)

Môže sa do raja dostať aj nemuslim? #

Pravdepodobne, posúdenie toho ale náleží iba Jedinému Bohu. Podľa vyššie uvedených citácií z Koránu Jediný Boh súdi ľudí podľa ich skutkov, úmyslov a viery v Neho. Ak sa niekto počas svojho života nedostal k správnym informáciám o Bohu a z toho dôvodu neprijal islam – podriadenie sa do vôle Jediného Boha, a to z nevedomosti, strachu z nesprávnych informácií, má šancu sa dostať do raja. Z raja je podľa Koránu vylúčený ten, kto sa dostal k správnym informáciám o islame, plne uveril a potom vedome odmietol vieru a vzbúril sa voči Bohu (tj. kafeer /neveriaci-odmietajúci/ = ten, ktorý plne vedome spoznal pravdu, ale odmietol ju) alebo ten, kto vedome pridružuje k Bohu (tvrdí, že bohov je viac – čo je porušenie najväčšieho Zákona).

Boh neodpustí, ak by bolo k Nemu čokoľvek pridružené a odpustí mimo toho, komu chce. A kto k Bohu pridružil, ten si vymyslel hriech obrovský. (Korán, 4:48)

Posúdenie vstupu pre ľudí do raja náleží len a len výlučne Jedinému Bohu.

Ako veriaci sa máme snažiť žiť čo najlepšie podľa Božieho zákona, ktorý nám zjavil v Koráne a dúfať v milosrdenstvo Božie (v odpustenie našich zlyhaní a previnení voči Bohu a blížnym). Najjednoduchšou cestou do raja je teda dodržiavanie Božích zákonov islamu podľa Koránu a úprimná a oddaná viera v Jediného Boha bez akéhokoľvek pridružovania k Nemu.

Video: