Vzkriesenie a Posledný súd
Smrť #
Každý z nás ľudí prejde smrťou:
Každá duša okúsi smrť.. (Korán, 3:185)
V Koráne je uvedené, že Boh si k sebe berie ľudí počas ich spánku. Niektoré duše si ponechá - tí počas spánku zomrú, iné sa vrátia naspäť na určený čas:
Boh berie duše, keď umierajú, i tie, ktoré neumreli vo svojom sne. Zadrží tie, pre ktoré rozhodol smrť a pošle ostatné na čas stanovený. V tom sú veru znamenia ľuďom premýšľajúcim. (Korán, 39:42)
Kdekoľvek by ste boli, smrť vás dostihne, aj keby ste boli v mohutných vežiach. Ak by sa im dostalo dobro, povedia: „Je to od Boha“, ale keď by ich postihlo zlo, povedia: „ Toho príčinou si ty“. Povedz: „Všetko je od Boha“. Čo je s týmito ľuďmi, že nechápu takmer nič z toho, čo je im povedané? Akékoľvek dobro by sa ti dostalo, je to od Boha a akékoľvek zlo by ťa postihlo, toho príčinou je tvoja vlastná duša. Poslali sme ťa k ľuďom, ako posla. A Boh postačí ako svedok. (Korán: 4-78-79)
Vzkriesenie #
Boh nás v Koráne uisťuje, že každý z nás bude vzkriesený v Deň posledného súdu.
A že Boh vzkriesi tých, ktorí sú v hroboch. (Korán, 22:7)
A v deň zmŕtvychvstania budete veru vzkriesení. (Korán, 23:16)
Ohľadom vzkriesenia boli mnohí ľudia, ktorí nechceli veriť, na pochybách. Boh preto zoslal tieto verše:
I povedali: „Existuje len tento náš život najnižší a nebudeme nikdy vzkriesení“. Keby si videl, keď budú postavení pred Pána svojho. Povie: „Nie je to pravdivé?“ Povedia: „Áno, prisaháme na nášho Pána.“ Povie: „Okúste teda trápenie za to, že ste veriť odmietali“. Prehrali tí, ktorí za lož označili stretnutie s Bohom. Ale keď k nim príde Hodina znenazdania, povedia: „Beda nám za to, čo sme v ňom zanedbali!“ A budú niesť svoje bremená na chrbtoch svojich. Je veru zlé, aké bremená hromadia. Život najnižší je len hraním sa a zábavou. A príbytok posledný je lepší pre tých, ktorí sa vyvarujú. A či nechápete?! (Korán, 6:29-32)
Spravodlivý súd Boží #
Boží súd sa v Koráne spomína takmer v každej jednej súre /kapitole/, aby sme vedeli, čo očakávať.
Kto nás bude súdiť? #
Korán kategoricky uvádza, že je to len Boh, kto bude súdiť všetkých ľudí na základe Svojich rozhodnutí:
Povedz: „Boh lepšie vie, ako dlho tam boli.“ Jemu náleží to, čo nie je známe v nebesiach a na zemi. Aký jasný je Jeho zrak a sluch! Nemajú mimo Neho žiadneho ochrancu. A On nečiní nikoho spoločníkom Svojich rozhodnutí. (Korán, 18:26)
Nik iný nemôže súdiť ľudí. Žiadni anjeli, ani žinni, ani ľudia (ani proroci), pretože nepoznajú neviditeľné a nepoznajú budúcnosť - nepoznajú poslednú hodinu každého človeka ani ľudstva celého:
Povedz: „To, čo nie je známe v nebesiach a na zemi, nik okrem Boha nepozná.“ Necítia, kedy budú vzkriesení. (Korán, 27:65)
Povedz: „Nehovorím vám (ja Muhammad), že mám pokladnice Božie a ani nepoznám to, čo nie je známe a ani vám nehovorím, že som anjel, ja len nasledujem to, čo mi je zvestované“. (Korán, 6:50)
Ako dlho budeme čakať na posledný súd? #
Korán nám dôsledne hovorí, že pojem „čas“ je len dimenziou fyzického vesmíru, v ktorom žijeme. Mimo tohto fyzického vesmíru neexistuje nič také ako „čas“ v zmysle, v akom ho vnímame. V existencii bez „času“ nemajú výrazy ako včerajšok alebo zajtrajšok žiadny význam, ani slová „čakanie“ a „meškanie“ nemajú veľký význam.
Rôzne verše Koránu uvádzajú, že ľudia na onom svete si uvedomia, že zdanlivo dlhé roky, ktoré žili na zemi, neboli v skutočnosti viac ako deň alebo časť dňa (Korán, 23:113). Ďalšie verše hovoria o udalostiach v súdny deň, ktorý je pre nás udalosťou budúcnosti, a sú formulované v minulom čase. Boh však nerobí gramatické chyby! Tieto verše sú zámerne formulované týmto spôsobom, aby nám naznačili, že mimo bubliny, v ktorej žijeme (fyzický vesmír), neexistuje nič také ako budúcnosť a minulosť.
Vedecké teórie dostihli túto realitu až začiatkom 20. storočia, keď bola predložená teória relativity. Následná teória Veľkého tresku potvrdila, že v počiatočnom momente stvorenia (Veľký tresk) boli stvorené priestor, hmota a tiež „čas“. Pred Veľkým treskom nebol žiadny priestor, žiadna hmota a žiadny „čas“.
Keďže „Čas“ je len dimenziou fyzického vesmíru, z toho vyplýva, že mimo fyzického vesmíru žiadny „čas“ neexistuje. Akonáhle zomrieme a budeme oddelení od fyzického vesmíru, nebudeme podliehať takým veciam ako „čakanie“ alebo „plynutie času“.
Keď čítame verše 39 kapitoly - od verša 68 do konca tejto súry, zistíme, že všetky udalosti Súdneho dňa sú formulované v minulom čase. Nie sú to gramatické chyby, ale veľmi úmyselné slová od Boha, ktoré nám majú napovedať, že celá udalosť sa už stala na danom “mieste”. Všetky tieto verše vyvracajú predstavu o mŕtvych ľuďoch, ktorí čakajú na svoj Súdny deň.
Keď teda zomrieme, presunieme sa akoby pre nás priamo na miesto Posledného súdu (čas medzitým kým žijú na Zemi iní ľudia, v tom nehrá rolu). Je len nástrojom Božím na Zemi. V realite pozemského života začne Posledný súd po tom, čo bude ukončený život na Zemi a Zem bude zničená, vesmír bude zničený a neostane úplne nič (ani anjeli, ani anjel smrti) - neostane nič okrem nášho Stvoriteľa, okrem Boha, Jediného Kráľa. Potom Boh stvorí všetko nanovo, vzkriesi všetkých. Deň, Hodina, kedy Boh toto urobí na Zemi je pre nás neznáma, vieme, ale že znamenia Hodiny budú veľké (zemetrasenia, tsunami, mesiac sa roztrhne, horu budú ako kúsky vlny viať, slnko zhasne..a neostane na Zemi a v našom vesmíre živej duše):
V deň, keď bude nebo ako rozžeravený Muhl, A hory budú ako kúsky vlny farebnej. Blízky priateľ sa nebude pýtať na blízkeho priateľa (Korán, 70:8-10)
Ako budú súdené naše skutky? #
Ako budú súdené naše skutky? Spravodlivo. Budú spravodlivo rozdelené na dobré a zlé skutky podľa úmyslu a okolností a následne:
Ten, čia váha dobrých skutkov bude ťažká, Ten bude žiť život spokojný, A ten, čia váha dobrých skutkov bude ľahká, Ten skončí v objatí Hávije. A či ty vieš, čo je to Hávija? Oheň rozpálený. (Korán, 101: 6-11)
A v deň zmŕtvychvstania vám budú dané vaše odmeny. Ten, kto bude odsunutý od ohňa a uvedený do raja, ten vyhral.(Korán, 3:185)