Ako Slováka Mateja priviedol Boh k islamu

Sallam alejkum,

Volám sa Matej, pre niekoho slovo pre niekoho z hebrejčiny: “Boží dar”. Mám 48 rokov, a v živote som pochopil, že prehrá len ten kto sa vzdá.. a vzdať sa môže len ten kto je duchom slabý. Čo však keď v živote prechádza človek takými skúškami a pádmi, že na konci už nemá silu vstať? Vtedy prichádza Božia sila a láska v takom silnom prúde, že si človek povie “Ďakujem, so všetkým súhlasím, Ty vieš predsa čo robíš, pretože o mne vieš všetko. Ty si mi dal možnosť ísť po ceste, ktorú si mi stanovil. A ja ju pokorne a s vďakou prijímam.”

Vyrastal som v rodine stavebného montážnika a učiteľky na ZŠ. Obdobie socializmu a jeho pádu v mojich 14-tich rokoch som prešiel v štýle výchovy: “Musíš nám dokázať..” A tak som aktívne dokazoval: že poznám zemepis, slovenčinu a matematiku.., že si zaslúžim lásku svojich rodičov: “Keď budeš poslúchať budem ťa ľúbiť”. Keď som dozrel pochopil som, že moji rodičia ku mne necítili nič hlbšie okrem toho, že mi dali úlohy na vyplnenie a potom najesť.. Počas štúdia na strednej škole som padol rovno do obdobia, keď sme si nechali rozbiť našu ČSSR a plne sa všetci začali venovať demokraticky slobodnému životu. V tomto období som začal piť a užívať marihuanu v takom objeme, že by mi to mohli závidieť aj účastníci festivalu vo Woodstoku.. Veľmi úspešne a aktívne som prijímal “dary západnej demokracie”. Môj vzťah s rodičmi bol v danom období na nule alebo skôr by som povedal v mínuse. Nebolo to preto, lebo som nechcel, ale už ma nebavilo dokazovať im, že si zaslúžim byť milovaný. Otec ma v tomto čase bil silnejšie a viac a mama sa snažila manipulovať sofistikovanejšie. Žil som likvidačný spôsob života, ktorý mi okrem alkoholu, drog a následkov ich užívania nepriniesol nič, na čo by som mohol byť hrdý. Bola to však veľmi potrebná časť môjho života. V podstate rovnako ako všetky.

Po skončení školy som išiel slúžiť do armády, tu ma čakal ďalší “dar” života, a to ten fakt, že som sa stal číslom v zozname výdaja stravy. Na druhej strane som dostal možnosť zistiť, že vždy budem niesť zodpovednosť za všetky svoje skutky výhradne ja. Tak či onak vždy sa všetko vráti ku mne. Okrem toho ma vojenský život v tom čase bavil. Chlastalo sa viac a okrem “trávy” do môjho života začali prichádzať okrem znalosti zbraní aj znalosti týkajúce sa vzťahov so ženami. A tých “vzťahov” bolo strašne veľa..

Takto som sa preflakal životom do bodu keď som sa zoznámil s Aničkou. Mojou prvou vážnou známosťou. Chceli sme rodinu. Prestal som s alkoholom aj drogami aj s pobehlicami. Chceli sme dieťatko a kľudný život. Avšak plán “z hora” bol iný. Dva potraty a nakoniec smrť našej dcérky. Možno by som to vydržal. Do toho sa mi ale chrbtom otočila moja matka, ktorá mi povedala, že mi nemá požičať 50 Eur, ktoré som potreboval na to, aby som doplatil úhrady potrebné s poslednou cestou mojej dcéry. V tomto bode som pochopil, že môj duchovný svet je prázdny ako železničný cisternovy vagón odstavený x rokov na slepej koľaji.

Rozhodnutie prišlo samo od seba. Nechal som sa pokrstiť v evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. A hotovo. Odfajknute! Hurá! Teraz to pôjde. A išlo. Začalo sa dariť v práci, pomáhal som dobrovoľníkom v ochrane prírody, zoznámil som sa s Máriou. Narodil sa nám synček. Všetko v podstate v poriadku. Až na pár detailov. Veľmi dôležitých! Všetci, ktorým som pomohol akosi zabudli ako sa volám, keď som ich neskôr poprosil o pomoc ja. Mária, ako som neskôr zistil, mala do známosti so mnou a aj počas nášho spoločného života kvantum “iba kamarátov”. Takže po 4.5 roku nastal rozpad vzťahu, minuli sa peniaze, minuli sa kamaráti. Janko, môj krásny synček bol odomňa odtrhnutý.

A ja som ostal sám len s mojou vierou. Áno, v tomto bode by to bolo v podstate v poriadku, ak by som nezačal vnímať veci trochu inak. Bratia a sestry v Kristu vchádzali pred Boha ako manželia na služby Božie a po ich skončení: on išiel piť a ona jeho podvádzať. Na základe týchto skúseností si uvedomil, že toto nechcem! Tento spôsob života ma nenapĺňal ničím, čo by ma mohlo vtiahnúť hlbšie. Začal som cvičiť, definitívne som vylúčil zo života alkohol a drogy, rovnako tak ako akékoľvek ženy pochybného charakteru.

Stretávanie s Jankom sa “vyriešilo právne”. Ďalšia lekcia o “spravodlivosti” a “západných hodnotách života”. Ďalšia známosť. Z Ruska. Pred tým, ako som mal za ňou ísť mi volal jej otec, že zomrela pri autonehode. Zase krok dole. Už x-tý. Pomaly som klesal dolu tam, kde som bol sám v svojich pochybnostiach, strachoch, a kde mi každý krok dolu ukazoval nie kto som ja, ale ako veľmi bolo nesprávne očakávať čokoľvek od iných ľudí. Ako veľmi som sa mýlil keď som bol presvedčený o svojej sile.

Po Jankových 6 narodeninách som s ním išiel na ošetrenie zúbkov. Tu som sa zoznámil so sestričkou Monikou, ktorá má dcérku o rok mladšiu od Janka. Láska na prvý pohľad. Pomohol som jej opraviť autá a dom, v ktorom dovtedy žili. Vybavil im trvalý pobyt u mňa. Prijal som jej dcérku za svoju a vychovával spolu s mojím Jankom. Ochránil som ich od jej exmanžela, ktorý bol ako neriadená strela. Avšak ako sa hovorí nič netrvá večne, a tak sa moji bývalí blízki “priatelia” postarali, aby som prišiel o prácu, takže som si po 10 rokoch musel nájsť novú. V núdzi poznáš priateľa a v biede brata. Prácu mi pomohol nájsť človek, od ktorého som to vôbec neočakával. Začal pracovať ako posunovač v Bratislave. Lenže to už som nebola “sociálna vrstva”, ktorá by vyhovovala Monike. A tak kým som bol v nočných službách, ona sa zaoberala s iným mužom. A tak sa prišiel koniec. Znovu pád.

V dlžobách, s prázdnou chladničkou bez dreva na zimu a s Jankom v striedavej starostlivosti sme preplakali 3 mesiace. Keď bol synček u svojej mamy ja som mal dosť času konečne sa posunúť ďalej. V tom čase som pracoval v Bratislave, takže som dochádzal z Bratislavy do Štúrova. Na rýchlikoch sa človek stretne s kadečím, a tak sa stalo, že som sa stretol najskôr s Aminom z Iránu, ktorý žije a pracuje v Budapešti. Potom so Šamiľom z Čečenska aj s jeho manželkou ktorý žijú vo Viedni.

Práve stretnutie s Čečencami a neskôr aj Dagestancami mi prinieslo niečo, čo som netušil, že mi v živote chýba. Pocit pomoci, prijatia takého aký som, lásky a pochopenia, poznanie islamu a precítenie toho, že tu tým, kým som! Tradície, morálka, súdržnosť, nápomocnosť, podpora, jedlo..a hlavne precítenie sily a lásky všemohúceho Allaha. Pomohli mi tak neskutočne, že som z toho ostal šokovaný. Zaobstaral som si Korán, začal som na internete vyhľadávať citácie a výklady koránu, videá ako sa správne modliť a v podstate som začal nasávať celú filozofiu islamu.

Bod kedy som sa rozhodol nastal v momente, keď som prvý krát uskutočnil môj prvý nočný namaz/salát (islamská modlitba). Koberček, Korán, video zapnuté na slúchadlá. Ja sám v dome a moje odhodlanie osloviť Všemohúceho Allaha s prosbou. Neviem, čo som ako urobil správne alebo nesprávne, ale pri prvej poklone na kolenách som pocítil také ohromné teplo na chrbte až som sa začal potiť. Veľmi som sa zľakol, avšak keď som sa druhý deň ráno zobudil, cítil som, že ten starý Matej už navždy ostal niekde tam.. v minulosti.

Prešiel som obrovskou transformáciou, tak veľkou, že sám sa niekedy nespoznávam. Moje rozhodnutie prijať islam je skalopevne a nemenné. Našiel som zdroj sily, šťastia a lásky. Všetko sa v mojom duchovnom ale aj telesnom svete zmenilo. Žijem! A ďakujem každý deň za všetko čo som prežil, a za všetko čo mám, aj za to, čo som stratil. Uvedomil som si, že plán Všemohúceho Allaha je absolútne geniálny. A ja som vďačný, že som sa stal jeho služobníkom.

Allahu akbar ❤️

Poznámka: mená (okrem mena autora) boli zmenené na základe ochrany osobných údajov :-)